Zborník z konferencie o udalostiach na Slovensku v marci 1939. S vročením 2016 vyšiel zborník z významnej konferencie o Malej vojne, o prvom leteckom bombardovaní civilných objektov v strednej Európe. Bolo to bombardovanie Spišskej Novej Vsi maďarským letectvom v marci 1939 ako súčasti rozsiahlej snahy o získanie slovenských území. Je to zborník nielen o násilne, ale aj dobrovoľne zabúdanej udalosti. Zborník umožňuje urobiť si obraz o faktografii dlhé desaťročia nielen zabúdaných, ale aj zámerne a cieľavedome potláčaných informácií o Malej vojne. Teda aj o tom, prečo sa v roku 2015 pri 75. výročí konala iba druhá odborná konferencia o tejto tematike. Cenným na zborníku je, že podáva prehľad, ako sa témou zaoberajú maďarskí historici a publicisti. Rovnako treba vyzdvihnúť, že podáva pohľad z ukrajinskej strany. Oboznamuje nás s osudmi súčasti Podkarpatskej Rusi, Zakarpatskej Ukrajiny, teda malej ukrajinsko-maďarskej vojny v marci 1939. Inými slovami – maďarskej okupácie Podkarpatskej Rusi. Išlo o jednu z najdramatickejších stránok v dejinách obyvateľstva dnešnej Zakarpatskej Ukrajiny, lebo „útok maďarskej armády bol sprevádzaný masovými vraždami a vojna sa skončila likvidáciou nezávislého štátu – Karpatskej Ukrajiny“.
■ DRÁMA ZAKARPATSKEJ UKRAJINY
Zborník nám umožňuje zasadiť politiku vtedajšieho Maďarska do súvislostí tejto časti strednej Európy. Išlo o drámu časti česko-slovenského štátu, ktorá získala v rámci Česko-Slovenska autonómiu. V roku 1939 ju s prelievaním krvi okupovalo horthyovské Maďarsko, o pár rokov neskoršie si túto časť Česko-Slovenska pričlenil, nie bez tisícov nevinných obetí, stalinský ZSSR.
Pohľad ukrajinského historika plnofarebne dokresľuje udalosti tej doby, bezvýchodiskovosť národných a nacionalistických síl niekdajšej časti Česko-Slovenska. Tým nám umožňuje dnes, s odstupom času, názornejšie pochopiť atmosféru doby a možnosti politikov i obyvateľov na Slovensku. A to v situácii, keď „pragmatická politika západných demokratických veľmocí (Francúzska a Británie) umožnila geopolitický prienik nacistického Nemecka do strednej Európy“.
■ NACIZMUS A IREDENTA
Hlavné však je, že ukazuje, ako nástup nacizmu v roku 1933 sa využíval ako šanca pre maďarskú iredentu. Ako sa potvrdilo, cieľom maďarskej politiky nebola tzv. etnická revízia (dnes by sme povedali ochrana práv menšín), ale historická revízia – a s tým sa stretávame dodnes.
Konferencia s veľkou účasťou historikov mladej, resp. strednej generácie a následný zborník umožňuje vidieť vznik Slovenského štátu v nepriaznivých vojnových okolnostiach. Pripomína, že územné požiadavky Maďarska sa neskončili len zabratím území po Viedenskej arbitráži, ale došlo k ďalšiemu, v poradí druhému zabratiu dedín na východe, kde nebolo maďarské obyvateľstvo. Je to časť dejín, ako vznikal Slovenský štát. Nepochybne je to aj svedectvo o tom, ako ten štát po maďarskom útoku masovo podporovalo slovenské obyvateľstvo. V podstate prinajmenej rovnako, ak nie spontánnejšie a masovejšie ako o niekoľko rokov SNP.
Zborník faktograficky ukazuje, ako bolo Slovensko považované za slabý článok. Ako také bolo vystavené maďarskej politike a propagande i úskokom. Tej politike, ktorá vychádzala trvalo z teórie popierajúcej mnohonárodnosť Uhorska. Už vtedy to úspešne dokázala presadzovať aj na medzinárodnom poli na úkor legitímnych nárokov Slovenska a Slovákov a jej recidívy nevymizli ani po roku 1989.
Je niekoľko dôvodov, prečo bola konferencia v roku 2015 dôležitá a prečo je výnimočný zborník, ktorý vyšiel v roku 2016. Po prvé je to samotná faktografia obsiahnutá v trinástich referátoch. Má široký záber natoľko, že je zrejmé, že nešlo o zanedbateľnú regionálnu udalosť. Bola to nezanedbateľná súčasť udalostí pri vzniku Slovenského štátu, ktorý ešte nemal sformovanú armádu. Napriek tomu sa obrana pred agresiou nestala prirodzenou tradíciou ani čs., ani slovenských ozbrojených síl. Dedičným hriechom bolo, že dokumentuje, ako to zmenilo atmosféru na Slovensku a na obranu už novej vlasti sa hlásili vojaci spontánne a masovo a mala zásadný vplyv na sformovanie armády. Kniha uvádza v prílohe tých účastníkov Malej vojny, ktorých vyznamenal minister národnej obrany gen. Čatloš v júni 1939 v Michalovciach úplne zákonite. Vtedy bránili Slovensko pred jednoznačne cudzou agresiou. A nielen to, pred neskrývaným pokusom a úsilím dosiahnuť rozdelenie Slovenska.
■ ZÁPAS O DEJINY
Významnou súčasťou knihy je aj referát o dejinách snáh dostatočne informovať po roku 1989 o tejto udalosti v rámci širšie koncipovanej a novej tradície úcty ozbrojených síl a novej kultúry rešpektu voči všetkým padlým. Je to výnimočné čítanie, v mnohom osvetľuje aj skutočnosť, prečo sa len istá časť historikov na Slovensku venuje Malej vojne a udalostiam z marca roku 1939 v medzinárodných súvislostiach. Dodnes je to nielen aktuálny, ale aj akútny problém.
Aj v samotnom meste Spišská Nová Ves to dlho trvalo, kým sa pripomenutie obetí maďarského náletu v marci v roku 1939 stalo samozrejmosťou, kým sa stalo prirodzenou súčasťou miestnych a regionálnych dejín, povedzme to tak, vlastivedy. Práve tieto súvislosti sú výrečné. Odborníci, historici, publicisti, spisovatelia, filmári, ako aj miestni volení politici majú nie jednu, ale celú sériu skúseností z dlhoročného úsilia, doslova zápasu o odkliatie, ako to nazval primátor mesta Ján Volný, historických faktov. To veľa hovorí o tom, že nejde len o dejiny, ide o súčasnosť. Publikácii treba venovať rozsiahlejšiu pozornosť, redakcia SNN pripravuje najvýrečnejšiu faktografiu. Treba oceniť úsilie zostavovateľov, Martina Lacka a Michala Malatinského, bez ktorých by verejnosť nemala možnosť v zborníku posúdiť výsledky konferencie, ku ktorej konaniu významne prispeli.
Dušan D. KERNÝ - Foto: archív SNN