Práca Matice slovenskej je neoceniteľná, preto si zaslúži plnú podporu
Pre matičný dvojtýždenník poskytol exkluzívny rozhovor nový veľvyslanec Srbskej republiky v Slovenskej republike Aleksandar Nakić. Pochádza z vojvodinskej obce Kulpín v okrese Báčsky Petrovec, v ktorej väčšinu obyvateľstva tvoria príslušníci slovenskej národnostnej menšiny.
- Ako ste v rokoch detstva a mladosti spolunažívali s našimi krajanmi?
Moje detstvo a dospievanie v Kulpíne prítomnosť slovenskej komunity obohatila. Spolunažívanie s našimi Slovákmi bolo vždy harmonické, plné vzájomného rešpektu a spolupráce. Vzťahy medzi Srbmi a Slovákmi v našom regióne sú založené na dlhoročnej tradícii vzájomnej úcty a podpory. Osobne som teda bol príslušníkom väčšinového národa, ale v meste bydliska som patril k menšine, a vždy to pre mňa bolo iba obohacujúce.
- Popri srbskej materčine hovoríte plynule aj slovensky. Navštevovali ste miestne školy s vyučovacím jazykom slovenským?
Áno, slovenčina je pre mňa druhým jazykom. V materskej skole som bol spolu so Slovákmi, stredoškolské vzdelanie som tiež získal na slovenskom gymnáziu v Báčskom Petrovci, kde sa vyučovalo v slovenčine, čo mi umožnilo lepšie porozumieť kultúre a tradíciám slovenskej komunity. Slováci v Srbsku aj dnes majú plnú autonómiu v kultúrnej identite a vo vzdelávaní v materinskom jazyku, majú materské, základné, stredné školy v slovenskom vyučovacom jazyku, tiež aj programy na fakultách v Novom Sade i v Belehrade. Mňa osobne táto dvojjazyčná výchova pripravila na to, aby som dnes mohol lepšie porozumieť a spolupracovať s našimi slovenskými partnermi.
- Aké je spolunažívanie srbskej väčšiny s vojvodinskými Slovákmi?
Srbsko je hrdé na svoju multietnickú spoločnosť, pričom vojvodinskí Slováci sú jej integrálna súčasť. Uvediem príklad, ktorý výborne ilustruje, aký máme vzťah k menšinám ‒ a všeobecne k Slovákom. Srbsko podalo kandidatúru na zápis slovenského insitného maliarstva z Kovačice do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Očakávame, že o tom v UNESCO rozhodnú v pozitívnom duchu na jeseň tohto roku. Tým, že sme podali túto nomináciu, súvisiacu s národnostnou menšinou žijúcou v Srbsku, len preukazujeme, aký pozitívny vzťah máme k Slovákom a Slovensku, lebo niečo také takmer nijaká krajina na svete neurobila. My sme na to hrdí.
- Matica slovenská v Srbsku je najmasovejšie združenie Slovákov vo Vojvodine. Aké vzťahy máte s jej členmi a predstaviteľmi?
S Maticou slovenskou v Srbsku udržujem veľmi dobré vzťahy. Osobne som poznal aj bývalého, aj terajšieho predsedu a vždy sa mi veľmi dobre s nimi spolupracovalo. Zohrávajú dôležitú úlohu pri zachovávaní a rozvíjaní slovenskej kultúry v Srbsku. Ja osobne, ako aj Matica srbská a iné srbské štátne inštitúcie i jednotlivci podporujeme ich úsilie o uchovávanie slovenského dedičstva a tradícií.
- Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, založená v roku 2003, dbá na uskutočňovanie práv slovenskej národnostnej menšiny v oblastiach vzdelávania, kultúry, verejného informovania a úradného používania jazyka a písma. Ako vnímate jej činnosť a opodstatnenie?
Národnostné rady sú oficiálne organizácie národnostných menšín, ktorým sú zo zákona zverené určité verejné právomoci, aby sa podieľali na rozhodovaní alebo samostatne rozhodovali v oblasti kultúry, vzdelávania, informácií a úradného používania jazyka a písma s cieľom realizovať kolektívne práva národnostných menšín. V tom zmysle aj Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny zohráva kľúčovú úlohu v zabezpečovaní ich práv a záujmov. Jej činnosť je dôležitá na udržanie a rozvoj kultúrnej identity a jazyka vojvodinských Slovákov. Považujem ju za veľmi dôležitú, keďže predstavuje oficiálnu organizáciu zastupujúcu národnostnú menšinu vo vzťahu k štátu.
- Významnou krajanskou inštitúciou je aj Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorú v roku 2008 založilo Zhromaždenie Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny s cieľom zachovávať, zveľaďovať a rozvíjať kultúru vojvodinských Slovákov.
Slováci v Srbsku sú nesmierne umelecky, výtvarne, literárne aj hudobne talentovaní a ich diela si zaslúžia byť propagované a zachované. Preto vznikla táto inštitúcia, aby tieto ich danosti mohla zachovávať, ale aj ďalej rozvíjať. Treba podotknúť, že iné národnostné menšiny takúto inštitúciu nemajú, a ukazuje to, ako veľmi sú Slováci zo Srbska tvoriví.
- Z Vojvodiny pochádza mnoho významných Slovákov. Ktorí z nich sa podľa vás najviac zapísali do slovenských a srbských dejín?
Z môjho Kulpínu pochádzal aj jeden z najvýznamnejších slovenských architektov Milan Michal Harminc. Za Kulpín boli napríklad zvolení za poslancov do uhorského snemu Viliam Pauliny-Tóth, slovenský politik, básnik a publicista, čestný člen Matice srbskej v Novom Sade aj Srbskej učenej spoločnosti v Belehrade, ako i Milan Hodža, význačný slovenský politik a neskorší predseda československej vlády. Z Báčskeho Petrovca pochádzal významný slovenský literárny a divadelný historik a kritik Andrej Mráz. Títo i mnohí ďalší jednotlivci zohrali dôležitú úlohu v slovenskej a srbskej histórii.
- Vo Vojvodine v minulosti pôsobili aj významné osobnosti slovenského národného hnutia...
Prvým riaditeľom srbského gymnázia v Novom Sade sa v roku 1819 stal Pavel Jozef Šafárik, ktorý v tomto prostredí pôsobil až do roka 1833. Jeho synovec Janko Šafárik bol v Belehrade profesor na tamojšom lýceu. Bol jeden z nestorov srbskej archeológie a členov a obnoviteľov Spoločnosti srbskej slovesnosti. Počas svojej mladosti strávil isté obdobie na Dolnej zemi aj veľký štúrovský básnik Janko Kráľ, ktorý sa v Kulpíne podieľal na výchove detí v srbskej šľachtickej rodine Stratimirovićovcov. Medzi významné osobnosti slovenského národného hnutia vo Vojvodine patril tiež Michal Godra. Jeden zo zakladateľov moderného slovenského sochárstva Ján Koniarek bol zasa v rokoch 1908 ‒ 1914 portrétistom na srbskom kráľovskom dvore. V srbskom prostredí pôsobil aj celý rad ďalších významných Slovákov, ktorí prácou a aktivitami výrazne prispeli k posilneniu tamojšej slovenskej identity a kultúry. Ich dedičstvo je neoceniteľné a stále inšpiruje novú generáciu Slovákov vo Vojvodine.
- Matica srbská, založená v roku 1826 v Pešti, je najstaršou slovanskou maticou. Ako vnímate tento historický fakt?
Matica srbská má hlboký historický význam ako prvá slovanská matica. Jej založenie v roku 1826 predstavuje dôležitý míľnik v srbských dejinách a kultúrnom rozvoji. Osobne si veľmi cením jej prínos k uchovávaniu a rozvoju srbskej kultúry a jej úlohu v podpore vzdelanosti a národného povedomia. A nielen to, ako prvá predstavovala model, ale aj pomohla iným slovanským národom, aby si založili svoje matice, a bola priekopníkom nacionálnej emancipácie.
- Matica slovenská pravidelne usporadúva kongres matíc a inštitúcií slovanských národov, na ktorom sa zúčastňuje aj Matica srbská. Aký prínos má podľa vás táto forma spolupráce?
Táto forma spolupráce medzi slovanskými národmi je veľmi významná. Kongres matíc a inštitúcií slovanských národov podporuje kultúrnu výmenu, vzájomné porozumenie a posilňuje väzby medzi našimi národmi. Takéto stretnutia prispievajú k udržaniu a rozvoju slovanskej solidarity a spoločného dedičstva.
- Na konci minulého roka najvyšší predstavitelia Matice slovenskej dostali pozvanie do Matice srbskej v Novom Sade od významného predstaviteľa srbského kultúrneho a vedeckého života prof. Dragana Stanića, ktorý je dlhoročný predseda Matice srbskej...
Toto stretnutie zdôraznilo dôležitosť spolupráce medzi našimi maticami. Profesor Dragan Stanić je významný predstaviteľ srbského kultúrneho a vedeckého života a jeho úsilie o prehĺbenie vzťahov medzi Maticou srbskou a Maticou slovenskou je veľmi cenné. Okrem návštevy Matice srbskej v Novom Sade predstavitelia Matice slovenskej navštívili sídlo Združenia spisovateľov Srbska v Belehrade i Báčsky Petrovec ‒ okres, v ktorom žije najpočetnejšia komunita Slovákov v Srbsku. A je to tiež okres, z ktorého pochádzam aj ja. Podľa mne dostupných informácií aj slovenská delegácia bola spokojná s výsledkami návštevy a som rád, že je medzi našimi maticami taká čulá spolupráca.
- Slovanská vzájomnosť bola v minulosti ideou etnickej spolupatričnosti slovanských národov. Do akej miery môžu podľa vás dnes Slovania nadviazať istú formu spolupráce?
Slovanská vzájomnosť stále predstavuje silnú myšlienku, ktorá môže byť základom na spoluprácu medzi slovanskými národmi. Úsilie o nastolenie mieru pokladám za najdôležitejšie, a preto ich plne podporujem. Slovensko považujem za výborné miesto, kde sa môžu uskutočniť stretnutia a kde sa môžu rodiť zárodky širšej spolupráce slovanských národov. Je to štát, ktorý má výborné vzťahy so všetkými slovanskými krajinami a zároveň je členom EÚ a NATO, čo ho prirodzene predurčuje byť miestom mieru.
- Vzťahy Slovákov a Srbov sú dlhodobo nadštandardné. Akým spôsobom ich plánujete ako nový srbský veľvyslanec na Slovensku ešte viac rozvíjať a prehlbovať?
Ako prvý veľvyslanec Srbska, pôvodom z prevažne slovenského prostredia, mám jedinečnú príležitosť a zodpovednosť prehlbovať a posilňovať vzťahy medzi Srbskom a Slovenskom. Môj osobný a profesionálny príbeh ilustruje prepojenie našich národov a krajín a je dôkazom hlbokých historických väzieb, ktoré nás spájajú. Srbsko a Slovensko majú výborné vzťahy. Aj terajšie vzťahy na najvyšších úrovniach medzi naším prezidentom pánom Aleksandarom Vučićom, premiérom Robertom Ficom a prezidentom Petrom Pellegrinim sú vynikajúce. Náš prezident bol prvý zahraničný štátnik, ktorý odsúdil útok na premiéra Fica, zaželal mu rýchle uzdravenie a chce ho prísť osobne navštíviť a ľudsky podporiť. V tomto roku plánujeme viacero bilaterálnych návštev, ktoré ďalej upevnia naše vzťahy, a dúfam, že povedú aj k istej forme strategickej spolupráce. Jedným z hlavných cieľov mojej misie je podpora hospodárskej spolupráce. Chcem podporiť naše podniky pri hľadaní nových príležitostí a rozširovaní ich aktivít na slovenskom trhu, ako aj slovenským firmám priblížiť všetky výhody investovania v Srbsku. Chcel by som zdôrazniť, že Srbsko je najlepšou investičnou destináciou pre slovenských investorov. Ak sa rozhodnú investovať v našej krajine, môžu si byť istí, že vďaka výborným vzťahom našich krajín a podpore, ktorej sa nám dostáva zo Slovenska, získajú najlepšie možné podmienky, lepšie ako kdekoľvek v Európe. Srbsko má dohody o voľnom obchode s Ruskom, Čínou a Európskou úniou, čo predstavuje veľkú výhodu pre investorov. Toto je jedinečná príležitosť, ktorú je ťažké nájsť v iných krajinách. Ak zohľadníme tieto priaznivé podmienky i náš otvorený trh, som presvedčený o tom, že Srbsko je ideálnym miestom na investície. Belehrad bude v roku 2027 hostiť výstavu EXPO, s ktorou je spojený projekt Skok do budúcnosti – Expo 2027, ktorý má prispieť k rozvoju infraštruktúry, ako aj kultúrnych a zábavných atrakcií v celej krajine. To môže byť miesto, kde aj slovenské firmy nájdu svoj priestor a vstúpia na srbský trh. Keďže mi je blízky aj svet športu, dôležitou oblasťou bude tiež športová spolupráca. Plánujem podporovať organizovanie športových podujatí, výmeny športovcov a trénerov i posilnenie spolupráce medzi našimi športovými organizáciami. Moja misia zahŕňa aj podporu našich krajanov, ktorí žijú na Slovensku. Je dôležité, aby sme udržiavali a posilňovali naše komunity v zahraničí, poskytovali im podporu a vytvárali podmienky na ich prosperitu a aktívne zapojenie do spoločenského života.
- Slovenská republika je jednou z mála krajín Európskej únie, ktorá neuznala jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova. Ako si osobne ceníte tento fakt?
Veľmi si vážim postoj Slovenskej republiky, ktorá rešpektuje medzinárodné právo a suverenitu Srbska. Tento prístup posilňuje naše vzájomné vzťahy a ukazuje na dôležitosť zásad právneho štátu v medzinárodných vzťahoch. Srbsko chce byť členom Európskej únie súčasne so zachovaním suverénneho postupu v otázke Kosova a Metochie. Kľúčom k úspechu je konštruktívny dialóg a hľadanie kompromisov, ktoré rešpektujú medzinárodné právo. Predseda srbskej vlády nedávno zdôraznil potrebu kompromisu s Albáncami v otázke Kosova a Metochie, pričom pripomenul, že kompromis nie je prehrou alebo kapituláciou, neznamená to však, že niekto niekedy uzná ‚de facto‘ alebo ‚de jure‘ tzv. nezávislosť Kosova. Obe strany by mali byť rovnako spokojné alebo nespokojné a územné spory by nemali byť stredobodom rokovaní. To predovšetkým znamená zlepšenie vzťahov medzi Srbmi a Albáncami v Kosove a Metochii.
- Náš dvojtýždenník spoluvydáva najstaršia celonárodná ustanovizeň Slovákov Matica slovenská. Ako vnímate jej prínos v súčasnom globalizovanom svete?
Matica slovenská má významnú úlohu v uchovávaní a propagácii slovenskej kultúry a tradícií. V súčasnom globalizovanom svete je dôležité mať inštitúcie, ktoré chránia národnú identitu a podporujú kultúrnu diverzitu. Práca Matice slovenskej je preto neoceniteľná a zaslúži si plnú podporu.
Zhováral sa Matej MINDÁR ‒ Foto: Aleksandar Nakić
Autor rozhovoru je asistent poslanca NR SR.