Wolkrova Polianka na križovatke

thumbnail

Najstaršia literárna súťaž mladých autorov na Slovensku stráca dych. Na poli literatúry sa môžeme hrdiť hneď dvoma európskymi unikátmi. Jedným z najstarších literárnych časopisov sú Slovenské pohľady, vydávané Maticou slovenskou, a najstaršou literárnou súťažou pre mladých autorov v strednej Európe je Wolkrova Polianka. Avšak časy, keď sa toto podujatie považovalo právom za prestížne, sú zrejme preč. Do tohtoročného päťdesiateho tretieho ročníka sa prihlásilo dvanásť autorov. Záujem zúčastniť sa na slávnostnom vyhodnotení prejavili dokonca len dvaja z ocenených. Literárne súťaže sú neodmysliteľnou súčasťou literárneho života nielen na Slovensku. Mali by plniť tri základné funkcie. Jednak motivovať nádejných básnikov a prozaikov predstaviť sa so svojou tvorbou porote a následne cez časopisy širšej verejnosti umožniť mladým literátom konfrontovať sa s generačne rovnakými autormi a v neposlednom rade poskytnúť vydavateľským redaktorom zaujímavé tipy na prípadný knižný debut. Wolkrova Polianka ako jedna z najstarších kontinuálnych európskych literárnych súťaží tieto kritériá donedávna plnila spoľahlivo. No posledné tri ročníky sú v znamení dramatického poklesu záujmu básnického dorastu o túto formu sebaprezentácie, čo zrejme vyvrcholilo v aktuálnom päťdesiatom treťom ročníku Wolkrovej Polianky.

NÁVRATY V ČASE

Začiatkom šesťdesiatych rokov si vtedajší režim uvedomil, že je potrebné dať priestor aj začínajúcim autorom, jednak pre prirodzenú kontinuitu literárnych generácií a jednak preto, aby sa nevymkli vtedajšej ideologickej kontrole. Patronát nad súťažou prevzal Slovenský ústredný výbor socialistického zväzu mládeže a vzniklo literárne podujatie na dnešné pomery jednoducho obrovské. Keďže publikačné možnosti pre mladých autorov boli veľmi obmedzené, na jednotlivé ročníky sa hlásili stovky nádejných poetov a poetiek, aj keď režimoví ideológovia pre jednotlivé ročníky zvyčajne zvolili nejakú tému viažucu sa ku konkrétnemu výročiu. Laureáti a desiatky ďalších pozvaných mladých autorov a autoriek bývali v dvoch hoteloch v Starom Smokovci, ktorý bol v znamení Wolkrovej Polianky plný plagátov a nechýbal ani transparent neďaleko radnice. Na slávnostnom vyhodnotení sa pravidelne zúčastňovala aj početná skupina známych spisovateľov zo Slovenska a z Čiech, víťazné básne recitovali na slávnostnom odovzdávaní cien študenti VŠMU a celú akciu uzavrel záverečný banket. Aj napriek ideologickým mantinelom sa však aj vďaka tejto súťaži dostali do našej literatúry mnohí talentovaní autori. Za všetkých spomeniem Jozefa Urbana či Táňu Lehenovú.

STALA SA CHYBA

Po novembri 1989  sa situácia zmenila. Ideologická nadstavba zmizla a organizovanie podujatia prebrali do svojich rúk Literárny fond a Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska (AOSS). Keďže hlavným mediálnym partnerom bol už vtedy časopis pre mladú literatúru a umenie Dotyky, v ktorom som pôsobil, mám ako dlhoročný člen poroty a spoluorganizátor dosť poznatkov.  Takmer celé deväťdesiate roky sa účasť prihlásených autorov pohybovala okolo stopäťdesiat a viac nádejných básnikov a poetiek, pričom na vyhodnotenie do Domu spisovateľov Timrava v Hornom Smokovci bolo zakaždým  pozvaných okolo pätnásť mladých autorov vrátane piatich laureátov. Samozrejmosťou bola účasť päťčlennej spisovateľskej poroty a nezriedka prejavil záujem zúčastniť sa na Wolkrovej Polianke aj niekto z ďalších známych spisovateľov. Trojdňové podujatie malo pracovnú a slávnostnú časť. V tej pracovnej išlo o skutočne profesionálne vedené rozborové semináre, kombinované s tvorivými dielňami, ktoré sa tešili takej popularite, že nezriedka prišli do Timravy na vlastné náklady mladí básnici z Košíc či Popradu a okolia, len aby sa mohli zúčastniť na seminároch a, samozrejme, stretnúť sa s generačne blízkymi tvorcami z celého Slovenska.

OTÁZNIKY A ODPOVEDE

Ako vyzerá situácia dnes? Na Wolkrovu Polianku 2016 sa prihlásil tucet autorov! Slovom – dvanásť mladých básnikov a poetiek... Záujem zúčastniť sa na slávnostnom odovzdávaní cien v Timrave prejavili dvaja. Čo dodať? Výsledný smutný stav zapríčinilo hneď niekoľko okolností. Prvou je dlhodobé, vyše desaťročné neustále krátenie financií na literárne časopisy a „vďaka“ monopolizácii distribúcie ich presun do takmer ilegálneho pásma neviditeľnosti. Druhou je plazivá atrofia AOSS, ktorá dospela až do súčasného patového stavu, kde sa len tesnou väčšinou hlasov zúčastnených spisovateľských subjektov podarilo oddialiť plánovaný zánik tejto dôležitej spisovateľskej platformy. Samozrejme že v takejto neistej situácii, keď prebiehajú súdy o budovu AOSS a Spolku slovenských spisovateľov, keď je ich akcieschopnosť obmedzená na minimum, viazne aj komunikácia s ďalším dôležitým spoluorganizátorom Wolkrovej Polianky, ktorým je Mesto Vysoké Tatry. Spočítané, vydelené – Wolkrova Polianka, to rodinné striebro našej mladej literatúry, mieri do zabudnutia. Za úvahu by stálo zaktivizovať na túto tému stretnutia na MK SR, na ktorých by sa zúčastnili spisovatelia, zástupcovia literárnych časopisov, zástupcovia ministerstva a Mesta Vysoké Tatry a pridať by sa mohla aj Matica slovenská. Inak v našej literárnej histórii pribudne náhrobok s názvom Wolkrova Polianka. A to by bolo smutné nielen v prípade našej literatúry.

Maroš M. BANČEJ – Foto: autor

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.