Z kalicha utrpenia

thumbnail

Životný a tvorivý osud slovenského národovca. „Keď som v prvú augustovú nedeľu roku 1939 sa prebúdzal, už v polospánku, takmer vo sne, mal som pocit, že niečo nie je v poriadku. Všetko ma bolelo, ešte aj to ukrutné ticho okolo mňa. Dlho som neotváral oči v tušení, že keď ich otvorím, už mi neostane ani iskierka nádeje, len tie štyri šedivé bezútešné steny. Kdesi hlboko v podvedomí som počúval klepot kolies vlaku, potom škrípanie bŕzd..

    - Pán notár, budeme vystupovať. Už sme v Ilave...“

Gál - PodďumbnierskyTak sa začína scenár pásma, ktorý sa mi pred pätnástimi rokmi dostal do rúk. Približoval životný a tvorivý osud slovenského národovca, spisovateľa  a publicistu Jána Gála - Podďumbierskeho. Pásmo pred rokmi uviedli divadelní nadšenci z Banskej Bystrice v Lopeji (dnes súčasť Podbrezovej), v dedine pod Ďumbierom, kde sa spisovateľ pred 124 rokmi – 14. februára 1890 – narodil, kde vyrastal ako sirota a priúčal sa rôznym robotám a remeslám. Začas bol pastierom, obuvníkom, ba i obchodníkom a potrebné vzdelanie získal ako samouk. Až v roku 1918 absolvoval notársky náukobeh a nastúpil ako podnotár v Dolnej Lehote. Od roku 1921 až do dôchodku v roku 1950 bol notárom v Domadiciach, Santovke, Brhlovciach i hlavným notárskym tajomníkom MNV v Trnave. Po roku 1945 tu pracoval aj ako notár v Spolku svätého Vojtecha.       Do slovenskej i krajanskej tlače prispieval už od roku 1909. Spomenúť môžeme Národné noviny, Slovenský denník, Slovák a periodiká vychádzajúce v Rakúsku, Kanade či v USA. Určite nie je záhada, prečo si vybral prímenie  Podďumbiersky. Svoje príspevky však podpisoval ešte ďalšími, vari dvadsiatimi pseudonymami. Napísal a vlastným nákladom (!) vydal tri pozoruhodné publikácie. Už názvy o nich dosť napovedia a prezradia – Spomínajme otcov a osvecovateľov národa, 1. – 2. (Bratislava,1936; Trnava, 1948). Ešte predtým po roku 1918 vydal kalendárové črty Statoční zlodeji a iné rozprávky zo života slovenského ľudu (Ružomberok, 1923). Mal to byť prvý zväzok jeho zobraných spisov, no vyšiel len tento prvý zväzok... Za príspevky napísané do slovenských novín v Amerike ho v roku 1939 internovali v Ilave. Zážitky z väzenia zachytil v knihe Z kalicha utrpenia (Komárno, 1947). V dobovej tlači sa objavilo aj takéto „ocenenie“ Gálových príspevkov:  - Človek, ktorý sa v amerických národných novinách podpisuje ako Martin Ustarostený ide vo svojej stareckej zaťatosti a zadubenosti naozaj ďaleko...V každom článku dokazuje, že na Slovensku nie Slováci, ale maďaróni vládnu. Podľa jeho zhasínajúceho rozumu Slovákom je len ten, kto bol v roku 1914 členom Muzeálnej spoločnosti...V jeho podaní každý slovenský minister je v službách Budapešti a zlodej...Nie div, že takéto nactiutŕhačské listy ochotne otláčajú skoro všetky časopisy v Amerike a Kanade, lebo veď „dobrý kresťan, katolík, starý národovec“ to takto píše...

Ján Gál sa vo väzení ocitol niekoľkokrát. Iróniou osudu je, že vždy iba preto, lebo bol pravoverný Slovák a Slovan. Nič inšie nespáchal. Nie je vôbec dôležité, kedy a v akých politických pomeroch ho väznili. Nejde o čas, ale o spôsob a systém. Trestnice a utrpenie v nich sa bez ohľadu na storočie a politické zriadenie podobajú ako vajce vajcu. Vždy sú predovšetkým mučiarňami ľudského ducha.

Gálova literárna obžaloba má nadčasovú mieru a zmysel. Je to výkrik o tom, ako dokáže Slovák Slovákovi urobiť zo života peklo a nepretržitú, neutíchajúcu bolesť. Nie údermi palicou, ale jazykom. Také rany sa nikdy nezahoja.  Aj keď do fondu slovenskej literatúry nepriniesol podstatnejšie hodnoty, má v ňom svoje miesto. Umrel  pred polstoročím 23 . apríla 1964 v Trnave.

 Pavol M. KUBIŠ