Slovenská republika sa prvého januára dožila svojich dvadsiatich ôsmich narodenín. Tesne po jej vzniku málokto zo svetových politických lídrov veril, že rozchod s Čechmi prežijeme. A prežili sme! Dnes sme suverénny samostatný štát postavený na demokratických princípoch, ktorý sa stal súčasťou európskych a transatlantických štruktúr. A v týchto medzinárodných spoločenstvách je slovenské slovo počuť. Posledných dvadsaťosem rokov Slovenská republika píše svoj úspešný príbeh. Vzťahy s českým národom sú najlepšie, aké kedy v histórii boli. A to práve preto, že sme sa s nimi rozišli demokratickou cestou bez jediného výstrelu či prejavu násilia.
Je smutné, že pri vstupe do nového roka 2021, ktorý bude rovnako ťažký ako ten predchádzajúci, vládni politici akosi zabudli na narodeniny našej štátnosti. Prezidentka Z. Čaputová toto výročie spomenula vo svojom prejave len okrajovo. Ministerstvo obrany zrušilo slávnostné delostrelecké salvy z petržalského brehu Dunaja, ktoré vždy zneli na počesť výročia vzniku nášho štátu. Verme, že si aspoň radoví občania hrdo a s úctou pripomínajú narodeniny Slovenskej republiky, ako to bolo pri jej vzniku, čo dokumentuje fotografia TASR. Na nej vidno viacerých matičiarov, ako vítali tento výnimočný historický míľnik v histórii slovenského národa.
Maroš SMOLEC, šéfredaktor SNN
Hlava štátu prvého januára potichu obišla výročie vzniku Slovenskej republiky
Aj preto sa návrat k nemu asi patrí začať tým, čím sa zvyčajne komentáre k novoročným štátnickým prejavom končia ‒ recenziami politikov a politológov: „Príhovory, ktoré dnes pán Leško píše prezidentke Zuzane Čaputovej, sú plné liberálnych fráz a dobových stereotypov, ktoré znesú jediný prívlastok – morálny gýč,“ napísal poslanec Ľuboš Blaha smerom k poradcovi prezidentky. Opozičný poslanec prezidentke tiež vytkol, že hovorila o tom, že v oblasti spravodlivosti sme stihli viac ako za niekoľko predchádzajúcich rokov, ale stihli sme napríklad dohnať k smrti nevinného generála Lučanského, ktorý Slovensko kedysi vyčistil od mafie. „A prezidentka zaňho nestratí ani slovo. Žiadna výzva k tomu, že v civilizovanej krajine by sa patrilo, aby ministerka spravodlivosti odstúpila. Žiadne ďakujem, pán generál. Namiesto toho prezidentka ešte ocení vládu za to, že tu organizuje politické čistky ako v päťdesiatych rokoch.“
- PRVÝ JANUÁR
Novoročný prejav hlavy štátu zaznieva na Nový rok. To je logické. U nás je zároveň prvý deň roka aj štátnym sviatkom ‒ Dňom vzniku Slovenskej republiky. A tak by každý občan Slovenskej republiky, hrdý na svoju vlasť, akosi prirodzene očakával, že zaznie viac slov na pripomenutie okolností vzniku nášho štátu, jeho zakotvenia v medzinárodnom spoločenstve, jeho ambícií, poslania a ‒ možno aj ‒ pár slov o hrdosti naň. Zaznelo však iba, „nech máme všetci úspešnejší a bezpečnejší rok, v ktorom Slovensko zavŕši dvadsiaty deviaty rok svojej štátnosti“. Trochu málo, žalostne málo k tejto téme.
Emócie sú korením každého mediálneho vystúpenia. Bez nich by bolo takmer nepozerateľné. Nechýbali ani v prejave pani prezidentky. Hoci tie „budovateľsky“ znejúce príliš nepresvedčili. Napríklad prezidentkina veta, že „v boji s korupciou a v prístupe k spravodlivosti sme stihli viac ako za niekoľko predchádzajúcich rokov dokopy“, síce znie akoby z tribúny námestia, volajúceho po slušnosti, čo je správne, ale obsahovo zatiaľ neznamená nič ‒ za korupciu ešte nikto nebol v tomto zmysle právoplatne odsúdený.
Celý život v novoročných prejavoch počúvame slová vďaky lekárom, zdravotným sestrám, hasičom, vojakom, policajtom, kedysi aj baníkom a železničiarom. Určite si vďaku zaslúžia, no nie iba takú ‒ v podobne povinnej jazdy raz za rok. Najmä v tomto ťažkom období. Za adekvátnu vďaku by sa teraz dalo považovať iba ich adekvátne morálne aj hmotné ohodnotenie, zmena ich spoločenského statusu a oveľa väčšia pozornosť štátu k problémom, s ktorými denne musia zbytočne a vysiľujúco bojovať. Všetky menované zložky majú, dúfajme, mimoriadnu úctu zo strany obyvateľov Slovenska, chýba im však efektívna podpora zo strany štátu, ale o tom už novoročné príhovory spravidla mlčia.
- POŠTA BEZ ADRESÁTA
„Osobitne bol uplynulý rok náročný pre ľudí pracujúcich v kultúre a v službách, ktoré musia byť zatvorené. Všetkých vás naša spoločnosť veľmi potrebuje, a to, ako nám chýbate, si teraz uvedomujeme ešte intenzívnejšie,“ povedala prezidentka. O tej potrebnosti vznikajú aj pochybnosti, ak si dáme pred seba napríklad porovnanie dotácií pre našich nadšencov v Matici slovenskej. Asi najrozsiahlejší a najstarší systém šírenia kultúry na Slovensku, aj z pohľadu dejín, dostal tento rok poriadnu finančnú ranu. Otázka je, v akej podobe sa mu podarí prežiť, či skôr preživoriť, kým budú rozhodovať zas tí, ktorí o kultúre nielen frázujú, ale pre ňu skutočne aj niečo robia. Matici totiž vzali štyristotisíc eur, čo je fatálne zníženie, keď celoročný rozpočet ustanovizne sa pohybuje okolo dvoch miliónov eur.
To málo z domácej politiky, čo odznelo v novoročnom prejave prezidentky, by sa dalo zhrnúť do nasledovného citátu: „Opis uplynulého roka by však nebol úplný, ak by som nespomenula aj jeho odvrátenú stránku. Bol to tiež rok klamstiev, manipulácií, ľudskej hlúposti či sebectva. Okrem skutočných expertov na epidémie zviditeľnil aj ľudí, ktorých nevedomosť bola nahradená sebavedomým krikom.“ Takéto vážne slová by naozaj nemali byť len konštatovaním, ale serióznym politologickým rozborom. Na to sa však nedostalo, a je tu takmer istota, že ani sa nikdy nedostane. Slová o tom, že je „čas spojiť sily a zomknúť sa pre obnovu krajiny“, sú nám známe už dávno aj z obdobia pred rokom 1989.
- BOJ ZA ŽIVOT
„Na začiatku nového roka vám všetkým prajem, nech ste zdraví, šťastní a spokojní v kruhu svojich najbližších. Nech sa nám darí objavovať svoj vnútorný pokoj, lebo len tak ho dokážeme dať ostatným. Nech máme všetci úspešnejší a bezpečnejší rok, v ktorom Slovensko zavŕši dvadsiaty deviaty rok svojej štátnosti.“ Áno v tom s pani prezidentkou, respektíve autorom jej prejavu, možno súhlasiť. A treba si to čo najvrúcnejšie želať. Už takmer rok bojujeme s nepriateľom, na ktorého sme neboli nijako pripravení. V tom boji prišli mnohí okolo nás o to najcennejšie ‒ o vlastné životy. Nech nám teda tento rok prinesie aj lepšie správy od záchranárov, z nemocníc, nech čo najskôr môžeme už v znormalizovaných podmienkach privítať každoročný zázrak ‒ nový zrod života v podobe jari. Život je najvyššia politika!
Ivan BROŽÍK – Ilustrácia: Andrej MIŠANEK