Základný kameň pokoja

thumbnail

POZNÁMKA

Eva ZELENAYOVÁ

Pápež František prijal 18. mája tohto roku Výkonný výbor Európskej federácie za život a ľudskú dôstojnosť One of Us (Jeden z nás). Predstaviteľom federácie sa poďakoval za návštevu a prácu, ktorá podľa neho ide proti súčasnému prúdu. Pripomenul, že „boj za život je bojom za širšiu kultúru, v ktorej treba každý jeden ľudský život rešpektovať“.

Zakladateľ a čestný prezident federácie Carlo Casini v tejto súvislosti  povedal: „Keďže na nenarodený život sa v dôsledku mimoriadnej ekonomickej nadvlády útočí, Federácia potrebuje mať úzky vzťah k Cirkvi a ráta s jej posilou.“ Tiež pripomenul, že „One of Us sa zrodilo z túžby pripomínať zabudnutú skutočnosť, že prijatie najchudobnejších a počatých je základným kameňom pokoja“.

Informácia s jasným posolstvom prišla na Slovensko v čase, keď slovenský parlament rokoval o návrhu zákona na sprísnenie potratovej politiky. Navrhovatelia pripomínajú, že „je absurdné, aby v civilizovanej spoločnosti 21. storočia boli chránené práva stromov, lesov, psov a mačiek viac ako práva nenarodených detí“.

Argumentujú tým, že obmedzenie umelých prerušení tehotenstva je žiaduce aj vzhľadom na negatívny demografický vývoj v Slovenskej republike. Štatistiky sú neúprosné. Za posledných dvadsať rokov zomrelo na Slovensku následkom umelého prerušenia tehotenstva až 251 370 detí. Za ostatných päťdesiat rokov až 1 249 000  detí. Návrh predpokladá aj zníženie potratovej turistiky na Slovensku, najmä žien z Poľska.

Na potraty sú v spoločnosti rozličné názory. V minulosti nejestvovala možnosť legálne prerušiť tehotenstvo. Predovšetkým v dôsledku vplyvu Cirkvi, ktorá o ľudskom živote hovorí od momentu počatia a kategoricky ho bráni v tom zmysle, že nikto nemá právo naň siahať. Mnohé ženy sa však podrobovali pokútnym interrupciám, pričom často  prichádzali o život. Revolúcia v Rusku  celkovo zmenila pohľad na spolunažívanie muža a ženy, a pochopiteľne aj na potrat. V povojnovom Česko-Slovensku sa mnohé vzory zo ZSSR aplikovali aj v našom zákonodarstve, a tak sa stalo, že na potrat chodili ženy ako na chlieb s maslom ‒ takto sa o probléme vyjadrovali lekári. Liberálny potratový zákon zostal v našej legislatíve dodnes. Lebo ak aj sa nejaký návrh dostal do parlamentu, nikdy nebola politická vôľa prijať zmenu. Muži sa vyhovárali, že je to vec žien, a tých je v parlamente zvyčajne podstatne menej než mužov. A ani všetky poslankyne nezdieľajú kresťanský prístup k interrupciám. Nábožensky založené ženy sa sotva dostanú do dilemy či dieťa porodiť, alebo potratiť. Svedomie im nedovolí dieťa zabiť. A ak dosiaľ necítili podporu zo strany Cirkvi legislatívne upraviť zákon tak, aby ochránil nenarodené dieťa, v súčasnosti nastal zlom.

Pod vyhlásenie katolíckych kňazov k poslancom Národnej rady Slovenskej republiky sa podpísali niekoľkí a dokument je stále otvorený. Píše sa v ňom: „Nevyužitie príležitosti hlasovať za zlepšenie potratového zákona je porušením vážnej povinnosti kresťana katolíka a zanedbaním dobrého.“

Stránka Tlačovej kancelárie Konferencie biskupov Slovenska priniesla plné znenie spoločnej výzvy osobností a organizácií v súvislosti s rokovaním poslancov NR SR o návrhu na obmedzenie potratovej praxe. Vo výzve okrem iného uvádzajú, že „kvôli totalitnej potratovej legislatíve sú už od roku 1957 nenarodené dieťa i jeho matka vystavené riziku umelého potratu. Bezpodmienečné právo dieťaťa na život je tak podriadené posúdeniu a rozhodnutiu silnejšieho. Tým sa porušuje zásada chrániaca ľudskú integritu a dôstojnosť“.  Pod dokumentom, v ktorom sa tiež uvádza, že „plná zákonná ochrana nenarodeného dieťaťa ako jedinečnej ľudskej osoby je naším politickým i občianskym dlhom, morálnou povinnosťou a najvážnejšou úlohou“, sa podpísali také osobnosti ako Vladimír Krčméry či Anton Chromík.

Dôležitosť ochrany dieťaťa pochopili súdni a slušní ľudia nie ako prejav politickej veľkorysosti, ale ako samotné právo na život. Aliancia za rodinu zorganizovala tichú podporu návrhu zákona pred budovou parlamentu v čase, keď sa podľa programu malo o ňom hlasovať. Bolo vidno mnoho poslancov prechádzať pomedzi účastníkov tejto demonštrácie s názvom Nemý výkrik, ale šéf strany Sme rodina Boris Kollár sa nepristavil, záujem neprejavil ani exminister kultúry Marek Maďarič. No až z východu republiky sa nelenilo prísť otcovi Mariánovi Kuffovi. Lebo on v praxi uplatňuje tú zabúdanú skutočnosť, že prijatie najchudobnejších a počatých je základným kameňom pokoja. Dočkáme sa ho aj na Slovensku?