Odišiel teatrológ, spisovateľ, scenárista a pedagóg PhDr. Milan POLÁK. Stretávali sme sa na tlačovkách i premiérach činoherných predstavení v Slovenskom národnom divadle. Nenechal si však ujsť ani zaujímavé inscenácie uvádzané na Novej scéne, v Radošinskom naivnom divadle, neťažilo sa mu cestovať za divadlom do Trnavy, Nitry, Zvolena. Zanietený divadelník každým cólom.
Aj keď sa priamo nezúčastňoval na tvorbe činoherných predstavení uvádzaných na javisku, venoval im pozornosť svojimi odbornými znalosťami pri písaní hodnotení a recenzií, taktne aj nekonformne upozorňoval tvorcov na isté pochybenia pri realizácii, čím dvíhal latku kvality realizovaných diel. Bol náročným divákom. Neprižmuroval oči nad nie práve ideálnym stvárnením danej predlohy, ale vždy otvorene upozornil na správne uchopenie látky, na nepresvedčivý interpretačný prednes, na prešľapy v scénickom ponímaní. Nie je to ľahký údel vystavovať svoje meno pod kriticky vyznievajúce články. No robil to v dobrom úmysle a veľmi dôstojne. Vedel sa vžiť do kože tvorcu, veď sám bol autorom viacerých dramatizácií literárnych diel pre Slovenský rozhlas i scenárov televíznych dokumentárnych filmov.
■ STOVKY ANALÝZ
Divadlu sa venoval vlastne po celý svoj život. Napísal stovky recenzií na divadelné predstavenia. Tomuto žánru sa začal venovať už v roku 1960 ako študent. Narodil sa v Lenartovciach, po maturite na gymnáziu v Topoľčanoch študoval na vojenskej akadémii v Litoměřiciach. Divadlo ho však priťahovalo natoľko, že zmenil profesiu. Vyštudoval dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, patril k prvým pracovníkom Divadelného ústavu. Neskôr si rozšíril znalosti v oblasti teórie a dejín filmu, divadla, rozhlasu a televízie na Masarykovej univerzite v Brne. V období rokov 1961 ‒ 1970 pracoval ako redaktor týždenníka Život, neskôr v denníku Pravda, z ktorej po normalizácii musel odísť. V tých časoch uverejňoval svoje články pod pseudonymom Marián Petrík. Neskôr sa venoval aj teoretickým dielam najmä v žánroch literárna veda a odborná literatúra.
■ DIVADLO AJ FILM
Práci v redakciách sa nebránil, štyri roky strávil v mesačníku Film a divadlo, potom sa stal odborným pracovníkom Ústavu umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie, v rokoch 1990 až 1993 zastával funkciu šéfredaktora denníka Slovenská republika, dva roky bol riaditeľom dramaturgie a programu Slovenskej televízie, neskôr odborným pracovníkom Národného divadelného centra, popritom učil na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.
Milan Polák predstavuje divadlo v každej svojej odbornej práci ako syntetické umenie. Poukazuje aj na úsilie, keď sa divadlo pokúša byť samostatným svojprávnym umeleckým druhom, ktorý skutočnosť nekopíruje, ale je súborom vlastných vyjadrovacích možností a usiluje sa vytvárať novú skutočnosť javiska.
■ NA VEDECKEJ BÁZE
M. Polák je autor šiestich kníh o danej problematike: Divadlo ‒ jeho cesta dejinami, Krátke dejiny divadla, Frontové divadlo slovenskej armády 1943, Bol raz jeden kabaret ‒ Tatra revue, Z dejín ochotníckeho divadla k 150. výročiu založenia divadla na Liptove, Stručná história a súpis premiér Východoslovenského národného divadla Košice 1924 ‒ 30, 1937 ‒ 38, napísal tiež biografickú knižku Mária Kráľovičová ‒ portrét herečky. Bol interným hodnotiteľom profesionálnych aj ochotníckych divadiel, lektorom, inštruktorom i členom odborných porôt. Tiež autorom viacerých televíznych scenárov o osobnostiach slovenského divadla, pre rozhlas zdramatizoval a upravil viaceré diela svetovej i slovenskej literatúry: Stendhal, Kuprin, J. Chalupka. Za svoje diela získal viacero ocenení.
Napísal štúdie: Karol L. Zachar, Ctibor Filčík, Viliam Záborský, Gustáv Valach, Stanislav Vrbka.
■ NEBÁL SA POLEMÍK
Nebál sa vyjadriť názor aj na program uvádzaných diel v divadlách. Za éry po nežnej revolúcii otvorene upozorňoval na to, že sa v SND neuvádzajú slovenské divadelné hry, dokonca ani novodobá klasika z druhej polovice 20. storočia takých autorov, akými bol Karvaš, Solovič, Zahradník, Kočan. Nezabudnuteľný zostane jeho výrok z tých čias: „Slovenské národné divadlo nie je ani slovenské, ani národné!“
Písať neprestal takmer do konca svojho života. K storočnici založenia Slovenského národného divadla uverejnil viacero článkov, dokonca písal aj o úlohách a predsavzatiach novozvoleného generálneho riaditeľa SND Mateja Drličku.
Pätnásteho marca t. r. však srdce renomovaného divadelníka Dr. Milana Poláka dotĺklo. Dožil sa vyše deväťdesiatich rokov. Bude chýbať nielen svojej rodine, ale aj čitateľom Literárneho týždenníka i Slovenských národných novín, ktorí v nich našli jeho hodnotné články s množstvom vzácnych informácií.
Text aj foto: Anna SLÁVIKOVÁ, SNN