Zápas o slovenskosť slovenských dejín pokračuje

thumbnail

Historik D. Kováč a predvolebná účelová snaha zmeniť zákon o Matici. Historik Dušan Kováč je jeden z tých, kto má v poslednom desaťročí takmer monopolný priestor v médiách pri najrozličnejších výročiach – nie je preto výnimočné, že sa vyjadruje aj na adresu Matice slovenskej. Výnimočne agresívny je však jeho načasovaný mediálny poukaz na zákon o Matici slovenskej, ktorý považuje – ako sa verejne vyjadril – za paškvil. Jednoznačné odsúdenie a odmietnutie zákona, ktorý zaručuje činnosť Matice slovenskej na všetkých úrovniach, prichádza v čase blížiacich sa parlamentných volieb a najmä v čase, keď vedecká práca na pôde Matice je výrazná práve v oblasti histórie.

MONOPOL NA PRAVDU

V stále narastajúcom množstve hlasov, ktoré  spochybňujú zmysel Matice slovenskej v XXI. storočí, je pozoruhodné odmietnutie práce historikov na matičnej pôde, aj keď práve toto zabezpečuje pluralitu vedeckého bádania po rokoch ideologickej indoktrinácie. A navyše v čase nevyhnutného hľadania opôr v národných dejinách v súčasnom chaose hodnôt globalizáciou sa meniaceho sveta. Nehovoriac o tom, že Matica slovenská je stále súčasťou duchovného vlastníctva slovenského národa. Jej spolková a osvetová činnosť je nezastupiteľná, pokiaľ ide o vyváženie vplyvu iných štátom podporovaných organizácií na jazykovo zmiešaných územiach. Útok na Maticu  prichádza v čase úsilia obnoviť činnosť tiež historickej organizácie Živena, teraz na čele s niekdajšou poslankyňou strany SDKÚ-DS M. Vášáryovou.

ATAK NA PODSTATU

Odmietanie zákona o Matici je tak nielen priamo volaním po jeho zmene, ale je volaním po zrušení tých zásad, na ktorých je existenčne Matica založená. Ide aj o snahu zamedziť pluralitu slovenskej vedy najmä v doteraz nenaplnenej oblasti slovenských dejín. Po desaťročiach núteného ideologického deformovania historickej vedy a spoločenského historického národného vedomia je ťaženie proti nacionalizmu fakticky ťažením proti národovectvu. Nedá sa tolerovať fakt, že sa tohto dopúšťa historik, ktorý by mal ovládať stredoeurópske súvislosti.

Útok na Maticu je potvrdením jej dôležitosti a je zrejmým signálom ťaženia proti národným témam nielen vládnucej politickej strany SMER-DS, ale aj proti narastajúcim preferenciám SNS a „hrozbe“ jej návratu do parlamentu. V čase masívnej krízy, keď všetky okolité štáty kladú dôraz na vlastenectvo, národovectvo a národné dejiny, ide o účelový a premyslený pokus vyvolať politickú kampaň a rozdelenie laickej i odbornej verejnosti tak, ako to bolo v čase inštalácie jazdeckej sochy kráľa Svätopluka na bratislavskom Hrade.

ZNÁMY  NEZNALEC...

Tohtoročný nositeľ prestížnej matičnej ceny, pomenovanej po tvorcovi vedného odboru Slovenské dejiny Danielovi Rapantovi, Anton Hrnko pre SNN vyhlásil: „Viete, nie každý zákon sa musí páčiť všetkým. Nejde ani tak o to, že sa známemu neznalcovi slovenských dejín nepáči zákon o Matici slovenskej. Bolo by čudné pri jeho postojoch k slovenskej štátnej samostatnosti a pri jeho – nebudem sa vyjadrovať akých – postojoch k slovenskej národnej otázke, ale každý ich pozná, keby sa  mu zákon páčil. Ide však o arogantný spôsob, ako svoj názor prejavil; takto sa na margo Matice nevyjadrovali ani tí, čo ju v roku 1875 zakázali. Ale nedá sa čudovať. Čo si možno myslieť o historikovi, plateného z daní slovenského ‚misseram kontribuentem plebem‘, ktorý sa vyjadril prednedávnom pre jeden smiešny týždenník, že Štúr vytvoril národnú ideológiu pre ešte neexistujúci národ. Veď tým prekonal aj zakladateľa šovinistického prístupu k slovenským dejinám z druhej polovice 19. storočia (v čase vrcholiacej maďarizácie) maďarského historika P. Hunfalvyho. Aj on totiž priznal Slovákom existenciu už od 15. storočia!

MATICU MÁ V ŽALÚDKU

SNN 28_3 OTÁZKY_MulíkPeter Mulík, poverený riaditeľ matičného Slovenského historického ústavu, k článku Zákon o Matici je paškvil (SME 4. 6. 2015) o. i. uviedol: „Lucia Krbatová položila historikovi Dušanovi Kováčovi niekoľko otázok, odpovede na ktoré vyrážajú dych. Nie ich razantnosťou, ale veľkou nevedomosťou až aroganciou. Dôvod je len jediný, že Dušanovi Kováčovi leží Matica slovenská v žalúdku. Nie terajšia, ale Matica ako fenomén. Na pôde Matice sa nielenže položili solídne základy slovenskej archeológie, múzejníctva, etnografie, literárnej vedy a histórie, ale tieto vedné odbory vedeli a rešpektovali, že hlavným subjektom slovenských dejín je slovenský národ; a to sme žili v Uhorsku. Toto dnes v podmienkach samostatnej Slovenskej republiky nie je mnohým vedcom jasné. Z dnešnej vedeckej produkcie Matice prekáža mnohým to, že sa zaoberá stále deformovanými oblasťami dejín a literatúry.

Dušan D. KERNÝ - Karikatúra: Andrej MIŠANEK



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.