Zápasy o jazyk vybojovali  davy v uliciach

thumbnail

 Boj o slovenčinu bol zároveň aj zápasom  o slovenskú štátnosť. Mnohí, ktorí  pred tridsiatimi rokmi zdvihli hlavu a ruky v mene zápasov Matice slovenskej o slovenčinu ako úradný a štátny jazyk na celom území Slovenskej republiky, dnes už živo pôsobia v rozličných rozhodujúcich i matičných profesiách. Táto niť spája národ a matičiarov takmer tridsať rokov. Súčasný stav slovenčiny na verejnosti je vážne urážaný svojvoľným stavom  komunikácie, najmä  v terminológii a v názvosloví.  Zákon o štátnom jazyku síce  pamätá na prednosť slovenčiny pred inými jazykmi vo verejných prejavoch, mnohí to ignorujú a nikto ich nepostihuje, aj keď MK SR má v povinnosti tieto porušovania postihovať,  ale nerobí to a prehrešky aj vyslovené fauly netrestá. Len jedna ukážka za všetky: v bratislavskom Starom Meste, keď žiadali prevádzky úľavu na nájomnom pre známe udalosti, sme sa dočítali, že z päťdesiatich siedmich prevádzok majú len tri (!) slovenský názov.

JAZYKOVÝ SMOG

A tak je to po celom Slovensku. Nehovoriac o reklamnom smogu v jazykoch, ktorým mnohí nerozumejú. V Maďarsku, Rakúsku, Nemecku, Poľsku a inde je tento jazykový balast nemysliteľný. Aj také sú útoky na Zákon o štátnom jazyku (1990, 1995), tzv. matrikový a tabuľový zákon, kde sa svojvoľne prestalo ženské priezvisko prechyľovať a bežný človek povedzme pri mene Agnes Fedor nevie, či ide o ženu alebo muža. Porušovanie gramatiky a morfológie denne sledujeme aj u tzv. hovorcov v súkromných, samosprávnych i štátnych službách, médiách a nikomu to v tomto štáte neprekáža. Naskytá sa otázka, čo s týmto stavom a kde sa to vlastne začalo. Prekladateľka Dobšinského rozprávok ‒ desiatej najpredávanejšej knihy v Taliansku v roku 1995 ‒ si stále píše aj na Apeninskom polostrove meno  Očkayová!         

■ RELEVANTNÉ VÝCHODISKÁ

Zápas Matice slovenskej a jej spriaznených subjektov, najmä Štúrovej spoločnosti, Koreňov ‒ Kongresu slovenskej inteligencie, 61 krokov k slovenskej zvrchovanosti, Nezávislých ekonómov Slovenska, o nový jazykový poriadok sa zrodili, ako to premiérovi V. Mečiarovi povedal  vtedajší predseda MS J. Markuš (25. 10. 1990), „zdola“. Komárno, Nové Zámky, Šurany, Banská Bystrica Rimavská Sobota, Lučenec, slovom slovenský juh a východ, dlhé roky totality pociťovali prekážky v úradnom i vo všeobecnom styku pri uplatňovaní slovenčiny. Svoje si vyhrala  a vybrala najmä maďarčina, a to preto, že v „poločnom štáte“, kde žilo takmer päťstodeväťdesiattisíc Maďarov a milión Slovákov, boli evidentné  tlaky proti Slovákom. A aj sú v duchu tzv. proletárskeho internacionalizmu, na pozadí zlikvidovaných miestnych odborov MS na jazykovo zmiešaných územiach, a maďarská politická prevaha počas komunizmu a socializmu v samosprávnych, vo verejných, v školských, kultúrnych, štátnych službách (ani dnes to nie je výnimka). Všetko pokrýval Csemadok, ktorý pod rúškom kultúrnej organizácie suploval a riadil maďarskú asimilačnú politiku. Kým na slovenskom juhu sotva našli Slováka, ktorý by aspoň čiastočne neovládal maďarčinu, v opačnom prípade sú jasnozrivé ukážky o neznalosti slovenčiny a jej gramatiky dosiaľ. Pozri prejavy reprezentantov v politike, a nielen ich.           

■ MATICA NA ČELE

Reakcie obnovených alebo založených miestnych odborov MS na slovenskom juhu a východe nenechali matičné orgány  ‒ Výbor MS, Predsedníctvo MS dlho v nečinnosti. Verejne podporili občianske hnutie Stretnutie Slovákov z južného Slovenska v Šuranoch, kde sa prvé reakcie zrodili už v marci 1990. Matica slovenská zakladala strediská, domy MS na slovenskom juhu: Komárno, Šurany, Nové Zámky a i., burcovala aj Bratislavou a celým Slovenskom. Zrodil sa projekt Sever pomáha juhu, Matičné autobusy, no ožili aj námestia. Október 1990 rozvinul pri príležitosti sto sedemdesiateho piateho výročia narodenia Ľ. Štúra  zápas MS o slovenčinu ako úradný a štátny jazyk na celom území Slovenska. Takmer osemdesiatpäťtisíc Slovákov sa 25. októbra 1990 stretlo na Námestí SNP v Bratislave, ako aj pred slovenským parlamentom. O dva dni neskôr v rodisku Ľ. Štúra Uhrovci okolo pätnásťtisíc vlastencov. „S hlbokou úctou pociťujeme nadšenie a obetavosť  robotníkov, mladých ľudí,  študentov, ktorí podporili  matičný návrh slovenského jazyka...“ reagoval Výbor MS okamžite po oboch Celonárodných zhromaždeniach v tom roku. To platilo nielen pre slovenský juh od Komárna po Michalovce, ale i pre celé Slovensko. K tomu MS založila unikátny projekt tzv. Stoly národnej dohody (1990 ‒ 1992) – stretnutie relevantných parlamentných strán na jej pôde v Bratislave, kde sa otvárali politické diskusie na adresu štátneho jazyka, slovenských práv na juhu, práv národnostných menšín, slovenskej suverenity a štátnosti. Ojedinelým protestom proti štátnej politike namierenej proti matičným aktivitám sa stala prvá hladovka asi tridsiatich mladých ľudí na Námestí SNP v Bratislave, ako aj ďakovné bohoslužby za národné práva v Kostole Milosrdných bratov  v Bratislave, organizované  a organované autorom tohto príspevku.          

■ CELOŠTÁTNE  REFERENDUM

Východiskom na dosiahnutie cieľa ostávalo celoštátne referendum. Matica slovenská vydala pohľadnice Za tú našu slovenčinu a vrátilo sa jej cca okolo tristoštyridsaťtisíc podporných hlasov. Súčasne dostala hárky autentických podpisov od občanov, škôl, firiem, strán, verejnosti s vyše pätnásťtisíc podpornými podpismi. Referendum národa za svoje práva parlament nevyhlásil, zápasy teda neutíchli.  Organizovali sa Stretnutia v Šuranoch, Banskej Bystrici, Komárne, na Gemeri, v Honte, na východe, takmer po celom Slovensku. Problémom rezonovalo aj VZ MS v auguste 1990 v Martine. MS sa stala „poradcom“ ministrov, diplomatov, poskytovali sme vysvetlenia a stanoviská desiatkam zahraničných agentúr. Smutný ostal aj vtedajší prezident ČSFR V. Havel, Verejnosť proti násiliu a niektoré maďarské politické subjekty. MS však nepopustila. Argumentovala, navštevovala ministrov, parlament, ohlasovala svoje úsilia nielen slovenskému, ale i neslovenskému svetu. Absolvovali sme osem medzinárodných konferencií na témy jazykových práv a identity v zahraničí. Všetko s podporou práv národa ‒ Nemecko, Rakúsko, Francúzsko, Taliansko

■ ZÁPAS O ŠTÁTNOSŤ

Jazykový boj zrodil zápas Slovákov o svoju suverenitu a štátnosť. Suverenita slovenského jazyka suplovala vôľu národa po suverenite štátnej. MS získala nielen národný, ale i politický kredit a imperatív. Pustila sa do zápasov, aké ju sprevádzali najmä v roku 1968, ale normalizácia ich umlčala. Matica získala kredit veľkej časti slovenskej inteligencie, akademickej, kultúrnej, diplomatickej sféry.  Mala členov v rozličných poradných orgánoch štátu i samospráv. Ohlásila Slovensko Európe  a svetu  ako predchádzajúca revolúcia 1989. Založila s podporou slovenského zahraničia nové kontakty s vplyvnými svetovými kabinetmi. Jej predstaviteľov prijímali diplomati, politici, vedci, sociológovia a mnoho iných odborných profesií v Európe, USA a Kanade. Pokračovala v Celonárodných zhromaždeniach (1991 ‒ 1993) za suverenitu a štátnosť, Stoloch národnej dohody a, samozrejme, v Šurianskych stretnutiach. A nielen tam. Rapídne sa rozšírila sieť domov a oblastných pracovísk MS, nových miestnych odborov MS  so šesťsto sedemdesiatimi  tisíckami členov a sympatizantov.

■ NA MARGO

Matica slovenská zažila po tridsiatich rokoch komplexnú generačnú výmenu. Tlieskajúca mládež v roku 1990 dnes zastáva rozhodujúce matičné funkcie v jej orgánoch, ako aj v miestnych odboroch MS a domoch MS. Kontinuita získala a získava novú dynamiku.Na tomto mieste chceme poďakovať všetkým, ktorí sa na matičných, takmer tridsaťročných zápasoch podieľali a podieľajú. Ale chce zvolať: nech Boh oslávi tých, ktorí sa zaslúžili, ale dnešných dní sa už nedožili.

Námestie SNP nenaplnila len Nežná revolúcia, ale aj zápas o slovenský jazyk

 

Stanislav BAJANÍK – Foto: archív SNN



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.