Ukázalo sa, že Ústavný súd SR je na jednej strane nevyspytateľný, na strane druhej ho však automaticky nemožno pokladať za poslušný a bezduchý nástroj opozície. Pri rozhodnutí o trestných kódexoch sa ukázalo, že opozícia utrpela jasné k. o. Všetky bohorovné tvrdenia v zmysle, že celé trestné kódexy budú zhodené zo stola ako protiústavné kvôli procedúre, rozumej kvôli tomu, že sa prijali v skrátenom legislatívnom konaní, boli unblock odmietnuté. Takisto Ústavný súd konštatoval, že úprava trestných kódexov, predovšetkým trestných sadzieb legálnou a legitímnou vládou, je úplne v poriadku a že „transformácia“ slovenského trestného práva, ktorého predobraz bol od Lipšicovej deformy v Texaskom práve, je nielen ústavná, ale priam potrebná. Práve Lipšicova ťažká deformácia nášho trestného práva viedla k ťažkým a hlboko nemorálnym deformáciám, ako je vznik inštitútu kajúcnikov, ktorí boli paradoxne nepostihnuteľní. Stačilo, ak vypovedali tak, ako si to Lipšic a spol. želali, a získali za akékoľvek ťažké zločiny v podstate beztrestnosť. No a ak existuje zásadnejšia výhrada k rozhodnutiu Ústavného súdu, tak je to práve v paragrafe, ktorý umožňoval ministrovi spravodlivosti dať podnet na súd na prehodnotenie dohôd o vine a treste práve s lipšicovskými kajúcnikmi. Pre nastolenie spravodlivosti na Slovensku sa nemohlo urobiť viac, ak by sa znova preskúmali tieto krajne nehorázne a nespravodlivé dohody. Celý systém čurillovsko-lipšicovského krivenia práva by sa zásadne odhalil a v plnej ohyzdnej nahote by sa rozryli metódy masívnych nezákonností, ktoré sa diali celé obdobie matovičovsko-hegerovsko-ódorovskej hrôzovlády. Bohužiaľ, zdá sa, že odhalenie takéhoto charakteru si Ústavný súd neprial, a preto revíziu dohôd s kajúcnikmi, teda dohôd o vine a treste, neumožnil. Ďalšou zásadnou udalosťou uplynulého mesiaca, ktorá nepriamo súvisí s masívnymi manipuláciami justičného systému v minulosti, bola správa, že štát odškodnil pozostalých po advokátovi Krivočenkovi sumou 90 000 eur. Iste, žiadna suma rodine otca nevráti, ale za fatálne pochybenie štátu sa pozostalým dostala aspoň aká-taká kompenzácia. Problém je v tom, že odškodné platí garnitúra, ktorá s predmetným zlyhaním štátu nemá nič spoločné. A tu vzniká problém ‒ nemalo by sa takéto zlyhanie zosobniť exministerke spravodlivosti Kolíkovej ? Alebo sudcovi, ktorý uvalil na advokáta Krivočenka s najväčšou pravdepodobnosťou nezákonnú väzbu? Je naozaj legitímnou otázkou, dokedy budeme tolerovať hrubé nezákonnosti, ktoré sa tu masívne diali v ostatných tri a pol rokoch? Len pre pripomenutie, advokát Krivočenko vôbec nemal prečo byť väzobne stíhaný. Ak sa už vo väzení nakazil, bolo prejavom vrcholného hyenizmu, že rodina až do poslednej chvíle nebola informovaná o jeho zdravotnom stave, že nemal prístup k vitamínom a v konečnom dôsledku mu bola odopretá pľúcna ventilácia, a to napriek tomu, že v tom čase bola k dispozícii. To, čo sa dialo v minulosti, bolo naozaj hrozné, je však potrebné urobiť všetky opatrenia, aby sa hrôzovláda, ktorá gniavila Slovensko v rokoch 2020 – 2023, už nikdy neopakovala. Aj preto súčasná garnitúra nešla cestou revanšu, ale cestou právneho štátu. Pritom dnes a denne sa dozvedáme o nových a nových, nezákonných väzbách, čo konštatuje nielen Ústavný súd, ale aj Európsky súd pre ľudské práva. Áno, je krajne frustrujúce, že sudcovia, ktorí boli spolupáchateľmi masívnych nezákonností, dosiaľ nielenže nie sú trestne stíhaní, ale dokonca nie sú ani vyzlečení zo sudcovského talára. Každopádne postupné zadosťučinenia pomaly prichádzajú. Exsudca a súčasný advokát David Lindtner dostal od vlády ospravedlnenie za vyše 280-dňovú nezákonnú väzbu. Policajná inšpekcia vzniesla voči prominentnému čurillovcovi Pavlovi Ďurkovi nové obvinenie za takzvanú otočku, teda za to, že po prepustení z väzenia okamžite zadržal pochybne obvineného podozrivého dúfajúc, že ho psychicky rozloží a zlomí. Takéto neľudské praktiky však boli v tom čase zakázané judikátom Ústavného súdu „užívaním práva na osobnú slobodu, garantovanou Ústavou SR“, čo však premotivovaný vyšetrovateľ NAKA nijako nebral do úvahy. Iste vyšetrovanie čurillovcov, ktorí sú dôvodne podozriví z masívneho páchania tých najohavnejších zločinov, ide veľmi pomaly, ale 6 800 strán, ktoré vyšetrovatelia inšpekcie poslali na prokuratúru, jasne svedčí o tom, že je lepšie ísť síce pomalšou, ale právne istejšou a čistejšou cestou.
Roman MICHELKO, poslanec NR SR