Ukrajinská kríza rinčaním slov vyvoláva ďalekosiahle geopolitické následky. Ukrajinská kríza vyvoláva veľké znepokojenie vo svete. Spojené štáty americké a ich spojenci poukazujú na vysokú koncentráciu ruských vojsk na západnej hranici Ruskej federácie v blízkosti ukrajinskej. Anglosaské politické elity a médiá tvrdia, že Ruská federácia sa pripravuje na vojenskú inváziu. Moskva to vehementne popiera. Situácia došla až tak ďaleko, že Spojené štáty americké, na zlosť Kyjeva, už na konci januára nariadili rodinám zamestnancov amerického veľvyslanectva na Ukrajine, aby krajinu pre hroziacu ruskú inváziu opustili. Svojich pracovníkov z veľvyslanectva stiahla aj Kanada a Británia. Ministerstvo zahraničných vecí USA začiatkom februára vyzvalo amerických občanov, aby bezodkladne opustili Ukrajinu a do krajiny necestovali. Sťahovačov iniciatívne nasledovalo aj Slovensko.
■ ČAS UKÁŽE
Či ide o mediálno-politickú chiméru, alebo reálnu hrozbu, ukáže čas. V takom napätom stave môže situáciu dramaticky zmeniť aj neautorizovaná provokácia či náhodný incident. Faktom je, že Západ využíva napätie na ďalšie vyhrotenie už aj tak predimenzovanej rusofóbie a posilňovanie prítomnosti svojich vojenských síl na východnom krídle NATO, do čoho zapadá aj bleskurýchle a proti vôli väčšiny obyvateľstva schválená obranná dohoda medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými. Propagandistická mašinéria ide na plné obrátky, agentúra Bloomberg dokonca priniesla na krátky okamih správu o ruskej invázii na Ukrajinu. Moskva tiež istým spôsobom využíva napätie na pritlačenie západných krajín na prijatie dohôd o bezpečnostných zárukách, ktoré Ruské ministerstvo zahraničných vecí zverejnilo už 17. decembra, a požaduje v nich od Spojených štátov amerických a Aliancie garancie na nerozširovanie NATO na východ, ako aj rozmiestnenie ďalších síl a vojenského vybavenia mimo územia, na ktorých sa nachádzali pred rozšírením na východ v máji 1997. Že to Ruská federácia myslí smrteľne vážne, demonštrujú aj hrozivé vyjadrenia prezidenta V. V. Putina adresované francúzskym novinárom po spoločnom rokovaní s francúzskym prezidentom E. Macronom, ktorý priletel do Moskvy 7. februára situáciu upokojovať: „Uvedomujete si, ak Ukrajina vstúpi do NATO a rozhodne sa vziať si späť Krym vojenskou cestou, že európske krajiny budú automaticky zatiahnuté do vojenského konfliktu s Ruskom? Jednotný potenciál NATO a Ruska je, samozrejme, nezrovnateľný. To chápeme, ale takisto chápeme, že Rusko je jednou z popredných svetových jadrových mocností a je nadradené mnohým týmto krajinám, pokiaľ ide o počet moderných zložiek jadrových síl. Víťazí nebudú!“ Putin už dávnejšie varoval: „Ak sa táto infraštruktúra pohne ďalej, ak sa na Ukrajine objavia raketové systémy USA a NATO, ich čas letu do Moskvy sa skráti na sedem až desať minút.“
■ POLITIKA SILY
Trochu viac svetla do problému vnáša paradoxne samotná Ukrajina, ako pred časom uviedla námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová pre agentúru AFP: „Na hraniciach vidíme koncentráciu vojenského personálu a techniky. Momentálne sa však nevytvárajú útočné skupiny.“ Vysvetlila, že zhromažďovaním vojsk pri ukrajinských hraniciach Kremeľ predovšetkým „vydiera“ a vyvíja „politický tlak“. „Nevidíme ani vytváranie infraštruktúry potrebnej na bezprostrednú (vojenskú) eskaláciu,“ pokračovala Maľarová. „To však neznamená, že hrozba neexistuje,“ zdôraznila. Námestníčka tiež uviedla, že cieľom Kremľa nie je zmocniť sa Ukrajiny, ale destabilizovať Západ. „Strategickým cieľom (Ruska) je zničiť politické a bezpečnostné aliancie západných krajín,“ vysvetlila.
■ ZMNOŽENIE ARZENÁLOV
Vyhrotená situácia má však ďalekosiahlejšie geopolitické následky negatívne pre Západ. Na stranu Ruskej federácie sa pripojila ekonomicky silná Čínska ľudová republika, ktorá sa doteraz dlhodobo nevyjadrovala k problematike euroatlantickej organizácie. Už pred samotným začatím rokovaní medzi Moskvou, USA a Alianciou v decembri minulého roka sa čínsky prezident Si Ťin-pching vyjadril, že spoločný vojensko-ekonomický potenciál oboch krajín prevyšuje potenciál krajín NATO. K ešte väčšiemu posilneniu strategického partnerstva došlo pri spoločnom stretnutí počas otvorenia Olympijských hier v Pekingu. Ruský prezident Vladimír Putin a jeho čínsky náprotivok Si Ťin-pching pri rokovaní uviedli, že sú proti ďalšiemu rozšíreniu Severoatlantickej aliancie. NATO vyzvali, aby si nepočínalo ako počas studenej vojny. Zhodli sa tiež na tom, že Spojené štáty majú ,,negatívny vplyv“ na vzťahy medzi štátmi v Tichom a Indickom oceáne a odsúdili americké vojenské aliancie v oblasti, uviedla agentúra AFP. Putin a Si po rokovaní vydali spoločné vyhlásenie. V dokumente tvrdia, že „sú proti akémukoľvek ďalšiemu rozširovaniu NATO“. Ďalej Moskva a Peking označili za „nebezpečnú pre stabilitu a mier“ zahraničnú politiku USA v Tichomorí a Indickom oceáne a odsúdili vojenskú spoluprácu medzi USA, Britániou a Austráliou (AUKUS). Súčasťou bezpečnostnej dohody týchto troch krajín, ohlásenej vlani v septembri, bolo odstúpenie Austrálie od zmluvy s Francúzskom na dodanie dieselových ponoriek, namiesto ktorých sa Canberra rozhodla nakúpiť jadrové ponorky z USA. Čína a Rusko sa dohodli, že sa budú navzájom podporovať v obhajobe svojich kľúčových záujmov a že prehĺbia svoje strategické vzťahy. Podporu si obe krajiny vyjadrili v sporoch, ktoré majú s USA a ďalšími západnými krajinami. Rusko odmieta vstup Ukrajiny do NATO a žiada bezpečnostné garancie, zatiaľ čo Peking sa dlhodobo usiluje posilniť svoj vplyv v Tichomorí a sleduje s nevôľou aktivity USA a ich spojencov v oblasti. Moskva v spoločnom vyhlásení odmietla nezávislosť Taiwanu, ktorý Peking považuje za vzbúreneckú provinciu. Denník South China Morning Post o tomto pakte napísal, že sa Čína a Rusko ,,približujú k faktickému vojenskému spojenectvu, ktoré má čeliť rastúcemu tlaku Spojených štátov“. USA majú stále najmohutnejšiu armádu na svete a niet pochýb o tom, že sú silnejšie ako samotná Čína alebo Rusko, ale novo nadobudnutá jednota týchto dvoch krajín môže Washington strategicky zlomiť.
Radoslav ŽGRADA - Foto: zahraničná tlač
Text pod foto: Stretnutie Putina a Si v Pekingu na posilnenie vojenskej spolupráce