Minister Jozef Ráž má naozaj guráž
Podľa starostov obcí Ratkovo a Krpeľany po pätnástich rokoch prešľapovania mieni exekutíva za polrok všetko vyriešiť cez výnimky. „Medzi miestnymi starostami naďalej nepanuje úplná zhoda v tom, ktorý z dvoch variantov výstavby je výhodnejší. Z ôsmich obcí väčšina podporuje ďaleko lepšie rozpracovaný, a to tunelový. Krpeľany a Ratkovo sú proti,“ vysvetlil na tlačovej besede v Zákamennom minister Jozef Ráž.
Tunelový variant má výnimku z posudzovania vplyvov na životné prostredie s dôrazom na pitnú vodu. „Sme európskou kuriozitou, nemáme diaľničné spojenie hlavného mesta s druhou metropolou krajiny.“ Po pol storočí „budovania“ diaľnic plánuje rezort dopravy financovať takmer dvojmiliardový úsek z Hubovej do Turian v rámci tzv. programu CEF. Na liptovskej strane masívu veľkofatranskej Kopy ani nedúfajú v dostavbu D1. Dve turčianske samosprávy sa zase obávajú o kvalitu a dostatok pitnej vody vo verejných vodovodoch. „Majú obavu, že tie výpočty nie sú správne. Tunel nebudeme stavať tak ako Višňové, pôjde iná technológia,“ povedal minister. Jeho slová potvrdil aj generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Filip Macháček. „Dostali sme výnimku z vodnej EIA, čo nás približuje k dostavbe. Chcel by som rozptýliť obavy miestnych obyvateľov o možnej strate podzemných vôd a vplyvu na ich zásoby pitnej vody. Technológie vieme naprojektovať a použiť pri výstavbe také, čo zabránia strate vody z masívu, cez ktorý budú tunelové systémy prechádzať,“ zdôraznil rezortný minister. „Vodu obtekajúcu okolo tunela, okolo betónov, budeme piť my aj naše deti, a to nechceme,“ hovoria unisono starostovia Krpelian a Ratkova. Podľa nich sa treba vrátiť k nížinnému variantu a nepresadzovať tunelový.
■ TLAČOVKA ZA MILIARDU
Podpredseda vlády Robert Kaliňák na tlačovej besede v Zákamennom iba zhrnul na kopu „staré hriechy“ s tým, že fúzatá dostavba D1 je reálna. Tunel vedie cez chránené vodohospodárske územie, obce sa obávajú straty zdrojov pitnej vody. Otázka ‒ tunelový alebo úžinový variant ‒ mala riešenie. „Zmenila všetko len jedna tlačovka za miliardu eur. Chceli získať politické body? Asi. Vysvetlím, dnes je kraľoviansky meander a okolie územie európskeho významu Natura 2000. V tom čase úsek Hubová ‒ Turany, riešený PPP projektom, bol pripravený za úplne iné peniaze a podmienky EIA. Akciu environmentálne témy vrátili späť na Európsku komisiu ‒ a nemuseli. Tým pádom sa skončili stavebné práce a v apríli 2012 povrchový variant administratíva Jána Figeľa, šéfa rezortu, zrušila. Úžinový variant, ‚násobne‘ drahší, európsky chránené územie Nátura 2000 je ‚zarezaný‘“. V rámci konania EIA je aj neakceptovateľný. Ak existuje iný variant než ten, čo vplýva na územia európskeho významu Natura 2000, má sa použiť. „Neuvedomujeme si, ako si sami robíme na Slovensku zle, keď životné prostredie sa nevie ani len dohodnúť na variante,“ dodal J. Ráž. Vtedy súperili témy ako zachovať jaskyne, o putujúcom medveďovi a rašelinisku. Nie miestni, ale takí, čo ich nikto nepoznal, nevidel, vznášali pripomienky...
■ NOVÁ LEGISLATÍVA
Situácia sa legislatívnymi zmenami zmenila. Rezort s návrhom novely zákona uspel v parlamente. Urýchlili sa a skrátili byrokratické procesy pri strategických projektoch vo verejnom záujme. Podľa Rážovho optimistického scenára už začiatkom budúceho roka by sa malo „kopať“. „Obce sú účastníkmi konania na príprave zatiaľ nerozostaveného úseku D1 a môžu si uplatniť všetky potrebné kompenzačné opatrenia a vyvolané investície,“ ubezpečil šéf rezortu s tým, že ide o mimoriadne drahý, azda najdrahší kus diaľnice. Dobrou správou je, že predposledný úsek Ivachnová – Hubová s obchvatom a tunelom Čebrať pri Ružomberku, nadväzujúci na toľko diskutovaný úsek, aj keď so štrnásťročným oneskorením je pred dokončením. Denne tu pracuje aj päťsto ľudí. Eurofondy pomohli tak ako inde. Štát musel siahnuť hlbšie do vrecka. Nové investície vyvolal zosuv, premostenie nad železnicou (šesť miliónov eur) a iné. Stavba za 288 miliónov vyšla tak o 12 miliónov drahšie, padli na to aj rezervy. Úsek sa zatiaľ končí v Hubovej, v obci, ktorou denne „prefrčí“ okolo 27-tisíc motorových vozidiel. Ak všetko pôjde podľa aktuálneho plánu, šéf rezortu počíta, že v roku 2030 sa dopravná situácia v týchto obciach po pol storočí zmení na lepšiu.
Laco HÁMOR ‒ Foto: archív autor