Uplynulo stosedemdesiat rokov od vydania prvého čísla Slovenských národných novín. Na prvého augusta pripadá mimoriadne výročie slovenských jazykových, politických dejín. Pred sto sedemdesiatimi rokmi 1. augusta 1845 vyšlo prvé číslo Slovenských národných novín. Slovenskje národňje novini boli prvé slovenské politické noviny, prvé slovenské noviny v spisovnom slovenskom jazyku. Vychádzali dvakrát týždenne v Bratislave. Dodnes sú jedným z historických prameňov o vývoji na Slovensku pred revolúciou v roku 1848. A zároveň nesmierne živým a zaväzujúcim dedičstvom slovenskej žurnalistiky do dnešných čias.
Noviny redigoval a vydával Ľudovít Štúr a od 8. augusta 1945 mali osemstranovú prílohu Orol tatranský. Pod týmto istým názvom sa Matica slovenská vrátila k vydávaniu periodík po roku 1989. Noviny vychádzajú ako týždenník, Orol tatranský ako štvrťročná príloha. Redakcia bola niekoľko desaťročí v Turčianskom Svätom Martine, posledné roky, keď SNN prešli na farebnú tlač, je de facto v Bratislave. Matica slovenská sa po roku 1898 vrátila aj k vydávaniu pôvodne matičného mesačníka Slovenské pohľady.
■ TRIBÚNA POKROKU
Podľa ministra kultúry Slovenskej republiky Mareka Maďariča „ak hovoríme o slovenskej literatúre, hovoríme aj o Ľudovítovi Štúrovi, ktorý v 19. storočí kodifikoval slovenský jazyk, aby sa mohol stať prostriedkom šírenia a rozširovania literatúry u nás, a keďže si tento rok pripomíname dvojsté výročie narodenia tejto osobnosti našich dejín v rámci Roka Ľudovíta Štúra .... pripomenieme si aj stosedemdesiat rokov od vydania prvého čísla Slovenských národných novín. Tie sa stali nielen politickou tribúnou pokrokových demokratických názorov Ľudovíta Štúra a jeho stúpencov, ale aj šíriteľom nového spisovného jazyka, Slovenské pohľady sú významným fenoménom kultúrnej žurnalistiky v európskom priestore“.
■ VÝREČNÉ SVEDECTVO
Dnes nám nejde iba o pietne pripamätanie si, ale aj o snahu nadväzovať na tradície tým, že spoznávame bohatstvo slovenského jazyka – a to nám umožňuje aj revolučný počin Vladimíra Žabkaya a Jula Horváta z Novinárskeho študijného ústavu. V čase „odmäku“ vtedajšieho režimu v roku 1956 vydali doteraz prvé a jediné faksimile vzácneho kultúrno-historického dokumentu o demokratickej tradícii slovenského národa reedíciu Slovenských národných novín a Orla tatranského. Výtlačky boli dovtedy vlastne nedostupné. Zachovali sa len v niekoľkých exemplároch, a to nie úplne. Boli roztrúsené po viacerých knižniciach, najväčšia časť v Diecéznej knižnici v Nitre. Motívom vydania, na ktorom sa o. i podieľal matičiar A. A. Baník, bolo ukázať morálno-politickú hodnotu SNN a Orla tatran
ského a dať verejnosti „výrečného svedka o tom, že náš ľud nie je bez dejov, že aj v minulosti má svoje poklady“.
■ NESTARNÚCI ODKAZ
Vďaka vzdelanej slovenskej inteligencii, novinárom od polovice päťdesiatych rokov minulého storočia majú generácie k dispozícii štúrovské noviny a zároveň aj nepretržite otázku, ktorú na ich začiatku položil Ľudoví Štúr: Čo chceme s novinami našimi? Táto otázka je dodnes aktuálna pre všetky médiá.
Pokiaľ ide o historické SNN, vychádzajúce dvakrát týždenne, čo im umožňovalo byť zároveň aktuálnymi, ako aj udržovať si odstup od udalostí, mali úvodník, „Denňík domáci“ o vnútropolitických záležitostiach a „Denňík zahraniční“. Týmto sa začínajú nielen dejiny modernej slovenskej žurnalistiky, ale aj úsilie v prelomovej rušnej dobe „ s dobrým svedomím to alebo iné obecenstvu svojmu odporúčať“. Odkaz o nevyhnutnosti nového politického jazyka a jeho význame pre národný a politický život je nepochybne aktuálnou a nestarnúcou súčasťou matičného dedičstva pri vydávaní terajších matičných periodík.
Dušan D. KERNÝ
Čítajte tiež úvodník šéfredaktora SNN Maroša Smolca k 170. výročiu vydávania SNN: SLOVO O SLOVENSKU