KULTÚRA
Slovenské storočnice s významným kultúrnym i spoločenským presahom. Rok 2020 nám priniesol viaceré storočnice, ktoré poznačili kultúrny i národnoštátny vývoj a zaslúžili si dôstojné pripomenutie. Členovia Matice slovenskej a kultúrna verejnosť plánovali mnoho aktivít v tomto smere, ale vieme, že následkom obmedzení sa niektoré mohli uskutočniť v obmedzenom režime a počte účastníkov. Viaceré podujatia sa preložili na neurčito.
Článok Petra Vrlíka v SNN č. 3/2021 pod názvom Divadelné medzníky si matičiari dôstojne uctili ma podnietil k zamysleniu alebo spomienke na 27. marec roka 2008. Vysvetlím prečo tento dátum. Tento deň sme uskutočnili vo Verejnej knižnici Michala Rešetku v Trenčíne stretnutie so slovenským dramatikom Jánom Solovičom pri príležitosti vydania jeho knihy Moje radosti s podtitulom Polstoročie s ochotníkmi 1956 ‒ 2006. Autor článku veľmi výstižne poznamenal, že bez ochotníckeho divadla by nebolo ani divadla profesionálneho. Pri zrode Slovenského národného divadla (minulý rok sme si pripomenuli sto rokov od založenia) stáli práve ochotníci.
■ SVET NA SCÉNE
„V tejto knihe nás autor uvádza do sveta ochotníckych divadiel, nadšencov a nositeľov kultúry v našich dedinách, mestečkách a mestách. Vo svojich spomienkach si vybavuje najkrajšie okamihy stretnutia s nimi. Desiatky inscenácií jeho hier na javiskách doma i v zahraničí vytvárajú obraz o živej sile slovenského ochotníckeho divadla v uplynulom polstoročí,“ píše sa na záložke spomínanej knihy.
Doslov v nej je z pera divadelného kritika Antona Kreta a okrem iného v ňom uvádza: „Prostí herci a režiséri z divadiel podnes berú Soloviča ako popredného slovenského dramatika, ako nenapodobiteľný slovenský divadelný fenomén. Nikto predsa nepoprie, že slovenské divadlo predsa len vyzeralo pred Solovičom trochu ináč ako potom, keď desiatky súborov odohrali stovky predstavení solovičovskej živej, do každého tnúcej a kadečo nám odhaľujúcej publicistickej i tradične príbehovej dramatiky.“
■ OPONÁR PANDÉMIA
Dovolím si uviesť aj slová z hodnotenia knihy divadelného kritika a historika Milana Poláka. Mimochodom, MO MS v Trenčíne mal naplánovanú besedu s ním na tému sto rokov SND, ale dôvod neuskutočnenia je všetkým známy ‒ pandémia...
„Je predpoklad, že o Solovičovu spomienkovú knihu budú mať záujem všetci, ktorí sa ochotníckym divadlom, ale aj divadelnou kultúrou u nás zaoberajú, nehovoriac o lokalitách a ľuďoch, ktorých Ján Solovič vo svojej knihe spomína a hodnotí ich prácu. Aktivity ochotníkov a to neodmysliteľné nadšenie, bez ktorého by sa táto činnosť neudiala, je leitmotívom pramenne vzácnej knihy dramatika a očitého svedka,“ hodnotí v doslove tento popredný teatrológ známy aj zo stránok Slovenských národných novín.
■ VĎAKA KRONIKE...
A ešte jeden osobný vstup. Knihu Moje radosti mám aj s venovaním. Peter Vrlík ma doviedol svojím článkom k tomu, že som si znova prečítala knižku Antona Kreta Ján Solovič scenárista, spisovateľ, dramaturg, dramatik, ktorá vyšla v roku 2018. „Pripomeň si, čitateľ, osobnosť verejného činiteľa, spisovateľa, dramatika a scenáristu Jána Soloviča a obnov si čo len letmé spomienky na jeho dielo, keď už je raz taká príležitosť,“ píše autor v úvode knihy. Osobne som si stretnutie s pánom Solovičom obnovila a pripomenula. Vďaka kronike a fotografiám.
Matica slovenská plní svoje poslanie aj v oblasti ochotníckej divadelnej scény. Každoročne sa uskutočňuje Divadelný festival Ivana Stodolu. A aby sme nezabudli: dramatik Ján Solovič sa 8. marca dožil krásnych osemdesiatich siedmich rokov. Želáme mu dobré zdravie a ďakujeme za knižku Moje radosti. Patrí nám všetkým.
Jana POLÁKOVÁ ‒ Foto: archív SNN