Žeby sa Amerika učila na vlastných chybách alebo je nepoučiteľná? Vedno s novým prezidentom Joe Bidenom a viceprezidentkou Kamalou Harrisovou vstúpila Amerika do prvého polčasu štvorročného prezidentovania. USA sú pritom viac rozdelené než spojené... O dva roky budú totiž voľby do časti oboch komôr Kongresu. V nich majú teraz Bidenovi demokrati tenučkú väčšinu jedného hlasu. V priebehu dvoch rokov musí teda prezident dokázať, že splní prísľuby, ale najmä, že dokáže naozaj ľuďom pomôcť. Preto predložil na prvých sto dní záchranný plán. Má dostať obyvateľstvo z pandémie. Spomedzi vyspelých priemyselných štátov sú totiž USA najviac postihnuté. Státisíce Američanov, viac ako v druhej svetovej vojne, chorobe podľahlo.
■ PLÁN ZÁCHRANY
Dvadsaťštyri miliónov je nakazených. O desať miliónov je viac nezamestnaných ako pred pandémiou. Ľudia majú strach o zdravie a existenciu. Prezident so svojím národným záchranným plánom čelí nielen zdravotníckej, ale aj hospodárskej krízovej situácii. Kríza pandémie ukázala aj naliehavú potrebu obnoviť dôveru v štát ‒ to, ako si počína v kríze a ako vie ochrániť všetky vrstvy pred životnými rizikami. Mnohomiliardový záchranný plán má okrem iného dostať z chudoby dvanásť miliónov Američanov a znížiť počet detí žijúcich v chudobe na polovicu. Tiež sa má zdvojnásobiť minimálna hodinová mzda na pätnásť dolárov. Nezamestnanecké sa má zvýšiť na štyristo dolárov/týždeň, jednorazová podpora núdznym domácnostiam má byť dvetisíc dolárov.
■ BILIÓNOVÁ PODPORA
Celkovo domácnostiam či rodinám sa má dostať podpora za vyše bilión dolárov. V prvých sto dňoch Bidenovho prezidentovania má byť zadarmo zaočkovaných sto miliónov ľudí. To znamená mobilizáciu všetkých zdrojov. Záchranný plán však potrebuje podporu oboch častí Kongresu. Medzi nimi aj hlasy republikánov v stočlennom senáte, kde je pomer 50 : 50. Napriek rétorickým vyhláseniam nového prezidenta, že bude prezidentom všetkých Američanov, je jasné, že za štyri roky sa nepodarí prekonať hlboké rozdelenie spoločnosti. Nezamestnanosť a úpadky malých firiem, živnostníkov ťažko dopadajú na americkú strednú vrstvu.
■ PROPAGANDISTICKÁ VOJNA
Úsilie presadiť v Kongrese odvolanie Donalda Trumpa z úradu, tzv. impeachment, napriek tomu, že už nie je prezidentom, ale súkromnou osobou, bude sprevádzaný ostrou politickou a propagandistickou kampaňou. Ako to poznáme aj z našich končín, pôjde o všemožnú diskreditáciu politického súpera, v tomto prípade bývalého prezidenta. Už teraz je zrejmé, že médiá a stúpenci Demokratickej strany, vehementne podporovaní počínaním demokratických kongresmanov, robia všetko možné, len aby zabránili Trumpovi v akejkoľvek podobe vrátiť sa na politickú scénu. Tak ako to poznáme i z nášho politického života, robí sa pre to všetko možné, ale aj nemožné tak v politike, ako aj v médiách. Pritom je zrejmé, že vzhľadom na pomer hlasov je nepravdepodobné, ak nie vylúčené, aby s tým súhlasili republikánski kongresmani.
■ DVOJROČNÝ LIMIT
Demokrati chcú dosiahnuť také riešenie, aby Trump už nikdy nemohol zastávať verejný úrad. Aj na toto majú prvé dva roky. Až kým nebudú doplňovacie voľby do Kongresu. Tie môžu zmeniť pomer síl. Ak chcú demokrati dokázať, že trumpizmus sa nebude opakovať, musia dosiahnuť úspech hneď v niekoľkých krízach, ktorým čelia. Jednou z nich je obnovenie dôvery v americký demokratický systém, dôvery v demokratickú vládu.
Vývoj ukázal, že sedemdesiatštyri miliónov voličov dalo hlasy D. Trumpovi – desiatky miliónov ľudí nielenže neverilo demokratom, ale najmä nedôverovalo doterajšiemu americkému systému. Vláde prezidenta Bidena a viceprezidentky Harrisovej nezostáva veľa času. Všetko svedčí o tom, že politický systém USA odhalil, že ide o krízu demokracie. Preto je toľko ľudí sklamaných, ich pocit frustrácie umocňuje bieda. Demokrati musia zrejme pochopiť, že tu nejde o sprievodné javy, ale o skutočnú krízu. Ide o to, čo poznáme aj z našich končín: je nevyhnutné, aby vláda konala tak, že to priamo zlepší život ľudí. Na vláde Biden/ Harrisová spočíva veľká ťarcha. Ak chcú uspieť, musia pomôcť ľudom a musia tak urobiť rýchlo. To ukáže, či sa Amerika poučí na vlastných chybách, alebo nie.
■ EURÓPSKE ECHO
Európa verí na nový začiatok transatlantických vzťahov, na ich oživenie. Transatlantické vzťahy, o nich hovorili vedúci predstavitelia Európskej únie aj poslanci Európskeho parlamentu ‒ zo slovenských prakticky každý. Pritom prezident Biden v nástupnom prejave do slovníka oné kostrbaté slovo „transatlantický“ nevložil; o Európe sa výraznejšie nezmienil. Mal úplne iné starosti. Európania opäť očakávajú viac, ako im USA chcú alebo môžu dať. Svet sa podľa predsedu Európskej rady počas štyroch rokov prezidenta Trumpa stal zložitejší, menej stabilný a menej predvídateľný. Európania teda musia teraz zobrať svoj osud pevne do svojich rúk a spolu s USA musia byť jadrom medzinárodného poriadku. Je to pekná rétorika, ktorá priznáva, že v uplynulých rokoch sme zrejme nemali svoj osud vo svojich rukách...
Našťastie, prezident Biden a jeho vláda sa riadi poznaním, že svet je pre Američanov bezpečnejší, keď USA majú priateľov, partnerov a spojencov. Biden a jeho okolie má tesné vzťahy a dobré poznanie Európy. Okolo Bidenovho poradenstva v zahraničnopolitických otázkach sa pohybovalo okolo dvoch tisícov ľudí, obrovská zásobáreň okrem iného i nových veľvyslancov.
■ ČÍNSKE VAROVANIE
Celkovo ide o riešenie veľkých dlhotrvajúcich problémov, ba priamo kríz. Terorizmus, ochranu klímy, pandémiu, svetový obchod, Čínu, ako aj mnohostrannú jadrovú dohodu s Iránom, návrat k medzinárodným dohodám a do medzinárodných organizácií, ako aj návrat k dohode s Ruskom o reálnom obmedzení jadrových zbraní. Veľavravné je vyjadrenie prezidentovej hovorkyne, že pre Európu je plynovod z Ruska zlý obchod.
Čína na americké úsilie dať dovedna spojencov na spoločný postup vyslovila varovanie. Nepristupovať ku konfrontácii, lebo to hrozí, že by sa medzinárodné vzťahy navracali do čias studenej vojny. Prvý rázny signál hneď v prvých dňoch novej americkej administratívy prišiel teda do Washingtonu z Pekingu.
Dušan D. KERNÝ ‒ Foto: ZATL
Jediné náboženstvo je „Amerika“
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky pri príležitosti inaugurácie štyridsiateho šiesteho prezidenta Spojených štátov amerických Josepha R. Bidena potvrdilo „pripravenosť a záujem spolupracovať s nastupujúcou administratívou a pokračovať v prehlbovaní vzájomných vzťahov medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými“. „Spojené štáty sú naším strategickým partnerom a spojencom. Slovensko plánuje aktívne prispieť nielen k obnoveniu, ale aj k rozšíreniu dialógu Európskej únie s USA, ktorého pravidelnú realizáciu vnímame ako mimoriadne dôležitý prvok v budovaní spoločnej bezpečnosti, ako aj prosperity a demokracie v širšom euroatlantickom priestore. Máme záujem pokračovať v úzkej spolupráci s USA pri udržiavaní hodnovernosti a akcieschopnosti NATO. Od nadchádzajúceho samitu NATO za účasti nového amerického prezidenta očakávame medzi iným aj potvrdenie spoločných hodnotových pilierov,“ zaznelo vo vyhlásení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky k inaugurácii nového prezidenta USA.
Úplne iný pohľad na túto udalosť ponúkol vo svojom statuse na sociálnej sieti bývalý publicista, v súčasnosti politológ a pedagóg Eduard Chmelár. Jeho postoj určite nemožno nazvať „nadšením“. „Spojené štáty vyznávajú jediné náboženstvo: Ameriku. So všetkým, čo k tomu patrí: vierou, ktorá je v praxi falošná.“ Chmelár považuje za nebezpečné, „keď sa nacionalistické vášne sakralizujú do náboženského jazyka o posvätnej pôde, znesvätení chrámu demokracie, a to všetko popretkávané akýmisi zvrátenými bohoslužbami za impérium s potvrdzovaním jeho pravidelnej „obnovy“. Za najzaujímavejší moment však považuje „záverečnú modlitbu afroamerického kňaza Sylvestra Beamana. V prítomnosti prezidentov posledných desaťročí, ktorí reálne viedli viaceré vojny, hovoril tento muž o tom, že Spojené štáty budú milovať svojich nepriateľov, že už nepozdvihnú zbraň proti blížnemu a slabšie národy sa už nebudú báť ich sily. Ťažko povedať, či je tento reverend blúznivý idealista alebo dôvtipný vtipkár“.
Chmelár si všimol aj výroky na našej domácej scéne, doslova píše, že zaregistroval „nadšené statusy našich ‚progresívnych‘ politikov, že vraj ‚v tejto chvíli zvíťazila demokracia‘ (sic!), ako aj pohotovosť pani prezidentky, ktorej v tomto prípade trvalo len niekoľko minút, aby odoslala blahoprajný telegram“. Publicista svoj status končí pochybnosťou. „Nuž, ja vám neviem, priatelia, a ospravedlňujem sa všetkým, ktorí chcú byť v tejto chvíli nadšení a dojatí. Ale sledujúc nástup Bidena, ktorý si do vlády berie tých najmilitantnejších predstaviteľov Demokratickej strany, ako sľubuje svojim spojencom: ‚Znovu vás zapojíme do diania vo svete!‘ poviem vám, že to, čo mi prebehlo po chrbte, nebola vlna eufórie, ale mráz.“
(ib) – Foto: zahraničná tlač