Daň z finančných transakcií je kontroverznou témou Európy
Znehodnotenie úspor nie je lákavá predstava
Ivan BROŽÍK – Ilustrácia: internet-zdroj: europskaunia.sulik.sk
Slovákom podľa podpredsedu KDH Miloša Moravčíka hrozí znehodnotenie úspor. Politik kresťanských demokratov tvrdí, že to môže spôsobiť zavedenie dane z finančných transakcií. Slovensko však príliš nemá na výber. Takúto daň pretláča Európska únia a závisí len od postoja našej vlády, do akej miery podľahne.
„Už teraz sa peniaze na účtoch ľuďom takmer vôbec nezhodnocujú. Na bežných účtoch sú úroky takmer nulové a na termínovaných vkladoch smiešne jedno či dve percentá ročne, čo ledva pokrýva infláciu,“ povedal Miloš Moravčík. Inými slovami tiež oznámil, že Slováci preto čoraz viac rozmýšľajú nad podielovými či akciovými fondmi, ktoré síce s rizikom, ale ponúkajú možnosti lepšieho zhodnotenia peňazí. Po zavedení novej dane riziká zostanú, ale výnosy sa znížia. Ľudia tak prídu o časť peňazí.
■ OBRAZ DÔCHODCU
Rozhodne to nie je človek v postproduktívnom veku, ktorý vo voľnom čase s manželkou a priateľmi v karavane cestuje po Európe. Tak isto to nie je ekonomická kategória občanov, ktorá sa v zime – napríklad tak robia holandskí dôchodcovia – rozhodne, že náklady na vykurovanie počas zimy v Holandsku sú vyššie ako niekoľkomesačný pobyt na portugalskom pobreží a sťahuje sa na juh. Slovenský dôchodca nemá na časť liekov, nemá na nové oblečenie a už vôbec nemá ani na zabezpečenie sa napríklad v domove sociálnych služieb. Preto u nás dôchodkové fondy nie sú o veľkom investovaní, ale o zhodnotení pár stoviek či tisíc eur, ktoré si odkladajú ľudia na dôchodok. „Kvôli novej dani tak budú mať v dôchodkovom veku menej ušetrených peňazí. Ukrátení budú aj ľudia, ktorí si na dôchodok šetria cez životné poistenie. Podľa Národnej banky Slovenska nová daň zasiahne aj samotné dôchodkové spoločnosti,“ upozornil verejnosť podpredseda KDH. Z peňazí ľudí v druhom pilieri môže nová daň podľa neho ročne ukrojiť až takmer štyri milióny eur.
■ AKO TEDA ĎALEJ?
Slovensko by zo skupiny štátov, ktoré chcú zaviesť daň z finančných transakcií, malo podľa niektorých opozičných politikov „čo najskôr vycúvať“, inak na to doplatia ľudia znehodnotením ich úspor. „Môžeme však dopadnúť ešte horšie, napríklad ako Švédsko v osemdesiatych rokoch. Odtiaľ sa po zavedení podobnej dane presunulo obchodovanie s cennými papiermi do New Yorku a Londýna. Daň nepriniesla do ich rozpočtu takmer nič a po fiasku ju neskôr zrušili.“ Slovensko však veľký manévrovací priestor v tejto téme nemá. Po nedávnom verdikte Európskeho súdneho dvora sa bez vlastnej vôle priblížilo k zavedeniu dane z finančných transakcií. Sadzbou 0,1 percenta by sa mali zdaňovať transakcie na finančných trhoch, napríklad nákup a predaj akcií či iných cenných papierov. Vláde by mohla takáto daň vyniesť tridsať až päťdesiat miliónov eur ročne podľa toho, ako na ňu zareagujú finančné subjekty. Pritom nová daň nie je požiadavkou Európskej komisie, ale iniciatívou jedenástich krajín EÚ, z ktorých jednou je práve Slovensko.
■ EÚ ZREJME NEUHNE
Daň z finančných transakcií je veľkou, no kontroverznou témou Európskej únie. Európska únia ju plánuje zaviesť od budúceho roka. Daň z finančných transakcií má byť jedným z prostriedkov Európskej únie na boj s krízou. Jej následky však môžu byť katastrofálne. Preto sa stretáva so stále väčšou kritikou. Najskôr daň z finančných transakcií kritizovali len ekonómovia a zástupcovia finančného sektora. Nedávno ju na súde napadla aj Veľká Británia. K nej sa krátko na to pripojilo i Luxembursko. EÚ však na kritiku proti zavedeniu dane z finančných transakcií neberie ohľad. Vie totiž zrejme najlepšie, čo je pre druhých dobré. Daň z finančných transakcií mala v boji s krízou pomôcť dvomi spôsobmi. Po prvé mala obmedziť „špekulatívne“ obchodovanie a po druhé mala donútiť finančné spoločnosti, aby znášali náklady za krízu, ktorú mali spôsobiť aj ony. „V oboch prípadoch však Európska únia katastroficky zlyháva. Vzhľadom na to, že deriváty budú zdanené rádovo nižšou sadzbou ako ostatné aktíva, nová daň špekulácie skôr podporí, ako utlmí. Daň z finančných transakcií navyše zasahuje aj firmy, ktoré hospodárili zodpovedne a nikdy nijakú vládnu pomoc nezískali. Toto uplatňovanie kolektívnej viny tak ešte viac zvýši morálny hazard. Daň z finančných transakcií navyše poškodí už dnes slabé ekonomiky, čo ich paradoxne môže dostať do krízy,“ tvrdí slovenský euroskeptik Richard Sulík. V súčasnosti, avšak inými slovami a iným spôsobom (a zrejme celkom nechtiac), už má aj verejného podporovateľa – KDH. Nebolo by prekvapením, ak by táto téma vyvolala vlnu odporu širšej, ako len politickej verejnosti.