Pracovitá a občiansky statočná žena
Dlhé dve desaťročia bolo meno Zory Jesenskej (narodila sa pred sto piatimi rokmi – 3. mája 1909 v Martine – umrela 21. decembra 1972 v Bratislave) v takej prísnej kliatbe našich normalizátorov, že sa napriek jej nepochybným zásluhám o náš kultúrny rozvoj nemohol zjaviť v novinách dokonca ani obyčajný platený oznam o jej smrti, tak nečudo, že aj mnohí naši vzdelanci dodnes nepoznajú oveľa viac než iba jej meno.
Jej kult a vernosť slovenskému národu patrili k tradícii rodiny Jesenských, veď otec Fedor Jesenský, riaditeľ martinskej Tatra banky, bol bratom Janka Jesenského. Najvlastnejšou doménou Zory Jesenskej bola slovenčina. „Tak ako má niekto absolútny sluch a je navyše muzikálny, ona akýmsi zázrakom ovládala celú slovnú zásobu slovenčiny, všetky jej farby a odtienky, možnosti novotvarov a kombinácií...,“ hovorila o nej publicistka a prekladateľka Soňa Čechová. Od roku 1932 prekladala prevažne diela klasikov ruskej literatúry (I. E. Babeľ, A. P. Čechov, F. M. Dostojevskij, N. V. Gogoľ, L. N. Tolstoj, M. Šolochov a iní), príležitostne to boli preklady autorov z anglickej, bulharskej, českej, francúzskej a nemeckej literatúry. V máji 1970 vyšiel Doktor Živago Borisa Pasternaka, ktorého s veľkým rizikom stihla ešte preložiť, a odvtedy až do svojej smrti nesmela publikovať ani riadok.
V rokoch 1939 až 1949 bola redaktorkou Živeny a potom tri roky pracovníčkou Matice slovenskej v Martine. Napísala aj spomienky na Janka Jesenského, reportáže zo Sovietskeho zväzu i publicistickú knihu Vyznania a šarvátky (1963). Najmä Martinčanom hodno pripomenúť inscenáciu drámy Sedem dní do pohrebu, ktorá je vlastne adaptáciou rovnomenného románu Jána Roznera, manžela Zory Jesenskej (o trinásť rokov bola od neho staršia). Tento divadelný počin priniesol Slovenskému komornému divadlu v Martine prestížne ocenenie Dosky 2012 za najlepšiu inscenáciu sezóny. (Dramatizácia Peter Pavlac, réžia Ľubomír Vajdička, Zoru Jesenskú hrala Jana Oľhová.) Takto rodáci vzdali hold za všetku prácu a občiansku statočnosť žene, ktorá „stavala mosty medzi Slovenskom a svetom“. Pochovaná je v rodinnej hrobke na Národnom cintoríne v Martine.
Pavol M. KUBIŠ