POZNÁMKA
Návrh štátneho rozpočtu na rok 2015 je samozrejme iba pracovný podklad. Ale už z návrhu možno vyčítať, kam sa naša spoločnosť „posunula“ ‒ to je také moderné slovné klišé ‒ za uplynulé štvrťstoročie. Za intelektuálov sa samovyhlásili jedinci, ktorí k intelektuálstvu majú naozaj ďaleko. A skutočný intelektuál mysliteľ stal sa škodnou. Ak aj boli obdobia, v ktorých sa moc akosi zmierila s tým, že na Slovensku žijú aj mysliaci tvoriví a vedecky pracujúci nadšenci, tak im to zmierenie osladila aspoň tým, že im poriadne tuho pritiahla finančnú slučku okolo krku. Vrcholom všetkého pri maximálnej úcte k práci úradníka štátu či samosprávy je, že návrh štátneho rozpočtu postavil na tú istú úroveň vedeckých pracovníkov, autorov vedeckých štúdií a vlastníkov patentov. V rámci reformy ESO musí totiž aj prvá vedecká slovenská ustanovizeň – Slovenská akadémia vied ‒ ušetriť „na úradníkoch“. Ak to nie je priama urážka vedcov a verejné poníženie ich vzdelanostného statusu na verejnosti, potom je to – obávam sa – hlúposť. Ale nielen to.
Našej akadémii púšťajú žilou financmajstri naozaj veľkoryso. Všetky jej pracoviská budú prežívať, ale rozhodne nie bádať a objavovať tak, ako im to je zrejmé z poslania. Podiel výdavkov na vedu a výskum zo štátneho rozpočtu na úrovni necelého percenta HDP je škandalózna ponuka. Lisabonská stratégia stanovila Slovensku dosiahnuť podiel výdavkov na vedu a výskum z HDP do roku 2010 na úrovni troch percent, pričom na financovaní sa mal podieľať podnikateľský sektor dvomi percentami a verejné zdroje „až“ jedným. Naši podnikatelia si však stavajú svoje ranče, cestujú nakupovať do Dubaja a na Bali, tí chudobnejší aspoň toť za roh do Milána, čerpajú štátne dotácie a stimuly a optimalizujú dane. A veda im je... Je iba zopár filantropov tipu zakladateľa Esetu a v dobrom možno aj miliardára Miroslava Trnku, ktorí vedu podporujú. Ibaže Slovensko a naši vedci by, keď už majú jedného ministra financií, potrebovali hneď stovky takých „Trnkov“.
Už pred rokmi na rokovaní Učenej spoločnosti SAV odznela prednáška Martina Bruncka na tému Stratégia inováciami poháňaného rastu slovenskej ekonomiky. Možno si spomeniete na vtedy tak medializovaný vládny program rozvoja vedomostnej ekonomiky Minerva. A ak nie, nič sa nestalo, zabudla naň už aj samotná vláda. Dokonca aj v jej programovom vyhlásení sa o vedcoch a vede píše minimálne. Možno iba vo vete, že vedci boli súčasťou kolégia, ktoré ho zostavovalo. Pre spravodlivosť a možno práve zásluhou faktu, že na Slovensku je pracovísk, ktoré sa samoľúbo nazývajú „vedecké“, treba doplniť, že napríklad z každého zaplateného eura, ktoré v roku 2011 odišlo z rozpočtu SR do rozpočtu EÚ na výskum a vývoj, sa nám späť vráti cez konkrétne projekty „až“ neuveriteľných osemnásť centov. Vyplýva to z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu SR, v ktorej sa úrad zameral na financovanie vedecko-výskumnej činnosti zo zahraničných zdrojov na vybraných slovenských vysokých školách a univerzitách. Toto sa nazýva hospodárenie od tisíca ku stu. Ale Slovenská akadémia vied a jej odborníci rozhodne nemôžu za to, že vysoké školy sa stali manufaktúrami na zisk za hlavu – neraz prázdnu. Nezostáva nič iné, len smutne konštatovať, že návrh štátneho rozpočtu na rok 2015 pre oblasť vedy a výskumu sa nesie v duchu „jeden krok vpred, dva kroky vzad“. Ktože to bol autorom rovnomenného diela?
Ivan BROŽÍK