Ministerka kultúry Ľubica LAŠŠÁKOVÁ: Všetci Slováci môžu byť na našu Maticu hrdí. Ministerka kultúry Ľubica LAŠŠÁKOVÁ nastúpila do svojej funkcie takpovediac „v polčase“ po tom, čo sa jej predchodca Marek Maďarič vzdal funkcie a opustil aj stranu SMER-SD, ktorá ho na tento post nominovala. Napriek časovo neplnohodnotnému obdobiu však nová ministerka priniesla do tohto rezortu nový vietor. Okrem operatívnych úloh riadenia kultúry dokázala naštartovať projekt podpory regionálnej kultúry na Slovensku. Práve táto forma kultúrneho žitia v samosprávach bola dlhodobo zanedbávaná. A práve Matica slovenská je silnou nositeľkou tejto podpory, keďže realizuje okolo päťsto podujatí ročne po celej krajine. Nielen o regionálnej kultúre sme sa pozhovárali s ministerkou Ľubicou LAŠŠÁKOVOU.
- Parlamentné voľby sú za dverami, funkčné obdobie vlády sa pomaly končí. Ako ste spokojná s tým, čo sa vám podarilo za necelé dva roky vo funkcii?
Roky 2018 a 2019 priniesli ministerstvu a slovenskej kultúre významné míľniky doma i v zahraničí. Teší ma, že rezort kultúry odviedol kus dobrej a poctivej práce. Je za nami rok plný investícií, ktorými sme pomohli kultúrnym inštitúciám, pamiatkam a ľudovému umeniu.
Od môjho nástupu do funkcie ministerky kultúry bola jednou z hlavných priorít obnova pamiatkového fondu. Slovenská republika je veľkým vlastníkom významných národných kultúrnych pamiatok. Rekonštrukcia objektov vysokej spoločenskej hodnoty vo vlastníctve štátu je pre kvalitný obraz krajiny dokonca nevyhnutná. Ako ministerka kultúry presadzujem systémové riešenie nelichotivého stavu obnovy pamiatkového fondu, ktorý bol za posledných tridsať rokov zanedbávaný.
Pod mojím vedením sa naštartovala séria investične náročných projektov: komplexná revitalizácia hradu Krásna Hôrka, sanácia Spišského hradu, rekonštrukcia a dostavba Slovenskej národnej galérie, rekonštrukcia národnej kultúrnej pamiatky a prevádzkových priestorov Štátnej opery v Banskej Bystrici a iné. Žiaľ, riešenia a realizácia boli pomalé, prípadne úplne stáli. Pri pamiatkach, kde je každý silný vietor, dážď a sneh doslova ohrozením, sa čakať nemôže! Začali sme konať.
Rozpočtovým opatrením Ministerstva kultúry SR budú v roku 2020 zabezpečené rekonštrukcie národných kultúrnych pamiatok za päť miliónov eur. Pôjde o projekty Rekonštrukcia Národnej kultúrnej pamiatky a prevádzkových priestorov Štátnej opery v Banskej Bystrici, Rekonštrukcia a dostavba Národnej kultúrnej pamiatky Penov dom pre Štátnu vedeckú knižnicu v Banskej Bystrici, Komplexná revitalizácia hradu Krásna Hôrka a sanácia havarijného stavu Spišského hradu ‒ románsky palác a západné paláce. Tým sa teda spúšťa historická séria rekonštrukčných zámerov, ktoré na Slovensku nemajú obdoby. Pripomínam, že na mnohé menšie rekonštrukcie v rámci celej SR som z rozpočtu ministerstva uvoľnila približne jedenásť miliónov eur.
- Veľa sa hovorí podpore tradičnej ľudovej kultúry, filmu, cirkví...
Od roka 2020 bude na Slovensku fungovať významná systémová podpora tradičnej ľudovej kultúry zo strany štátu ‒ nový dotačný program Ministerstva kultúry SR Podpora miestnej a regionálnej kultúry. Podpora bude spočívať v pravidelnom a predvídateľnom poskytovaní dotácií uvedeným subjektom alebo jednotlivcom.
Od januára platí novela zákona o Audiovizuálnom fonde, ktorý zvyšuje dotácie pre filmové projekty realizované na Slovensku zo súčasných dvadsiatich percent na tridsaťtri percent oprávnených výdavkov rozpočtu filmového projektu. Slovensko sa tak dostalo na čelné priečky rebríčka krajín EÚ v podpore filmového priemyslu.
Parlament tiež schválil dve novely Autorského zákona vrátane tej, ktorá sa zamerala na zlepšenie dostupnosti diel a iných predmetov ochrany (kníh, novín, časopisov či audiokníh) v prístupných formátoch pre nevidiace osoby, osoby so zrakovým postihnutím alebo postihnuté inou poruchou čítania. Prvého januára 2020 nadobudol platnosť aj Zákon o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností práve z našej dielne, čím sa zabezpečí kontinuita úrovne vzťahov štátu s cirkvami a jasné a transparentné pravidlá podpory ich činnosti so zachovaním vzájomnej solidarity s menšími cirkvami.
- A naopak, čo nevyšlo?
Mrzí ma, že NR SR odmietla schváliť zmysluplné riešenie nelichotivého stavu obnovy pamiatkového fondu. V spolupráci s poslancami sme navrhli novelu pamiatkového zákona. Žiaľ, návrh neprešiel v treťom čítaní. Škoda, niečo podobné sme tu v minulosti už mali a bolo na prospech našim pamiatkam.
- V poslednom čase vám vaše podriadené inštitúcie veľa radosti zrejme nepriniesli. Mám na mysli stratu časti zbierky zo Slovenského národného múzea, kde situáciu prešetruje polícia, a naposledy rozpad komisie, ktorá mala vybrať nového riaditeľa Lúčnice, čím sa výber šéfa súboru zastavil. Ako tieto povedzme kauzy hodnotíte?
Uvedené záležitosti by som vôbec nespájala a nenazývala kauzami. K situácii v SNM by som v prvom rade podotkla, že za viac ako stodvadsať rokov existencie tejto významnej kultúrnej inštitúcie som vôbec prvý šéf rezortu kultúry, ktorý nariadil aj ukončil takú rozsiahlu a dôslednú revíziu zbierkového fondu múzea. S výslednou správou Komplexnej odbornej revízie zbierkového fondu SNM som sa oboznámila ešte na jeseň minulého roka. Žiaľ, vzhľadom na to, že vo fonde chýbali mnohé historické predmety, som neodkladne požiadala generálneho riaditeľa SNM, aby pripravil trestné oznámenie a vo veci zač
ali ihneď konať orgány činné v trestnom konaní. Trestné oznámenie sme podali v decembri 2019. Očakávam od polície, že objasní príčinu chýbajúcich predmetov. Využijem všetky zákonné možnosti na to, aby som ochránila zbierkový fond SNM, ktorý má pre Slovensko nevyčísliteľnú historickú a spoločenskú hodnotu.
Za zrušením výberového konania na obsadenie funkcie generálneho riaditeľa Umeleckého súboru Lúčnica ja osobne vidím zhodu nešťastných okolností. Ministerstvo sa od samého začiatku usilovalo, aby bol postup výberového konania čo najtransparentnejší. Dokonca sa rozhodlo vyjsť v ústrety médiám a verejnosti a uskutočniť verejné vypočutie uchádzačov na obsadenie funkcie generálneho riaditeľa. Zároveň sme sa usilovali aj o vysokú odbornosť výberovej komisie. Žiaľ, nadpolovičná väčšina členov výberovej komisie odstúpila najmä pre neutíchajúcu negatívnu mediálnu kampaň. Preto ich rozhodnutie odstúpiť z profesionálneho aj morálneho hľadiska chápem a rešpektujem.
- Vašou silnou témou a agendou je podpora regionálnej kultúry na Slovensku. Práve regionálna kultúra bola na Slovensku zaznávaná. Tento podporný projekt zastrešujú konkrétni krajskí koordinátori pre podporu regionálnej kultúry. Dá sa po dvoch rokoch výsledok tohto projektu priblížiť?
V roku 2018 bola iniciovaná a v priebehu roka 2019 realizovaná cielená zvýšená finančná dotácia pre štátom nezriaďované subjekty prostredníctvom Fondu na podporu umenia v rámci podpornej aktivity projekt Folklór ‒ duša Slovenska. Išlo o mimoriadny účelový príspevok v celkovej sume tri milióny eur pre profesionálne i neprofesionálne folklórne telesá, ľudových umelcov a remeselníkov. Projekt Folklór ‒ duša Slovenska sa tešil mimoriadnemu záujmu, v súvislosti s čím došlo k jeho zvýšeniu na tri milióny eur. FPU bolo doručených celkom deväťstosedemdesiat úplných žiadostí s alokovanou žiadanou sumou viac ako dvanásť miliónov eur. Formálne kritériá splnilo osemstodeväťdesiatdva žiadostí. Podporu získalo spolu štyristojeden projektov. Pre nezávislé profesionálne zoskupenia bolo v rámci projektu uvoľnených stošesťdesiatsedemtisíc eur, pre amatérske folklórne súbory takmer 2,5 milióna eura a ľudoví umelci a remeselníci dostali vo forme štipendia tristoštyridsaťtisíc eur.
Vzhľadom na rozšírenie dotačnej pôsobnosti ministerstva kultúry o podporu folklóru a knižníc dotáciami bude folklór i naďalej podporovaný. V rámci dotačného programu Podpora miestnej a regionálnej kultúry sa budú podporovať aktivity, ako napríklad zakúpenie alebo obstaranie ľudových krojov, kostýmov, hudobných nástrojov, hudobnej aparatúry, náradia a prístrojov na tvorbu umeleckých výrobkov, potrieb pre tvorbu výtvarníkov. O finančnú dotáciu sa mohli do 12. februára 2020 uchádzať neprofesionálne folklórne telesá, ale aj individuálni ľudoví umelci. Pre žiadateľov o dotáciu sú v programe pripravené dva milióny eur.
- Jednou z najväčších investičných akcií rezortu je rekonštrukcia Krásnej Hôrky, ktorá stála štátny rozpočet tridsaťpäť miliónov eur. Ste spokojná s priebehom prác?
Trvala som na tom, aby sme sa s týmto problémom seriózne popasovali. Jednou z priorít rezortu kultúry je dlhodobá obnova hradu Krásna Hôrka. Vláda SR 3. júla 2019 schválila náš materiál na financovanie obnovy hradu, v ktorom je definovaný projekt komplexnej revitalizácie tejto národnej kultúrnej pamiatky za takmer tridsaťpäť miliónov eur. Stavebné práce sú naplánované na viaceré etapy, prvá časť hradu by mala byť verejnosti sprístupnená v roku 2021. Projekt počíta s profesionálnou a zodpovednou obnovou hradu, pričom nepôjde o dosiahnutie stavu pred spomínaným devastujúcim požiarom, ale o komplexnú revitalizáciu celého hradného areálu. Odstránením nevhodných úprav z druhej polovice 20. storočia a začiatku 21. storočia bude hradu navrátený jeho vzhľad zo začiatku 20. storočia.
- Vášho nástupcu čakajú mnohé začaté a aj nové úlohy. Pokračovať musí v rekonštrukciách významných kultúrnych objektov a v krátkom čase musí ministerstvo kultúry tiež zapracovať do slovenských zákonov viaceré zmeny v európskej legislatíve. Mal by sa tiež poučiť z nedostatkov, ktoré spôsobili spomalenie v čerpaní eurofondov. Chcem sa spýtať práve na eurofondy, čo by sa malo zmeniť práve pre rýchlejšie čerpanie eurofondov? V čom všetkom sme na ne v najbližšom čase odkázaní?
Rezort v rámci čerpania eurofondov momentálne sústreďuje pozornosť na tri hlavné oblasti. Tou prvou je zintenzívnenie a urýchlenie čerpania pre decentralizovanú podporu, kde bol proces implementácie pre zistené nedostatky pozastavený. Napriek odstráneniu prevažnej väčšiny nedostatkov sa tak zamestnanci ministerstva, ako aj samotní žiadatelia pasujú s pretrvávaním ich časového vplyvu.
Druhou oblasťou je centralizovaná podpora, na ktorú je vyčlenených 87,7 milióna eura s cieľom vytvoriť priaznivé prostredie na rozvoj kreatívneho talentu a netechnologických inovácií, na stimulovanie tvorby pracovných miest v kultúrnom a kreatívnom priemysle.
Treťou oblasťou je kvalitná príprava podkladov na nové programové obdobie 2021 ‒ 2027. Finančné prostriedky vyčlenené do tejto sféry by mali slúžiť na rekonštrukciu národných kultúrnych pamiatok, obnovu a rozvoj kultúrnej infraštruktúry, ako aj ďalšiu podporu kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Kultúrne dedičstvo nie je adekvátne udržiavané, preto sú potrebné nové schopné manažérske kapacity starostlivosti o pamiatky a aktívny rozvoj kultúrneho turizmu.
- Niektoré politické strany vo svojich volebných programoch spochybňujú zákon o štátnom jazyku. Vraj príliš zaváňa ideológiou a navrhujú ho zrušiť, napriek tomu, že nevysvetlili, o akú ideológiu ide. Ako vnímate takéto zámery?
Takéto predvolebné sľuby vnímam ako veľmi nebezpečné. Zmenou či dokonca úplným zrušením platného zákona o štátnom jazyku sa sami zriekneme jedného z hlavných atribútov našej identity. Nezabúdajme, že zákon o štátnom jazyku zabezpečuje používanie slovenského jazyka ako jednotného dorozumievacieho prostriedku vo verejnom styku, zrovnoprávňuje a spája všetkých občanov Slovenskej republiky, zaručuje jednotnú komunikáciu orgánov štátnej správy a miestnej samosprávy. Tým sa utvára základný predpoklad fungovania všetkých oblastí spoločenského, politického a hospodárskeho života Slovenskej republiky. Okrem toho je v zákone zakotvená aj starostlivosť štátu o vedecký výskum štátneho jazyka, jeho historického vývinu, o výskum miestnych a sociálnych nárečí, o kodifikáciu štátneho jazyka a zvyšovanie jazykovej kultúry.
- Aktívne sa stretávate aj s predstaviteľmi organizácií a inštitúcií pod Ministerstvom kultúry SR, Maticu slovenskú nevynímajúc. Čo by ste odkázali jej členom, radovým zamestnancom, ktorých je dvadsaťdeväťtisíc?
V minulom roku sme si viacerými podujatiami pripomenuli storočnicu oživotvorenia Matice slovenskej. V súvislosti s týmto okrúhlym výročím ma nesmierne teší neutíchajúci záujem ustanovizne o posilnenie našej kolektívnej historickej pamäti, ktorý sa prejavuje realizáciou podujatí celonárodného charakteru. Aktivity ustanovizne kontinuálne oslovujú všetky generácie a posilňujú ich vzťah k nášmu jedinečnému kultúrnemu dedičstvu.
Všetci Slováci môžeme byť na našu Maticu právom hrdí. Tak z hľadiska kultúrneho, kde je jej výkladnou skriňou dvestoštyridsať folklórnych a umeleckých kolektívov, ako aj z pozície čitateľov jej Slovenských národných novín alebo knižných publikácií jej miestnych odborov. Vysokokvalitný a rozmanitý obsah publikácií Matice slovenskej nás všetkých intelektuálne obohacuje a prináša nám pocity istoty a dôvery v našu krásnu vlasť.
Zhováral sa Ľudovít KUSAL ‒ Foto: archív MK SR