Zvládli sme predsedníctvo aj  hospodársky rast

thumbnail

Slovensko má za sebou vydarenú historickú premiéru aj hospodársky dobrý rok. Vlaňajší rok môžeme z viacerých dôvodov pokladať za historický.  Prvýkrát v ére samostatnosti sme boli predsedajúcou krajinou v Rade EÚ a v našom hlavnom meste sa stretli vrcholoví politici Únie a jej členských štátov na niekoľkých neformálnych rokovaniach. V ekonomike sme počas celého roka vykazovali vyšší ako trojpercentný rast HDP, infláciu pod jedno percento  a v závere roka klesla nezamestnanosť výrazne a trvalo pod desať percent. Väčšina slovenských občanov sa dokázala vyrovnať  s negatívnym dosahom stále neukončenej finančnej krízy. Vôbec sme však nerátali s migračnou krízou, ktorá vytvorila najväčší politický  gordický uzol v Európe od druhej svetovej vojny. Referendový výsledok v Holandsku nás neprekvapil, politikov však zaskočil výsledok britského referenda o odchode Británie z EÚ, mnohým tiež vyrazila dych voľba republikánskeho kandidáta  na amerického  prezidenta a napokon aj odmietnutie talianskych občanov zmeniť v referende ústavný systém,  na čo reagoval taliansky premiér demisiou a prezident Mattarella musel vymenovať novú vládu. Nikto nepochybuje, že spomínané politické otrasy budú mať v ďalších rokoch negatívny vplyv na vývoj slovenskej ekonomiky, keďže sme integrálnou súčasťou európskeho hospodárskeho priestoru.

NAŠE POČTY

Podľa záverečného účtu Eurostatu sme za rok 2015 dosiahli deficit verejných financií na úrovni  2,97 percenta HDP, čo bolo viac ako priemer EÚ a eurozóny, a deficit verejného dlhu k HDP na úrovni 52,9 percenta, čo bolo menej ako priemer EÚ a eurozóny. V závere roka 2016 však boli tieto údaje revidované – deficit verejných financií na 2,7 percenta a deficit verejného dlhu na 52,4 percenta, čo vytvorilo reálne podmienky na vyrovnaný štátny rozpočet už v roku 2019.

Druhá vláda premiéra R. Fica schválila na konci roka 2015 štátny rozpočet na rok 2016 s rozpočtovým deficitom 1,93 percenta,  čo vo finančnom vyjadrení predstavovalo rozpočtový schodok 1,97 miliardy eura. Zároveň sa dosiahol aj  pokles verejného dlhu k HDP na 52,1 percenta. Štátny rozpočet na rok 2016 počítal s rastom HDP na úrovni 3,5 percenta, s nezamestnanosťou 11,5 percenta a s infláciou 0,7 percenta. Do  rozpočtu boli započítané  výdavky  na vládne sociálne balíčky a tiež valorizácia platov vo verejnej a v štátnej správe vo výške 4 percentá. Všetky rezorty hospodárstva dostali menej peňazí, ako mali v roku 2015,  pričom si vláda vytvorila rezervu na výdavky spojené s migračnou krízou aj na významné investície zo zahraničia.

POVOLEBNÝ VÝVOJ

V marci 2016 sa uskutočnili parlamentné voľby. Na rozdiel od prieskumov priniesli nečakané výsledky, ktoré nesľubovali jednoduché a najmä nie skoré riešenie povolebnej tajničky. Horúčkovité aj uponáhľané zásnuby v opozícii nevyšli.  Prekvapujúco rýchlo sa sformovala koaličná zostava najprv zo štyroch politických strán,  ktorá sa neskôr zmenila na koaličnú vládu premiéra Fica z troch politických zoskupení: Smer-SD, SNS a Most – Híd. Vládna koalícia deklarovala proeurópsku orientáciu , čo potvrdilo jej Programové vyhlásenie, ktoré parlament schválil. Rozhodujúci vládny dokument  sa opieral o štyri prierezové piliere, ktorými boli boj proti nezamestnanosti, prekonávanie regionálnych rozdielov, zmenšenie priestoru pre korupciu a politika funkčného štátu.

Počas celého roka 2016 sme dosahovali priemerný rast HDP na úrovni  takmer 3,5 percenta, čo bolo výrazne viac, ako bol priemer  EÚ a eurozóny. Najväčší podiel na jeho raste mala však  domáca spotreba pre klesajúcu nezamestnanosť a narastajúce platy. Nepodarilo sa však zmenšiť pretrvávajúce regionálne rozdiely v životnej úrovni domácností, keď bratislavský región bol šiestym najbohatším v EÚ, dokonca  pred Prahou a Parížom, zatiaľ čo ostatné  regióny nedosahujú priemer EÚ.

Najväčším úspechom slovenskej vlády v minulom roku bol pokles nezamestnanosti, ktorý sa v druhej polovici minulého roka zastavil pod desiatimi percentami. Na trhu práce sme mali problémy s nedostatkom kvalifikovaných zamestnancov. Zrejme od školského roka 2017/2018 nastanú aj preto v našom vzdelávacom systéme zásadné štrukturálne zmeny.

FAKTORY  RASTU

Ekonomiku Slovenska počas uplynulého roka  ovplyvňovala menová  politika ECB, ktorá do bankového systému nalievala „zlé peniaze“ za nízky úrok; tiež to boli klesajúce ceny energií, ktoré pomohli nášmu zahraničnému obchodu, ale aj  dočerpanie peňazí  z eurofondov, ktoré významnou mierou pomohli najmä dopravným investíciám.
Nadštandardne makroekonomické výsledky sa museli prejaviť aj v ratingovom hodnotení. Ten náš bol A plus so stabilným výhľadom, čo bola určite dobrá správa pre zahraničných investorov, z ktorých najviac potešila investícia automobilky Jaguar Land Rover.

POLROČNÉ VODCOVSTVO

Slovensko prebralo od 1. júla 2016 na pol roka predsedníctvo v Rade EÚ. Popri migračnej kríze bolo to tesne po júnovom výsledku britského referenda, ktoré prinieslo brexit. Obe spomínané krízy treba riešiť. Pokiaľ ide o migračnú krízu, Slovensko už odmietlo prerozdelenie stále väčšej masy migrantov na základe povinných kvót, čo sme napokon napadli aj na medzinárodnom súde v Bruseli. Z hľadiska budúceho vývoja ekonomiky je pre všetkých členov Únie najviac dôležitý asi najdrahší rozvod v dejinách európskeho kontinentu, ktorým je odchod Veľkej Británie z EÚ.  Pre nepripravenosť britských vyjednávačov a nečakanú rezignáciu jej delegovaného diplomata bude trvať dlho, aj keď v závere minulého roka už britský parlament odsúhlasil harmonogram postupu, ktorý však pozná rokovacie mantinely. Británia chce mať naďalej prístup na jednotný spoločný európsky trh aj za cenu platenia príspevkov do rozpočtu. Únia požaduje zachovať doterajší voľný pohyb občanov na britský trh, ako aj ich občanov na starý kontinent. Európski politici zatiaľ odmietajú čokoľvek povedať, kým v súlade s Lisabonskom zmluvou a s jej článkom 50 Británia neoznámi Európskej rade svoj úmysel z EÚ vystúpiť. Samotné rokovanie potrvá viac ako dva roky.  Objavili sa už aj dlhšie lehoty. Nikto však nepochybuje, že to zakýva tak britskou, ako aj európskou ekonomikou, menej s eurozónou, keďže Británia sa nestala  členským štátom eurozóny.

BRATISLAVSKÝ SAMIT

Všetky stretnutia európskych politikov v Bratislave boli označené ako neformálne, keďže formálne sa organizujú len v Bruseli a v Luxemburgu. Najdôležitejším stretnutím bol samit lídrov dvadsiatich siedmich členských  krajín EÚ, už bez Veľkej Británie, ktorého  výsledkom bola bratislavská cestovná mapa. Z ekonomického hľadiska bolo najdôležitejšie stretnutie ministrov pre hospodárske a finančné záležitosti Ecofin, ktoré sa zaoberalo daňami, fondmi na podporu investícií a nezamestnanosti, ako aj  možnosťami prehlbovania hospodárskej a menovej únie. Počas stretnutia ministrov zahraničných vecí boli nosnou témou otázky globálnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. V rámci stretnutia  ministrov vnútra a spravodlivosti to boli najmä otázky riešenia  migrácie a ochrany schengenského priestoru.

FINIŠ PREDSEDNÍCTVA

Politickým záverom nášho predsedníctva v Rade EÚ bolo decembrové stretnutie a spoločné vyhlásenie legislatívnych priorít EÚ na rok 2017, ktoré prvýkrát v histórii podpísali najvyšší predstavitelia troch inštitúcií – za Radu Európy R. Fico, za Európsky parlament jeho predseda M. Schulz a za Európsku komisiu predseda J. C. Juncker.

Tento písomný dokument obsahuje šesť konkrétnych oblastí, ktoré sa budú realizovať v tomto roku tak, aby občan Únie poznal hmatateľné výsledky. Na sklonku slovenského predsedníctva v Rade EÚ sa v Bruseli stretli lídri členských štátov na poslednej vlaňajšej schôdzke – dokonca aj za prítomnosti predstaviteľov piatich afrických štátov. Dôvodom bolo vytvorenie nového fondu EÚ na podporu investícií v Senegale, Mali, Nigérii, Etiópii a Nigérii. Samozrejme, európski politici neobišli ani otázky migrácie, diania v Sýrii,  asociačnej dohody s Ukrajinou a prípravy na budúce rokovanie s Britániou.

Počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ sa nám v oblasti ekonomiky podarilo dosiahnuť viacero úspechov, z ktorých treba spomenúť rozšírenie Európskeho fondu na strategické investície na prospech mladých podnikateľov, prispeli sme k energetickej bezpečnosti EÚ a tiež k zrýchleniu ratifikácie Parížskej klimatizačnej dohody. Šéf európskej komisie J. C. Juncker  zhrnul  hodnotenie slovenského predsedníctva v Rade EÚ lapidárne, ale výrečne: Majstrovsky zvládnuté!

PROGNÓZA VÝVOJA

V tomto roku očakávajú ekonomickí analytici rast HDP v SR medzi 3,3 až 3,5 percenta, pokles nezamestnanosti pod deväť percent, nárast inflácie na úroveň viac ako jedno percento a priemernú mzdu okolo 950 eur. Prvý raz v histórii sa očakáva, že na konci roka

prekročíme 80-percentnú hranicu priemeru HDP na obyvateľa v Únii, a tak môžeme dobehnúť susedné Česko.

Uvedené údaje nám dovolili zostaviť štátny rozpočet SR na rok 2017 s deficitom 1,29 percenta HDP, s perspektívou jeho prebytku v roku 2019. Treba povedať, že spotreba domácností sa bude na raste HDP podieľať najviac ako dôsledok znižovania nezamestnanosti a zvyšovania miezd nielen v súkromnom, ale aj v štátnom sektore. Európska komisia zaradila náš rozpočet medzi päť najlepších v Únii. Aj preto pri jeho schvaľovaní  v parlamente sa nevyskytli takmer nijaké zásadné rozporné stanoviská.

Spomínané makroekonomické ukazovatele  však môže ovplyvniť celý rad už spomínaných politických udalostí. V tomto roku budú voľby vo Francúzku, v Nemecku a v Holandsku, čo sú najvýznamnejšie ekonomiky v EÚ. V prípade zásadných prezidentských a vládnych zmien môžu totiž ovplyvniť ekonomické smerovanie starého kontinentu, a teda aj našu ekonomiku.

Pre Slovensko je dôležitá politická stabilita terajšej koaličnej vlády, v ktorej sa v tomto roku zatiaľ nepredpokladajú personálne zmeny. Keďže sme súčasťou európskeho a eurozónového priestoru, bude mať zásadný vplyv na vývoj spomínaných makroekonomických ukazovateľov aj menová politika ECB, ktorá naďalej ráta s nízkymi až so zápornými úrokovými sadzbami a s pokračovaním kvantitatívneho uvoľňovania pri nižších objemoch peňazí.

Popri daňových  a odvodových zmenách vláda počíta s nárastom materskej dávky, so sprísnením podpory v nezamestnanosti, s prepočítaním penzií starodôchodcov a so zvýšením opatrovateľského príspevku. Bude však zaujímavé sledovať, ako sa politickej strane Smer-SD podarí v koaličnej vláde presadiť jej priority z posledného snemu, kde si zaumienila zabrániť zahraničnému kapitálu kupovať slovenskú pôdu, viac prispieť na rozvoj najmenej rozvinutých okresov, viac peňazí investovať do rekonštrukcie nemocníc, zakázať privatizáciu strategického majetku a presadiť zmenu zákona o rozpočtovej zodpovednosti. A tak si počkajme na koniec roka 2017, ktorý bude najmä z politického hľadiska viac ako náročný a ukáže, ako sme sa v ekonomickej oblasti dokázali popasovať s vývojom naplánovaných makroekonomických ukazovateľov.

Róbert HÖLCZ  - Foto: archív



1 Komentár

  • Miroslav Jurčo

    Dobrý deň prajem,
    je veľká škoda že sa nepodarilo už v príprave na naše predsedníctvo udržať v pláne činnosti reformu Colnej únie EÚ. Podľa mojej analýzy práve neuspokojujúca kontrolná činnosť zapríčiňuje straty pre rozpočet EÚ ako aj rozpočtov členských štátov vo výške 500 miliárd euro.

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.