Nezabúdajme na dnešných Demuthov


valo webAKO BOLO, ČO BOLO

Nezabúdajme na dnešných Demuthov

Peter VALO

V slovenských dejinách sa zvykne spomínať Salzburg, ktorý priniesol zvrat v politike prvej Slovenskej republiky. V tom čase u nás prebiehal zápas medzi umiernenejšími predstaviteľmi kresťanskej orientácie a pronemeckými nacionalisticko-socialistickými radikálmi. Keď prezident Dr. Jozef Tiso pozbavil velenia Hlinkovej gardy Alexandra Macha, vyzeralo to, že prv menovaní majú navrch. Potom prišiel Salzburg. To, čo sa dialo pred ním, mi svojho času priblížil profesor Jozef  Kirschbaum: „Keď vypukla vojna, cítili sme potrebu ukázať určitú samostatnosť.

Minister zahraničných vecí Ferdinand Ďurčanský požiadal vyslanca v Ríme Jozefa Zvrškovca, aby oznámil Angličanom, že Slovensko chce byť v tejto vojne hospodársky neutrálne. Zvrškovec aj urobil určité kroky, ale Taliani o nich informovali nemeckého vyslanca. Nemci aj s prispením niektorých Slovákov mali  toľko udaní proti Ďurčanskému, že žiadali jeho odstránenie zo Slovenskej politiky.“

Ďalší pamätník František Lisý bol presnejší. Povedal, že Zvrškovec dostal od Ďurčanského pokyn, aby pripravil v Madride slovenské diplomatické zastúpenie na úrovni charge d´afairs. Na vyslanectve v Ríme pôsobil popradský Nemec Július Demuth. Do diplomacie ho presadil štátny sekretár pre nemeckú národnostnú menšinu a  sekretár Nemeckého kultúrneho zväzu na Slovensku Franz Karmasin. Demuth vycítil, že sa ho chce Zvrškovec zbaviť a odstaviť do Španielska. V madridskom hoteli si vypočul telefonický rozhovor s bývalým československým obchodným zástupcom v Madride Formánkom. Zvrškovec ho žiadal o sprostredkovanie schôdzky s britským konzulom. Chcel dosiahnuť, aby Briti neblokovali zásielku bavlny z Brazílie pre textilnú fabriku Tibergienku v Trenčíne, ktorá sa neskôr skutočne dostala na Slovensko. V rámci stretnutia Zvrškovec presviedčal svojho partnera, že sa Slovensko síce dostalo na nemeckú orbitu, ale chce robiť neutrálnu zahraničnú politiku.  Naivný Zvrškovec naivne nadiktoval Demuthovi správu o stretnutí pre Ďurčanského. Ten si urobil kópiu navyše a priniesol ju Karmasinovi, ktorý s ňou išiel do Berlína. Minister Ďurčanský ďalej žiadal, aby Zvrškovec vytvoril cez Taliansko kontakt na Francúzsko a Veľkú Britániu, aby talianske ambasády mohli zastupovať aj slovenské záujmy. Táto požiadavka sa dostala k zaťovi Benita Musoliniho, grófovi Cianovi, ktorý sa netajil svojou promaďarskou orientáciou a slovenské návrhy poslal do Berlína.  Zároveň Demuth informoval Nemcov aj o Zvrškovcových kontaktoch s francúzskym vyslancom Françoisom Poncetom.

Ďurčanského aktivity dokazujú, že sa časť slovenského politického spektra nechcela zmieriť s nemeckým vazalstvom, ale ich prezradenie bolo dôvodom pre zákrok Berlína voči Bratislave. Hitler si pozval slovenských zástupcov do Salzburgu. Na začiatku vyhlásil na adresu Ďurčanského: „Mit der Zigeune ich möchte nicht mehr sprechen!“ a potom obvinil slovenskú stranu, že sa chce vymknúť Nemcom a jej prominenti nadväzujú styky s nepriateľom. Ďurčanský musel odísť z politiky. Tisovi nanútili, že Mach musí byť znovu veliteľom gardy a Tuka prevezme ministerstvo zahraničných vecí.

Temný hrdina tohto príbehu Demuth sa nikdy netajil, že mu je Berlín bližší ako Bratislava. V tomto duchu sa svojím likvidačným zákrokom voči Ďurčanskému pochválil práve Františkovi Lisému. Vďaka tomu jeden z aktérov, ktorí spôsobili nešťastný Salzburg, neupadol do zabudnutia. V poslednom čase často zdôrazňujeme, že by sme sa mali poučiť z dejín. Demuthov príbeh hovorí o tom, čo sa môže stať, keď sa na vplyvných miestach ocitnú ľudia, ktorí pracujú pre cudzích. Nuž nezabúdajme na dnešných Demuthov.

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.