Cyrilo-metodská tradícia nám dáva vedomie a istotu, že sme starý kultúrny národ

Svätí Cyril a Metod a naše ukotvenie v dejinách

Peter MULÍK – Ilustrácie: SNN, kalendár Matice slovenskej 2013            

Je pozoruhodné, že dve postavy našich dejín Konštantín a Metod, vyslanci byzantského cisára Michala III. kniežaťu Rastislavovi, ovplyvnili naše dejiny dvojakým spôsobom. V čase ich pozemského života vošli do histórie ako reálne osobnosti, ktoré vo vtedajších dejinných peripetiách zohrali dôležitú úlohu v európskej politike. Ich aktivity presahovali rámec vtedajšieho kresťanského sveta, lebo diplomatické úlohy ich zaviedli aj do sféry islamu a židovstva. Už vtedy významne zasiahli do osudov našich predkov, lebo hlaholské preklady liturgie vytvorili špeciálne pre našich slovenských predkov a svoj inkulturačný experiment uskutočnili v starej slovenskej dŕžave.

Ján Jamnický bol najväčší mág slovenského divadla a kúzelník poézie

Nie nadarmo ho volali Divný Janko

Ján ČOMAJ – Foto: snd.sk, webumenia.sk

Slovenské divadelníctvo malo v polovici minulého storočia veľa osobností, ktoré umeleckým prednesom a škálou výrazových prostriedkov dosahovali špičku hereckého umenia vtedajšej Európy, napriek vojnou a potom režimom obmedzeným kontaktom so svetom. Profesor Ján Jamnický patril medzi najzaujímavejšie z nich. Mal totiž aj vlohy staviteľa divadelného diela, chápal hru ako komplexné umenie – od scény a kostýmov, po drobné gesto v hercovej replike. Pripomeňme si ho pri stopiatom výročí jeho narodenia, ktorých by sa dožil v tomto máji.

Rozpätie života a tvorby dramatika Ivana Stodolu – Svätopluk a Jožko Púčik

Bol majster dynamickej divadelnej zápletky

Miloš FERKO – Foto: autor

Autor vyše dvadsiatich divadelných hier sa narodil desiateho marca 1888 v Liptovskom Mikuláši, zomrel osemdesiatdeväťročný v Piešťanoch. Vyštudoval medicínu v Budapešti a Berlíne. Ročnú vojenskú službu absolvoval vo Viedni. Divadlá veľkomiest ho očarili a poskytli mu inšpiráciu. Počas prvej svetovej vojny pôsobil ako vojenský lekár, neskôr ako župný lekár v rodisku, v rokoch 1933 – 1938 bol krajinským zdravotným inšpektorom v Bratislave. Vzápätí rok pracoval v Prahe na ministerstve zdravotníctva, od roku 1939 do 1951 pôsobil v Štátnom zdravotníckom ústave.

Augustín Malár bol svojho času najpopulárnejší veliteľ v slovenskej armáde - 5. časť

Popravili Nemci štyroch slovenských generálov?

Text a foto: Branislav KINČOK

Generál II. triedy Augustín Malár patril v rokoch 1939 – 1944 medzi najschopnejších a súčasne najobľúbenejších veliteľov slovenskej armády. Svoje schopnosti prejavil už ako príslušník československých légií v Taliansku. V československej armáde mu podobne ako väčšine slovenských dôstojníkov neumožnili plnohodnotný kariérny rast. Všetko si vynahradil v slovenskej armáde, s ktorou absolvoval všetky vojnové ťaženia a dosiahol hodnosť generála. Ako jediný z generálov bol veliteľom oboch slovenských divízií, ktoré sa zúčastnili na ťažení proti Sovietskemu zväzu – Zaisťovacej i Rýchlej.Uplatnil sa aj v diplomatických službách ako vojenský a letecký atašé v Berlíne. Neskôr rozpoznal nevyhnutnosť nemeckej porážky a spolu s generálom Ferdinandom Čatlošom pripravoval ozbrojené vystúpenie proti hitlerovskému Nemecku. To ho nakoniec stálo život a generál Malár sa konca vojny nedožil.

Na pleciach mali nielen výložky s hviezdami, ale aj osudy národa

Mal prestíž bojovať na území slovenských obcí

Peter JAŠEK - Foto, zdroj: STK, tic.holic.sk

Anton Pulanich sa narodil 25. mája 1884 v Holíči. Do armády monarchie vstúpil v roku 1903 a stal sa dôstojníkom z povolania. Počas vianočných sviatkov v roku 1914 odišiel do zákopov na ruskom fronte, kde bojoval až do podpísania Brest-litovského mieru v marci 1918. Absolvoval aj boje počas známej Brusilovovej ofenzívy na východe Slovenska. Do Pulanichovej pamäti sa nezmazateľne vryli útrapy, ktoré ako dôstojník zažíval v zákopoch.

Storočnica Dominika Tatarku je vhodná príležitosť pripomenúť si jeho postuláty

Sám proti noci alebo Útek zo zabúdania

Drahoslav MACHALA – Zdroj: internet, pluska.sk, hnonline.sk

Vraví sa, že spomienky sú jediným rajom, z ktorého vás nikto nemôže vyhnať. Ale pri spomínaní hrozí, že akokoľvek chcete hovoriť o niekom inom, veľa poviete najmä o sebe. Spomínanie je úžasné, lebo nás vytrháva z krajiny zabúdania. V spomínaní môže človek vysloviť aj pochybnosti, lebo ani ja nemám patent na pravdu.

Uplynulo 105 rokov od smrti významného kňaza, vedca a dejateľa Andreja Kmeťa

Žil v Bohu, pre národ a odovzdal sa slovenskej vede

Roman KALISKÝ-HRONSKÝ – Foto: archív SNN

Kňaz a vlastivedný bádateľ Andrej Kmeť sa výrazne zapísal do slovenského kultúrneho, politického a odborného diania druhej polovice 19. a začiatku 20. storočia. S jeho menom je spojený vznik dvoch významných inštitúcií – Muzeálnej slovenskej spoločnosti a Slovenského národného múzea. Bol aj spoluzakladateľom katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom. Stelesňoval v sebe jednotu duchovného, vedeckého i osvetového činiteľa a nositeľa matičných ideí. Náplň Kmeťovho života výstižne vyjadruje výrok: „Nežil sebe, žil Bohu, národu a vede,“ vytesaný na jeho pomníku v Banskej Štiavnici. Pamätník zobrazuje vedca s knihou v ruke, s pohľadom upretým na jeho milované Štiavnické vrchy. Vďační občania Banskej Štiavnice ho odhalili pri príležitosti 30. výročia jeho úmrtia a bol postavený z dobrovoľných finančných príspevkov.

Zakladateľ tradície Slovenské pohľady, ktorá pretrváva dodnes

Miloš FERKO – Foto: archív SNN

... lebo keď sa národ po tom ohliada, čo on duchovného stvoril a uskutočnil, vtedy sám seba objíma, sám seba rád má, sám seba vidí, cíti, vie, rozumie

(J. M. Hurban: Slovensko a jeho život literárny)

Polemik s ostrým perom, človek s nekompromisnými postojmi, v mladosti búrlivák – veď až do roku 1835 sa pohyboval v nanajvýš pochybnej spoločnosti maďarských študentov, údajne i na „pohuľankách kadejakých“, kým sa v kruhu slovenských študentov nepolepšil... Tento národný velikán zomrel 21. 2. 1888, teda pred sto dvadsiatimi piatimi rokmi, takže máme dôvod písať.

Tanec nad plačom si azda až dnes s odstupom času môžeme vychutnať ako skvelú drámu

Miloš FERKO – Foto: archív

Vlastné občianske meno Petra Zvona bolo Vladimír Sýkora. Narodil sa 9. januára 1913 v českom meste Chrudim v rodine úradníka štátnej správy, ktorý po vzniku ČSR pôsobil na Slovensku. Vyrastal preto v Bratislave, chodil na gymnázium v Zlatých Moravciach. Právo študoval v Prahe, záverečné skúšky však zložil v Bratislave začiatkom roka 1939. Pracoval ako právnik vo Všeobecnej úverovej banke, neskôr v Tatra banke. Zomrel vo veku 29 rokov 19. októbra 1942. Nesporne predčasne – na zaplakanie. Pred prvou inscenáciou svojho opusu.

OSOBNOSTI SLOVENSKA

Pred tridsiatimi rokmi zmĺkol hlas barda vitalizmu Jána Smreka, verše však znejú stále

Ján ČOMAJ – Foto: archív SNN

Ešte aj dnes cítim vlhkú a horkastú vôňu jesene, ktorá nehybne sedela v údolí Železnej studničky, keď som s jeho tatranskou lekárkou kráčal za ním do vtedajšieho štátneho sanatória. Stranícke vedenie mu po rokoch ústrkov preukázalo akýsi druh milosti a pri básnikových komplikáciách s dýchaním dali ho na doliečenie do „svojho“ zariadenia. Na tom kúsku cesty od zastávky k sanatóriu, keď autobus odvrčal, ticho priam bolelo.