Bohumil GOLIAN - Najlepší vyrástol ako strom na Horehroní


golian voljebalista 150pxElegán spod vysokej siete, legendárny Bohuš Golian neodvrátil nečakaný smrtiaci smeč

Rudolf ZELENAY – Foto: Ján SÚKUP

V menoslove tých, ktorým prezident Ivan Gašparovič 3. januára pri príležitosti 19. výročia vzniku Slovenskej republiky udelil najvyššie štátne vyznamenania, bol aj skvelý športovec Bohumil Golian. Bol len v zozname laureátov. Na slávnostnom akte v historickej budove Slovenskej národnej rady chýbal.

Gustáv VALACH - Človek pevný a zapaľujúci ako ocieľka


Stál v slove a vo viere aj v čase, keď sa mu rúcal svet, ktorý miloval

Emil SEMANCO

gustav valach herecZačiatkom roka pri príležitosti 19. výročia vzniku Slovenskej republiky udelil prezident Ivan Gašparovič najvyššie štátne vyznamenania štrnástim laureátom , vynikajúcim slovenským osobnostiam za ich celoživotný prínos a zásluhy v oblasti vedy, umenia, histórie, kultúry a hospodárstva. Dvanásti ocenení si prevzali pocty osobne. Viacerých z nich predstavíme na stránkach Slovenských národných novín v najbližších týždňoch.

Jonáš ZÁBORSKÝ - Župčiansky samotár

Národný hriešnik sa stal zvestovateľom i priekopníkom literárneho realizmu

Igor VÁLEK

Jonáš Záborský VálekV tomto roku je kalendár významných kultúrnych výročí obohatený aj o  výročie narodenia dramatika, prozaika, básnika i publicistu, evanjelického i katolíckeho kňaza Jonáša Záborského. Toho, ktorý si vyslúžil rôzne epitetá: „župčiansky samotár“, „prvý slovenský disident“ a či „národný hriešnik“... Čo však keby sa zaužívalo i ďalšie: „jasnozrivý kritik“?! Veď Záborský vskutku prezieravo napísal, že „ak zavrieme oči a kdekoľvek medzi Dunajom a Tatrami pichneme prstom do mapy, nájdeme Kocúrkovo“. Čím myslel spoločnosť, ktorá je vo svojom pomýlenom vnútornom fungovaní taká smiešna, až je to do plaču. Stačí sa pozrieť okolo seba aj dnes...

Dušan SLOBODNÍK - Vedel odhodlane prekonávať údery života


Dušan Slobodník - výrazná osobnosť ponovembrového vývoja Slovenska

Ján KUBÁŇ

Dušan Slobodník 1Dušan SLOBODNÍK, slovenský spisovateľ, literárny vedec, prekladateľ a politik sa narodil sa 11. apríla 1927 v Pezinku. Tesne pred maturitou (22. apríla 1945) ho zatkla sovietska vojenská kontrarozviedka SMERŠ (СМЕРШ) za údajnú spoluprácu s Nemcami. Dňa 19. mája 1945 ho sovietsky vojenský súd v Novom Meste na Moravě odsúdil podľa §58-6 na 15 rokov nútených prác. Z nich takmer deväť rokov strávil v niekoľkých sovietskych pracovných a nemocničných táboroch Gulagu. Po Stalinovej smrti ho na základe amnestie prepustili a v decembri 1953 sa vrátil na Slovensko. Maturoval v roku 1954. V štúdiu pokračoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave - odbor slovenčina -ruština. V roku 1958 ho počas Bacílkovskej previerkovej kampane kvôli svojej minulosti vylúčili zo štúdia. Listom požiadal Najvyšší súd ZSSR o rehabilitáciu a 1. októbra 1960 ho Vojenské kolégium NS ZSSR plne rehabilitovalo. Štúdiá dokončil na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Svoje spomienky z väzenia uverejnil v knihe Paragraf: Polárny kruh.

Pavol SOCHÁŇ - Lyrik národopisnej fotografie

Stálym inšpiračným zdrojom pre objektív Pavla Socháňa bol prostý človek

Peter CABADAJ

V rokoch 2011 – 2012 si naša kultúrna verejnosť pripomína 150. výročie narodenia a 70 rokov od smrti zakladateľskej osobnosti novodobej slovenskej fotografie, popredného etnografa, zberateľa, výtvarníka, publicistu, dramatika, prozaika, vydavateľa, redaktora a propagátora prírodného liečiteľstva Pavla Socháňa (6. 6. 1862 Liptovský Mikuláš-Vrbica – 23. 1. 1941 Bratislava). Nasledujúce riadky v stručnosti približujú pozoruhodný životný príbeh a dielo tohto všestranného človeka a vyhraneného vlastenca.

Laco ŤAŽKÝ - Moje stretnutia s Ladislavom Ťažkým

Bol bravúrnym rečníkom, vždy zaujal vďaka svojej autenticite
Roman MICHELKO

ťažký laco 1 1Moje prvé stretnutie s Ladislavom Ťažkým  môžem datovať do začiatku deväťdesiatych rokov. Vtedy ako študent Filozofickej fakulty a člen redakcie časopisu Proglas som na internátoch zorganizoval besedu s majstrom. Prekvapila ma ústretovosť tohto veľkého človeka. Nemal žiadne  maniere, rád prisľúbil účasť a aj prišiel. Už toto prvé stretnutie predznačilo náš neskorší vzťah, aj keď som to vtedy vôbec netušil.

Milan VAVRO - Ťažké je byť na Slovensku prorokom

M. Vavro ilustrácia 2008Milan Vavro: maliar, grafik, karikaturista, portrétista, ilustrátor, autor kresleného filmu (Valibuk, Ceruzkine príbehy,14. dielov...), publicista, výtvarný kritik. Narodil sa 21. 9. 1933  v Bratislave. Absolvoval Vyššiu školu umeleckého priemyslu v Prahe (1954). V roku 1949 začal publikovať v Roháči. Od roku 1954 výtvarný redaktor v tomto humoristickom časopise. Nadstavbové štúdium na FF UK - Katedra žurnalistiky (oddelenie teórie a praxe grafiky a fotografovania) 1982 -1985. Žiak A. Pelca, A. Hoffmeistra, Š. Bednára.

Mikuláš KLIMČÁK - Mystik a filozof z Lipovej ulice

Ján Klimčák

Tam, kde rieka Poprad vykrúti z Ľubovnianskych vrchov nádhernú prírodnú obrúčku a definitívne sa poberie na sever za Dunajcom, leží priamo na slovensko-poľskej hranici obec Sulín. Ak kdesi na močiarnom hontianskom juhu, pri travertínových vyvieračkách v zlome medzi Ipeľskou a Krupinskou pahorkatinou čarovala a liečila minerálnymi prameňmi už rímskych legionárov víla Dudinka, istotne musela mať aj v malebných spišských kopcoch rovnako ľuďom priateľsky naklonenú družku Sulinku. 

Štefan KRČMÉRY - Hoci puknuté, znejú naveky


Štefan Krčméry foto-štvorček

Ako redaktorovi Slovenského rozhlasu v období, keď bol ešte naozaj verejnoprávny, pošťastilo sa mi vysielať reláciu o Štefanovi Krčmérym. Ba čo viac, stihol som pri tej príležitosti ešte navštíviť jeho syna Ivana Krčméryho. Spolu s vernou manželkou býval v jednej z bočných uličiek neďaleko bratislavského Justičného paláca. Nezabudnem, ako mi kládol na srdce, že za zhoršenie duševnej choroby jeho otca koncom tridsiatych rokov minulého storočia mohla predovšetkým samotná Matica, ktorej bol Štefan Krčméry tajomníkom.

Ladislav DEÁK - Človek, ktorému Slovensko veľa dlhuje, SNN 49


- „Ako pekne hovoríte po slovensky,“ usilujem sa vystrúhať poklonu spolubesedníčke.

- „Ta ňeznam, aľe kedz budzem hutoric po našim, tak ňebudzece nič rozumec.“ Po našom, to je po zemplínsky. Päťdesiatnička Monika je zo zemplínskej obce Markovce. Je to obec, kde sa narodil Ladislav Deák. Obec ani vtedy v čase jeho narodenia v roku 1931 nemala a ani teraz nemá viac ako slabú tisícku duší.