Parlamentná smutnohra na nekomunikáciu


BROŽÍK webPOZNÁMKA

Parlamentná smutnohra na nekomunikáciu

Ivan BROŽÍK

Táto poznámka vznikla v deň pohrebu bývalej „Železnej lady“ vo Veľkej Británii. Vôbec nie je o nej a iba čiastočne sa týka pochovávania. V našom prípade nádejí všetkých tých, ktorí na Slovensku nemajú prácu a chcú pracovať. Smutný bol totiž deň mimoriadneho rokovania parlamentu Slovenskej republiky pre tých, ktorí živoria bez zmyslu. Zákonodarný zbor si vzal na mušku nezamestnanosť. Opozícia sa potrebovala pri tejto príležitosti vyrečniť ku všetkému, k samotnej šanci zamestnať na Slovensku viac ľudí však najmenej.

Vládna väčšina asi nepotrebovala nič, pomohla hlasmi svojich poslancov schôdzu otvoriť, a to bolo tak všetko z jej strany k téme. Tradičné a úprimne dobré body zbieral iba Igor Matovič, ktorý konštatoval, že v takej dôležitej téme, akou je práca a obživa, by sa politici mali prestať hrať so svojimi vedierkami na svojich piesočkoch bez ohľadu na to, ako sa sami vznešene nazývajú v skratkách svojich, čoraz viac množiacich sa politických strán. Ibaže – parlamentného „šaša“ už chronicky okrem bulváru nikto nepočúva. Ak má novinár poslať medzi ľud posolstvo o tom, čo teda bude v najbližšom období s priemerne pätnásťpercentnou a vyššou nezamestnanosťou, nemá to ako urobiť, aj keby veľmi chcel. Väčšina sa tvári prekvapene, ak opozícia tvrdí, že má päť konkrétnych bodov na riešenie, a opozícia je zas prekvapená, že väčšina o nich nevie. Táto smutnohra na nekomunikáciu je však viac ako trápna. Ako sa asi na druhý deň môžu pozrieť do svojich zrkadiel všetci tí, ktorí z takej dôležitej témy urobili iba frašku tak ako zo všetkého dôležitého – teda pre nás voličov – už predtým?

Páni a panie poslankyne už by naozaj mohli prestať so svojimi chorobne neukojenými politickými ambíciami a ašpiráciami, so svojím straníckym egoizmom či s exhibicionizmom a v konečnom dôsledku aj s parazitizmom na štátnom rozpočte, teda na nás všetkých. Lebo si čoskoro občania začnú myslieť, že títo nie sú o nič lepší ako tí pred nimi do prevratu. To by bola tragédia pre Slovensko, ale zároveň logické vyústenie takzvanej opozično-vládnej politiky za uplynulých viac ako dvadsať rokov u nás. Totiž – k téme zamestnanosť – ešte žijú ľudia, ktorí sa pamätajú na jej plnú celoštátnu podobu. Nie, nikto nechce návrat, ale prinajmenej chceme to, aby sa za tých dvadsať rokov štýl politiky na Slovensku konečne zmenil na lepší v záujme nás voličov a našich životných podmienok. Či skôr čoraz viac „nepodmienok“. Je už ošúchané politikom pripomínať, že sú nami volení a že sú tu pre nás. Mnohí z nich to však doteraz nepochopili. A nechápu ani to, že viac ako ich vnútro a medzistranícke trápnosti je pre nás dôležitá práca. Kedy my ako zamestnávatelia našich pracovníkov – poslancov – konečne začneme žiadať od nich náhradu škody za nevykonanú prácu?

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.