Sochy majú byť tam, kde sú


Súsošie Ľ.Štúra Bratislava.Nepokračujme v nedôstojnej tradícii búrania a premiestňovania pamätníkov

Anton HYKISCH

 Ako spisovateľ – medzi iným aj autor historického románu Milujte kráľovnú o Márii Terézii a o dobe osvietenstva u nás a v Európe – chcem sa vyjadriť k sporom o osude sôch Márie Terézie a Ľudovíta Štúra. Poviem to krátko a jasne: sochy majú byť tam, kde sú. Presnejšie. Súsošie Ľudovíta Štúra v Bratislave má ostať tam, kde je, teda na Námestí Ľudovíta Štúra! A Mária Terézia, kráľovná uhorská a česká – a teda aj naša – by si zaslúžila v Bratislave novú sochu slovenského umelca.

Výzvy pre národné sily v ére globalizácie


slovenská vlajkaSlovenská spoločnosť sa nachádza takmer v akademickom gete

Roman MICHELKO

Dnes dvadsaťdva rokov po revolúcii a takmer dvadsať rokov po vzniku samostatnej Slovenskej republiky stojíme na prahu zásadnej, možno paradigmatickej či civilizačnej zmeny a zároveň sme na prahu striedania generácií. Predovšetkým však pred obrovskými výzvami. Pred 20. rokmi boli aktéri boja za samostatnosť približne v našom veku.

Pštrosia politika jazyku nepomáha


Nikto sa ani nesnaží vytvoriť nový systém

Anton HRNKO

Zmeny po roku 1989 odstránili nielen prežitý komunistický režim, ale rozkolísali či spochybnili mnohé dovtedajšie pravdy a istoty. Žiaľ, ani po vyše dvadsiatich rokoch od tohto historického medzníka nedošlo k hodnotovému konsolidovaniu slovenskej spoločnosti. Je len slabou útechou, že v rovnakej situácii sú aj Česi, Maďari alebo Poliaci.V hlavách väčšiny obyvateľov sa vytvorila bezhodnotová zmes tradičných kresťanských ideálov, komunistického rovnostárstva a amerických hedonistických, elitárskych predstav konzumného života bez starosti o zajtrajšok. Najhoršie na tom je, že nikto sa ani nesnaží vytvoriť nový systém všeobecných uznávaných noriem, ktoré by navigovali slovenskú spoločnosť do nejakého riečiska morálneho a primeraného materiálneho napredovania.

Cukrík štátu v globalizačnej káve


Volania po sformovaní štátnej doktríny sa zatiaľ rovnajú hlasu volajúceho na púšti

Stanislav BAJANÍK   

Približne od obnovenia slovenskej štátnej samostatnosti (1993) sme na rôznych fórach a politických diskusiách svedkami volania po vypracovaní štátnej doktríny ako národného, občianskeho, politického, spoločenského programu pre vývoj republiky a krajiny ako takej. Projekty toho typu sa opakovane stávali súčasťou programových téz viacerých, prevažne štátotvorne a národne orientovaných politických strán a hnutí v okamihoch, keď sa rodili volebné programy a pripravovala ich prezentácia o predvolebných kortešačkách.

Deň vzkriesenia slovenčiny: 14. február 1843


Súsošie Ľ.Štúra Bratislava.Jazyk umožňuje identifikovať národnú pospolitosť, je jedným z jej základných atribútov

Ivor RIPKA

Dejiny spisovnej slovenčiny nepochybne tvoria nezastupiteľnú súčasť kultúrnych a spoločenských – ba často aj politických – dejín slovenského národa. Slovenský spisovný jazyk ako kodifikovaná a celospoločensky platná i záväzná existenčná forma národného jazyka plní aj úlohu vonkajšieho znaku, ktorý umožňuje identifikovať slovenský národ, je jedným z jeho základných atribútov.

Voľby v Rusku vraj falšovali v Amerike


putin vladimír štvorecKremeľ hľadá mechanizmy a ochranu proti vlnám povolebnej občianskej nespokojnosti

Karol GORALSKÝ

Už druhý mesiac môžeme v Rusku pozorovať zaujímavé spoločensko-politické procesy. Ich spúšťacím mechanizmom boli parlamentné voľby v decembri 2011, v ktorých tesnú nadpolovičnú väčšinu v Dolnej komore získala dominantná kremeľská strana Jednotné Rusko doplnená o Putinom vytvorené hnutie Všeruský národný front.

Za Moravou slovenské knihy nečítajú


knihy-ilustrákAký je stav dlhodobého spolunažívania a spoznávania sa Čechov a Slovákov

Ján SMOLEC 

Prednedávnom v jednom bratislavskom denníku, zámerne ho nenazývam slovenským, lebo občas zanôti aj na protislovenskú nôtu, uverejnili článok, ako sa na Slovensku po rozdelení čítajú české knihy a v Čechách slovenské. Na Slovensku sa knihy vytlačené v češtine vo veľkom kupujú a čítajú.

Slovenčina má vyše tisícdvesto rokov


zaujatie -vlasti- MaďarmiVýznamnú udalosť z 20. februára 860 by sme si mali hrdo pripomínať

Anton HRNKO

Rôzne národy, ale aj obce si rozličnými spôsobmi pripomínajú začiatky svojich dejín. Je napríklad chronicky známe, že obce obvykle nezaujíma, kedy ich založili, ale kedy sa po prvýkrát objavili v hodnovernom písomnom prameni. Pompézne to oslavujú ako svoje ixté výročie, ale vôbec im neprekáža, že ich obec mohla pod tým istým menom existovať aj niekoľko storočí pred tým, než sa po prvýkrát objavila v písomnom prameni, napr. v panovníckej darovacej listine.

Timeo Danaos et dona ferentes


Súsošie Ľ.Štúra Bratislava.Na margo snáh odstrániť súsošie Štúrovcov v Bratislave

Eva KRISTINOVÁ

Timeo Danaos et dona ferentes (Bojím sa Danajcov, aj keď dary nesú.) Táto výstraha niekdajšieho obyvateľa starodávnej Tróje sa mi pripamätúva od chvíle, ako samozvaný Bratislavský okrášľovací spolok (BOS), pasujúci sa za všemocného bossa, suverénne vystúpil z tieňa a navrhol, že na Námestí Ľudovíta Štúra v hlavnom meste Slovenskej republiky nemá čo stáť súsošie štúrovcov.

Nové refrény v starých pesničkách


Kto to zavracia stále zlyhávajúcu a blúdiacu slovenskú historiografiu na správnu cestu

Ferdinad VRABEL

esterházyNa vlaňajšej vedeckej konferencii o dôsledkoch Viedenskej arbitráže, usporiadanej Ústavom pamäti národa (ÚPN) v Šuranoch, sa zúčastnil okrem iných záujemcov aj horlivý prispievateľ na stránky novozámockého maďarónskeho portálu O. Psenák. Ten potom aj uverejnil patričný príspevok okorenený jeho kosým pohľadom a takou spupnou demagógiou, na akú aj v dnešných časoch, keď je už človek zvyknutý na kadejaký bulvár, narazíte naozaj len výnimočne.