Pre Jozefa CÍGERA HRONSKÉHO sa Matica slovenská stala náplňou života
Zuzka ZGURIŠKA písala príbehy z kopaničiarskeho prostredia naplnené humorom
Jozef KOZÁČEK a Jozef CÍGER HRONSKÝ sa výrazne zapísali do matičných dejín
ZABUDNUTÁ HISTÓRIA - Slovensko si pripomína 160. výročie narodenia veľkého národovca
Ernest ZMETÁK - Keď nemáš poriadok na palete, nemáš ho ani v hlave...
Výtvarník a editor Milan STANO o učiteľovi a priateľovi Ernestovi ZMETÁKOVI
Keď nemáš poriadok na palete, nemáš ho ani v hlave...
Milan STANO – Portrétna kresba a fotografie: autor
Jeho drevorezy som poznal odmalička. Ako desaťročnému mi rodičia darovali na narodeniny knihu Slovenské ľudové rozprávky od Sama Czambela. Ilustroval ju práve Ernest Zmeták. Obrázky v knihe ma očarili. Neskôr som sa veľa od neho naučil. Boli sme priatelia. Každý, kto sa zaoberá na Slovensku výtvarným umením, pozná dielo tohto skvelého majstra a zberateľa, ktorý by sa nedávno dožil deväťdesiatich piatich rokov. Smrť ho však z nášho stredu vytrhla pred desiatimi rokmi. Po skončení štúdia grafiky na „šupke“ (SŠUP) som často rámoval svoje drevorezy v ramárstve na bratislavskom Kollárovom námestí. Vedúcim tu bol pán Baďura, bývalý letec. Raz, bolo to niekedy koncom roku 1971, som prišiel do dielne. Vraví mi: „Vidím, že sa vám páči Zmeták. Poznáte sa?“ – „Nie, osobne sa nepoznáme, ale veľmi rád by som sa s ním zoznámil. Aký je to človek?“ – „Uvidíte, každú chvíľu sa zjaví, pred polhodinou mi telefonoval, že príde.“
Naďa HEJNÁ – hviezda komédií, drám i tragédií
V javisku pamäti stále zostáva, aj keď opustila scénu života pred dvadsiatimi rokmi
Naďa Hejná – hviezda komédií, drám i tragédií
Milan POLÁK – Foto: Divadelný ústav, Bratislava
Na rozdiel od iných umení, trebárs literatúry, výtvarného umenia či filmu, divadlo má tú zvláštnosť, že je umením prítomného času. Aj tie najslávnejšie divadelné diela, keď za nimi spadne posledná opona, akoby odišli do zabudnutia. Zostane po nich síce zopár svedectiev, povedzme fotografie či novinové články, pre pamätníkov zostávajú zážitky z nich v spomienkach, ale ako umelecké diela prestanú jestvovať v čase a priestore. To sa v istom zmysle dotýka aj divadelných umelcov a z nich nadovšetko hercov. Ale zasa: nie všetkých. O jednej osobnosti, ktorej pamiatka je stále živá, o Nadi HEJNEJ (16. 10. 1906 – 7. 2. 1994), budú nasledujúce riadky.