Ozajstný rytier bez bázne a hany
Vyhĺbil základy pre modernú slovenskú drámu
Švárny kapitán slovenských dobrovoľníkov
Kultúrny minister kultúry skonal
Pavol O. HVIEZDOSLAV - Zvádzal ho svet, zostal verný rodnej hrude
Pre Slovákov má pseudonym Hviezdoslav cveng najvyššej literárnej hodnoty
Zvádzal ho svet, zostal verný rodnej hrude
Pavol M. KUBIŠ – Foto: archív SNN
...Dedinôčka je to, kde som sa narodil,
v tichej nevinnosti prvé roky chodil.
Nevedel, čo je žiaľ, necítil bolesti,
len matkine slová a bozkov jej slasti.
Takto ospieval kežmarský študent vo svojich Básnických prviesenkach svoju rodnú dedinku Vyšný Kubín, ktorá sa mu videla po ťažkých vnútorných bojoch národného prebudenia dvojnásobne drahá. Rodisko a krása oravskej prírody trvalo zapôsobili na vnímavú dušu mladého šuhaja. A rodnej hrude zostal básnik verný po celý život. Pod týmto dojmom (a v slovnom sprievode Eleny Hegrovej-Novákovej) kráčam od Dolného Kubína smerom do Vyšného Kubína, aby som vyhľadal miesto, kde stál rodný dom nášho básnika Pavla Országha-Hviezdoslava. Cesta v časoch, keď tade chodieval, bola vysadená topoľmi. Predo mnou je stále Choč...
Ján BOTTO - Novej piesni zhrmieť treba!
Keby Ján BOTTO nenapísal iné len Smrť Jánošíkovu, aj tak by bol slovenský klasik
Novej piesni zhrmieť treba!
Pavol M. KUBIŠ – Foto: Emil SEMANCO
Novej piesni zhrmieť treba... Tak burcoval z driemoty mladé Slovensko v roku 1847 najmladší zo štvorice veľkých štúrovských básnikov Ján Botto. Svojou poéziou a najmä slávnou a nenahraditeľnou Smrťou Jánošíkovou najúplnejšie scelil ľudovú piesňovú tradíciu protifeudálneho odboja s myšlienkami sociálneho boja proti novému útlaku v druhej polovici 19. storočia. Banská Bystrica, Lazovná ulica, objekt s popisným číslom 11, katastrálne číslo 374. Dom bol majetkom staršej, takmer choromyseľnej pani Okoličánky. Bol v ňom práve voľný trojizbový byt na prvom poschodí... Ján Botto mal problém veru len s tým, ako a čím zariadiť v byte tri izby. Nakoniec to vyriešil tak, že v jednej izbe spával, v druhej mal knižnicu a v tretej „hosťovskej“ – ako ju honosne volával – mal zložené svoje celoživotné mernícke náčinie – zememeračské propriety, haraburdie. Takto to približuje naslovovzatý znalec jeho života Pavol Vongrej (Dvaja romantici, Vydavateľstvo Matice slovenskej, Martin 1994).