Anton HRNKO: Kľúčová udalosť našich národných dejín


Hrnko štvorecS Antonom HRNKOM o súvislostiach, dôsledkoch a poučeniach prvej svetovej vojny

Kľúčová udalosť našich národných dejín

Zhováral sa Dušan D. KERNÝ – Foto: Ladislav LESAY

Storočnica vypuknutia prvej svetovej vojny sa síce viaže na konkrétny dátum, ale dnes je zrejmé, že je to jedna z najväčších mediálnych udalostí v Európe tohto roku. Matičný týždenník Slovenské národné noviny požiadal v tejto súvislosti o rozhovor člena Historického odboru Matice slovenskej PhDr. Antona HRNKA, CSc.

Aká je v odkaze na tento historický medzník slovenská bilancia?

Keď sa človek pozerá po okolitých krajinách, a nielen tam, ale aj povedzme do Veľkej Británie a do Nemecka, tak vidí v spojení s blížiacim sa stým výročím začiatku prvej svetovej vojny vysokú aktivitu tak medzi historikmi, ako aj v spoločnosti. Súvisí to s tým, že predstavitelia tamojšej historickej i kultúrnej sféry si uvedomujú nesmierny význam prvej svetovej vojny na osudy národov Európy i celého sveta. Výstrely v Sarajeve a následný vojnový konflikt uvoľnil dovtedy nevídané sily, ktoré rozmetali na našom kontinente „ancient regime“, majúci korene v usporiadaní po napoleonských vojnách na Viedenskom kongrese z roku 1815. Pokusy o revolučnú demokratickú zmenu v polovici 19. storočia (revolúcia 1848 – 1849) neuspeli. Európske národy zväčša nedostali slobodu, po ktorej túžili, ale naopak, stále viac a viac sa uplatňovali formy imperialistického delenia sveta.

Milan AUGUSTÍN: O vlasti, ktorú sme zmenili na odcudzenú krajinu


Augustin milanROZHOVOR TÝŽDŇA 

S Milanom AUGUSTÍNOM o  vlasti, ktorú sme zmenili na odcudzenú krajinu

Balansovanie na rozžeravených kameňoch 

Zhováral sa Maroš M. BANČEJ – Foto: Maroš M. BANČEJ 

Milan Augustín je historik umenia a jeden z najlepších znalcov ťažby drahých a farebných kovov u nás. Ako autor dvadsiatich troch knižných publikácií, ale aj ďalších kníh, v ktorých sa literatúra faktu prelína s originálnymi autorskými beletristickými postupmi, posunul tento žáner o hodný kus napred. Nie nadarmo ho odborná kritika pasovala za dôstojného nástupcu Vojtecha Zamarovského. Okrem toho je Milan Augustín neúnavný cestovateľ po rôznych, väčšinou exotických destináciách a v neposlednom rade aj výtvarník, ktorý má za sebou celý rad úspešných výstav.  

 

● Zdá sa, že pomerne rozšírenou mienkou medzi bežnou populáciou je bezvýznamnosť slovenskej histórie. Ešte stále veľká časť Slovákov, vrátane tých mladých, je ochotná tvrdiť, že sme nemali kráľov, výrazné dejinné osobnosti, vedcov a spisovateľov, skrátka boli sme poľnohospodárskym a manufaktúrne zaostalým  príveskom Uhorska.

Jedine nevzdelaný hlupák a ignorant môže tvrdiť podobné veci. V roku 813 bavorský geograf napísal o Moravanoch, že majú desať opevnených hradísk, a o Maheránoch, obyvateľoch Nitrianskeho kniežatstva, že majú až tridsať hradísk a ich územie siahalo až na dnešnú Podkarpatskú Rus a nadol až po Sremskú Mitrovicu. V ostatnom čase toľko diskutovaný Svätopluk bol regulárnym kráľoms vlastnou korunou, ktorej ideovým autorom bol moravsko-panónsky arcibiskup Metod, o čom sú aj písomné dokumenty, ako list pápeža, kde ho oslovuje Rex Sventoplukiensis, a jeho meno nasledovné tri storočiadávali svojim potomkom mocní vtedajšieho slovanského sveta počnúc od Kyjevskej Rusi až po Poľsko, Česko, ale aj v iných krajinách. Aj spoluzakladateľmi Uhorského štátu boli slovanskí veľmoži Hont a Poznan spolu s nemeckým rytierom Vendelínom, ktorí opásali mečom istého Vajka a český biskup, neskorší svätý Vojtech, ho pokrstil na Štefana. Postavili sme Svätoplukovi konečne a s peripetiami jazdeckú sochu. Samozrejme že vyvolala istú dávku nevôle, a to aj od ľudí, od ktorých by ste to nečakali. Lenže ak k nej prídete, nech už máte akýkoľvek názor na úroveň a kvalitu tohto monumentu, nájdete tam skryté memento. Kamenný podstavec, ktorý vždy podčiarkuje monumentálnosť sochy, je vytvorený spojením dvoch kusov kameňa, čo sa žiaľ nikdy nerobí. Zdá sa mi, ako by to bolo znakom našej rozpoltenosti, ktorú takto chtiac-nechtiacpodčiarkujeme a dávame aj takýmto spôsobom dôvod na útoky našim neprajníkom,podľa slov Proglasu – nepriaznikom.