SLOVO O SLOVENSKU 12 - 2014


KERNÝ webSLOVO OSLOVENSKU

Dušan D. KERNÝ

Slovenská republika má dvadsaťdva rokov, ale jej hymna stosedemdesiat! Rozdiel v dátumoch hovorí veľa. Je to výraz dlhého úsilia o slovenskú identitu a štátnosť. Povedzme nadnesene: všetko to, čo sme prežili v úsilí o identitu a štátnosť, sa nestratilo a je naliehavou výzvou pre globalizovaný dnešok. Hymny majú svoje príbehy, tá naša vznikla po suspendovaní profesora Ľudovíta Štúra z bratislavského lýcea na ceste jeho študentov do Levoče v roku 1884.

Nie všetci hymnu vedia, nie všetci ju spievajú, keď treba, a málokto vie jej všetkých šesť slôh. Matičiari majú svoju Kto za pravdu horí – od Kuzmányho, podpredsedu Matice. „Objaviteľom“ a bojovníkom za to, aby naša štátna hymna mala nielen prvú, ale aj druhú slohu o tom, ako Slovensko dlho spalo, bol skvelý matičný vedec Pavol Vongrej, jeden z inšpirátorov Drahoslava Machalu. Prvé verše hymny sú v kove na dolnokubínskom dome jej autora Janka Matúšku, ale vedno s Kriváňom je faksimile rukopisu hymny v bratislavskej reštaurácii Divný Janko, nápad Drahoslava Machalu, ako dôkaz, že Vongrejova energia sa nestratila, len sa premiestnila.

Keď si teraz v marci pripomíname sto sedemdesiate výročie našej hymny – teda na stopäťdesiat rokov úsilia o zvrchovanosť a slovenskú identitu, nedá sa nijako obísť text Sama Tomášika, evanjelického farára, ktorý už v roku 1834 napísal slová piesne Hej, Slováci!. Tá v 19. storočí plnila úlohu hymny Slovákov natoľko, že sa na isté obdobie (1939 – 1945) stala prvou slovenskou štátnou hymnou. Po prvý raz sa však spievala v Prahe v roku 1938. Vtedy vznikla totiž prvá asymetrická československá trojfederácia Čiech, Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Marcové výročia sú dodnes veľmi živé. Patríme medzi tie národy, ktoré majú dosť roboty s tým, aby sa vyrovnali sami so sebou, s vlastnými nielen staršími, ale už aj s najnovšími dejinami.