Smer OK, pravica KO

Michelko RomanKOMENTÁR

Roman MICHELKO

Voľby ukázali niekoľko zásadných trendov. Na ľudí prestáva platiť pravicová demagógia. Ak si doteraz pravicoví politici mysleli, že môžu donekonečna ľuďom s príjmom okolo 400 eur tvrdiť, že sa majú uskromňovať, že si prejedajú budúcnosť a že očakávať od štátu niečo ako základné istoty je zvrhlosť, tak takéto zaklínadlá už prestávajú účinkovať.

Takisto i tvrdenia, že čo i len mikroskopické zdanenie milionárov je trestanie úspešných, že zodpovedná vie byť len pravica a že len pravicová squadra dokáže vždy odovzdať krajinu v lepšom stave, než ju preberala. Ukázalo sa aj to, že donekonečna strašiť Smerom ako zlým bubákom z rozprávky pre deti už neúčinkuje. Ak by sme mali posolstvo volieb pretaviť do jednej vety, tak by asi znela, že pýcha predchádza pád. Zároveň voľby ukázali hĺbku osobnostnej mizérie, v ktorej sa pravica nachádza. Najsilnejšia pravicová strana nemá ani 9 % a jej predseda nedokáže svoje „líderstvo“ uhájiť ani vo vlastnej strane. Zato dokáže svojím nudným zjavom a ešte nudnejšími a povrchnejšími rečami unudiť skutočne každého.

Najväčším skokanom volieb sa stal Igor Matovič. Známy parlamentný klaun ukázal chrbát starým politickým harcovníkom. Čo sa týka politickej kultúry a schopnosti racionálne riešiť zložité politické problémy, jeho výsadok v parlamente veští skôr zníženie už i tak nízkej úrovne politickej kultúry. Na druhej strane tým, že pritiahol do parlamentu ďalšieho happeningového aktivistu Alojza Hlinu zabezpečil, že sa o zábavu v budúcom parlamente bude starať hneď duo klaunov.

Ak možno hovoriť o totálnom debakli, tak to zažilo duo, ktoré pre zmenu vedie SDKÚ. Očakávať od Dzurindu, že dobrovoľne urobí to, čo by bolo logické a slušné – teda ponúkne svoju funkciu hneď po zverejnení výsledkov volieb – by bolo asi naivné. Napriek tomu, ak v SDKÚ existuje aspoň elementárny pud sebazáchovy, jeho dni na čele strany by mali byť zrátané. Ak sa pozrieme na SaS, tak túto bandu arogantných novozbohatlíkov zobrali voliči na milosť, ale skôr by sa to dalo interpretovať ako posledná výstraha. Čo ma osobne prekvapilo, boli krúžkovacie odpustky pre Sulíka. Človek, na ktorého sa vo finiši kampane vytiahne taká koncentrácia dôkazov o zásadnom osobnostnom a politickom zlyhaní a ktorý navyše dá voličom návod, ako ho dostať z politiky, a napriek tomu politicky prežije, nemá kritických voličov, ale voličov sekty. Protestný potenciál, ktorý mala strana pred necelými dvoma rokmi, jej aj s chlpmi vyfúkol Igor Matovič.

Voľby ukázali ešte jeden aspekt – zásobáreň skrytých (teda tých, čo sa hanbia za to, ako volia) voličov má SDKÚ podstatne menšiu, než by im to bolo milé.

Napriek výraznému volebnému víťazstvu sa Smer paradoxne ocitol vo veľmi nezávideniahodnej situácii. Mať väčšinu je fajn, ale v období najhlbšej hospodárskej krízy, keď bude nevyhnutné prijať množstvo nepopulárnych opatrení, bude takéto vládnutie veľmi ťažká misia. Navyše, proti vláde budú takmer všetky médiá, všetky parlamentné strany, absolútna väčšina takzvaných expertov a navrch ešte aj karikaturisti či bloggeri. Je dobré, že ťarchu tejto situácie si vedenie strany veľmi dobre uvedomuje, aj preto bolo najparadoxnejšie, že víťaz volieb sa správal oveľa pokornejšie než porazení lídri pravice.

Slovensko vstupuje do novej éry. Kauza Gorila politikom jasne ukázala, že vo veľkom a beztrestne (aspoň čo sa týka politickej zodpovednosti) sa kradnúť nedá. Jasným mementom pre akékoľvek budúce vlády je, že kritická masa voličov kladie nad program strán čistotu ich politických protagonistov. Úspešnosť akejkoľvek budúcej vlády bude závisieť nielen od životnej úrovne občanov, ale aj od schopnosti ustriehnuť rôzne záujmové skupiny z ich pozadia a schopnosti nepodľahnúť im. Ak toto malo byť hlavné posolstvo volieb, tak Slovensko sa tým posunulo o značný kus dopredu.



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.