Šíriteľkou významu ideí Štúra v západnej Európe bola Turcerová

Rodný dom Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka v obci Uhrovec. Foto: TASR/Radovan Stoklasa

Bratislava 11. júla (TASR) - Prvým šíriteľom ideálov a významu osobnosti Ľudovíta Štúra v Západnej Európe v 20. storočí bola žena. Slovenka Helena Anna Turcerová (1886-1964), rodáčka zo stredu Slovenska - z Turca, konkrétne zo Slovian, čo je dedinka ležiaca juhozápadne od Martina a pred prahom Kláštora pod Znievom.

Ako osemročné dievča odišla s celou rodinou, na čele s podnikavým otcom do Ruska. Usadili sa až v Menzalinsku pod Uralom. Keďže otcovi sa v podnikaní darilo a dievča bolo mimoriadne nadané, poslali ju študovať na francúzsku školu do Moskvy. Po maturite odišla k príbuzným do Varšavy, kde sa naučila po poľsky a po roku zamierila do Francúzska na slávnu sorbonnskú univerzitu v Paríži, kde študovala francúzsku literatúru. Jeden z významných literárnych teoretikov tých čias a prednášateľov na univerzite Ernest Denis jej navrhol, aby dizertačnú prácu napísala na „slovenskú tému“. A zároveň bol jej konzultantom. Tak sa zrodila jej slávna, po francúzsky napísaná dizertačná práca Louis Stúr et l'idée de l'índépendance slovaque, čiže Ľudovít Štúr a idea slovenskej nezávislosti. Dizertačná práca sa však zakrátko premenila na tlačou vydanú monografiu, a tak sa mohla šíriť najmä v prostredí francúzskej inteligencie. Čoskoro ju však zaznamenali aj v Čechách i na Slovensku.

"Prácou o Štúrovi chcela sprístupniť problematiku francúzskym odborným kruhom. Verila, že zvolená téma nielen osvetlí, ale aj podporí Slovákov za národné práva“, tvrdia Dejiny slovenskej literatúry. Toto konštatovanie však musíme chápať v dobových súvislostiach. Práca bola obhájená a vydaná v roku 1913, teda rok pred vypuknutím Prvej svetovej vojny. Autorka preto „slovenskú nezávislosť“ primárne vnímala a chápala ako vymanenie sa slovenského národa z Uhorska, teda spod nadvlády Budapešti a neustále sa stupňujúcej maďarizácie. Sekundárne však nezávislosť slovenského národa vymedzovala aj voči českému národu. V tomto zmysle najpresvedčivejším bol argument uzákonenia spisovnej slovenčiny a jej literárneho presadenia sa medzi Slovákmi. No a tu do popredia vystupovala osobnosť Ľudovíta Štúra. No nielen to. Mladá absolventka z ruského vydania už poznala aj Štúrov politický spis Slovanstvo a svet budúcnosti. Z tohto kontextu jej vyplynulo, že Slováci sa musia ako národ vymedziť aj voči Čechom, a to až do zavŕšenia vlastnej štátnosti. Túto myšlienku avizovala už krátko pred vydaním monografie, a to v článku Styky slavianofilov so Slovákmi a ich vplyv na odtrhnutie sa Slovákov od Čechov, ktorý publikovala v 4. čísle časopisu Prúdy v roku 1913.

Zdá sa, že Helena Anna Turcerová bola prvá autorka, ktorá pochopila názory Ľudovíta Štúra na štát a štátnu samostatnosť a interpretovala ich do dôsledkov. Pripomíname, že to bolo rok pred Prvou svetovou vojnou a autorka nemohla tušiť, že o päť rokov sa Rakúsko - Uhorsko rozpadne a vznikne Česko-Slovenská republika. Napriek tomu, vedela to skôr ako ostatní naši predkovia. Ako absolútna bilingvistka bola totiž delegovaná na mierovú konferenciu do Paríža a so svojou znalosťou francúzštiny a ovládaním francúzskych spoločenských konvencií aj v najvyšších politických kruhoch, pôsobila tam ako „svätená voda pred oltárom“, ako sa vyjadril jeden pamätník.

Jej osudy boli potom už priamočiare. Do Ruska sa počas revolúcie vrátiť nemohla, a tak jej rodičia neboli ani na svadbe, keď sa vydávala za evanjelického farára Ondreja Devečku z Jasenovej. Zoznámila sa s ním ako stredoškolská profesorka na obchodnej akadémii v Dolnom Kubíne. V roku 1923 sa rodina presťahovala do Kežmarku, kde pôsobila ako inšpektorka jazykov na stredných školách. V roku 1948 sa presťahovala do Bratislavy a venovala sa prekladaniu umeleckej literatúry. Po vydaji sa ako literátka podpisovala celým menom - Helena Turcerová-Devečková. Zomrela v novembri 1964 v Bratislave.

Čo sa však stalo s jej po francúzsky napísanou monografiou? Postihol ju príbuzný osud ako Štúrov politický spis Slovanstvo a svet budúcnosti. Slovenský preklad práce vyšiel v roku 1956 ako rozmnoženina v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied, určený na študijné účely, pretože skôr na tento čin nebola „politická vôľa“.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.