Unesieme dve pravdy vedľa seba?


účastiny SŠPrvá Slovenská republika bola známa premyslenou hospodárskou politikou

Marián TKÁČ

Zase je tu 14. marec, a teda aj priestor odkliať zbytočne traumatizovaný dátum a za ním aj nasledujúce dni a mesiace v rokoch 1939 – 1945. Je tu čas na vlastné kritické videnie týchto rokov a udalostí; a východiskom je priznanie, že existuje viacero právd o nich, minimálne dve. Skúsme ich postaviť vedľa seba.

Prvou pravdou je neľudský osud nevinných obetí rasových represálií, najmä Židov, za čo nemôžu neniesť zodpovednosť príslušní predstavitelia slovenského štátu. Zvykne sa uvádzať, že zo Slovenska vysťahovali 57 – 67 tisíc ľudí, z ktorých väčšina neprežila peklo koncentrákov. Možno hľadať ospravedlnenie či vysvetlenie, že sa tak dialo pod nátlakom diktátora, pred ktorým cúvla celá Európa? Že sa tak dialo všade okolo (v Maďarsku postihol podobný tragický osud vyše 600 tisíc židov)? Že po tom, ako prenikli informácie o skutočnom osude transportov, až do vypuknutia SNP už zo Slovenska nijaký transport neodišiel. Že prezident udeľoval výnimky? Je isté, že kruté osudy nevinných Židov sa Slovákom priečili. Svedčí o tom známy fakt, že medzi ocenenými vyznamenaním „spravodlivými medzi národmi“ je Slovákov na počet obyvateľov najviac. Poučenie z tejto pravdy je jednoznačné: sme povinní už nikdy nič také, a to proti nikomu, nedopustiť.

SNN 9 5 PUBLICISTIKA ČLÁNOK 1 HORE Unesieme dve pravdy vedľa seba 1000SKPREMYSLENÉ HOSPODÁRENIE

Ďalšia pravda je spojená s činmi mužov ako Karvaš, Pružinský, Sivák, Stano, Zaťko, Balko a iní. Ich premyslená hospodárska politika viedla k lepšiemu ekonomickému postaveniu Slovenska v porovnaní s okolím. Navyše práve títo muži sa usilovali aj zmierniť osud prenasledovaných. O hospodárskej situácii na Slovensku v tých časoch svedčia slová Hansa Kellera, obchodného splnomocnenca Švajčiarska v Bratislave: „Situácia v zásobovaní bola napriek mnohým nedostatkom taká dobrá ako len v máloktorej z európskych krajín, omnoho lepšia ako v susedných štátoch, vo Švajčiarsku alebo v západnej Európe, kde sa dobré pomery vojnou zhoršili. Slovensko vypomáhalo v zásobovaní aj Švajčiarsku.“

Je tu aj text, ktorý takmer stál Gustáva Husáka krk: „Dnes je na Slovensku pomerne dosť tovaru, zásobovanie funguje vcelku dobre, oproti iným územiam... je na Slovensku najlepšie, a to tak čo do výšky reálnych miezd, ako aj čo do možnosti zakúpenia tovaru. Platy zamestnancov a robotníkov sa mnohokrát zvyšovali, závody majú rôzne zásobovacie výhody, o nedostatku základných tovarov pre konzum nemôže byť ani reči. Slovenská koruna je v obchodnej Európe najlepšou menou, doma má predbežne plnú dôveru, ľudia ukladajú ešte peniaze, nie je tu útek k naturálnym obchodom, ako pozorovať v okolí... Pomer slovenskej koruny k českej je úradne 1:1,65 v prospech českej K, v skutočnosti (na čiernom trhu, burze a pod.) reálna sila je asi 1:7 až 1:10 v prospech koruny slovenskej.“ Toto napísal 7. júla 1944 pre potreby Moskvy.

Hospodársky stav Slovenska bol dôsledkom premyslenej hospodárskej politiky, prijímania opatrení na obranu slovenských záujmov, napríklad aj zákona na podporu priemyslu, ktorý zaručoval podporu zahraničným, ale i domácim podnikateľom.

BEZ PRÍDELOVÉHO SYSTÉMU

Obranou slovenských záujmov bolo aj nezavedenie prídelového lístkového systému, aj keď Nemci naliehali. Fakt, že na Slovensku nebol počas vojny prídel potravín, znie neuveriteľne. Šéf Najvyššieho úradu zásobovacieho Imrich Karvaš – ako sám povedal a začo ho prenasledovalo gestapo – nezaviedol lístkový systém, ale začalo sa iba „prísne obhospodarovanie“ niektorých tovarov (z potravín – cukru, múky, mäsa a tukov). Išlo o evidenciu nákupu cez osobitné knižky. Počas vojny lístkový systém zaviedli okrem Švédska, Švajčiarska a Slovenska (!) v celej Európe. Prídelový systém v takom rozsahu, ako ho poznali od začiatku vojny v Česku, bol u nás zavedený paradoxne až po vojne pri menovej reforme 1. novembra 1945 a zrušený bol až 1. júna 1953.

Slovenský snem 14. marca 1939 vyhlásil samostatný štát, čím nerozbil Česko-Slovensko, ako sa to tvrdieva, lenSNN 9 5 PUBLICISTIKA ČLÁNOK 1 HORE Unesieme dve pravdy vedľa seba účastina zachránil Slovensko pred rozparcelovaním. Nedoceňuje sa aj fakt, že Tiso deň predtým odmietol vyhlásiť štát nezákonne, rozhlasom priamo z Berlína, ako to žiadal Hitler. Prečítajme si stanovisko Eugena Löbla: „Musíme otvorene povedať, že slovenský štát zachránil slovenský národ pred rozdelením a maďarskou okupáciou. Slovenský národ a jeho zodpovední politici priviedli slovenský štát k obdivuhodným úspechom... Bolo malým zázrakom, čo vedeli Slováci v tomto mocenskom Hitlerovom ohrození vyťažiť pre seba. Dokázali tým svoju vyspelosť. To treba uznať a nemožno paušálne zatracovať všetko, čo sa za vojny v Slovenskej republike robilo. Bolo by to preberanie komunistických a čechoslováckych kritérií a popieranie objektívneho zhodnotenia doby.“

Toto všetko sú fakty, a teda pravdy, ktoré by sme konečne mali uniesť vedľa seba. Inak naďalej budeme ubližovať tým, ktorým sa ubližovalo cez vojnu, ale aj tým, ktorým sa ubližovalo po vojne a ubližuje sa doteraz. Teda tým predstaviteľom slovenského štátu, ktorí aj v ťažkých časoch preukazovali statočnosť a na tomto postoji zotrvávali, pokiaľ to len bolo možné.



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.