Zlatá stredná cesta je pre vládu na osoh


Carnogursky štvorecMatica slovenská môže byť pre oficiálnu štátnu politiku trvalo nastavené zrkadlo

Ivan BROŽÍK

JUDr. Ján ČARNOGURSKÝ, tretí predseda slovenskej vlády po zamatovej revolúcii v roku 1989. V júni 1992 premiérske kreslo opustil. Bolo to v čase, keď ho striedal Vladimír Mečiar. O poldruha roka neskôr sa rozdelila federácia. Jeho postoj k rozdeleniu bývalého spoločného štátu dodnes vníma verejnosť nejednoznačne. Hoci hlásal víziu samostatnej stoličky a hviezdičky pre Slovensko v Európskej únii, mnohí tvrdia, že bol proti rozdeleniu a proti samostatnému štátu Slovensko.

Jeho strana – KDH – v Slovenskej národnej rade jednoznačne hlasovala proti parlamentným krokom, ktoré smerovali k samostatnosti. Aktuálne sa jeho meno skloňuje s blížiacimi sa prezidentskými voľbami na Slovensku.

Ako to teda bolo s vaším postojom k samostatnosti Slovenskej republiky v čase, keď sa lámali ľady?

Carnogursky foto chelemendik.skPrvým predpokladom osamostatnenia sa Slovenska bola porážka komunizmu. Dúfam, že nikto z čitateľov Slovenských národných novín nespochybňuje môj podiel na porážke komunizmu v bývalom Československu – a osobitne na Slovensku. Po páde komunizmu som prvý na Slovensku vyhlásil program samostatnej stoličky a hviezdičky pre Slovensko v integrovanej Európe. Vyhlásil som to preto, že som jednoducho vedel, že samostatné postavenie Slovenska v integrovanej Európe je najlepšou zárukou jeho – nášho najrýchlejšieho napredovania v budúcnosti. Zároveň som si bol vedomý, že samostatnosť Slovenska sa môže uskutočniť iba vo väzbe na integráciu v Európe, pretože inak by sme sa stali terčom nárokov takmer všetkých okolitých štátov. Takýto tlak na seba by samostatné Slovensko mimo integrovanej Európy nebolo schopné zvládnuť. Veľmi rýchlo však na Slovensku začal politicky dominovať Vladimír Mečiar so svojou politikou. Opäť, na základe svojich skúseností z politiky a poznania medzinárodného prostredia, bolo mi jasné, že s Mečiarovou politikou sa Slovensko do integrovanej Európy – teda do dnešnej Európskej únie – nedostane. Akúkoľvek súťaž s Vladimírom Mečiarom o tzv. národnú politiku na Slovensku by som bol prehral. Jediným východiskom, nie pre mňa, ale pre Slovensko, bolo zaujatie opozičného stanoviska oproti Vladimírovi Mečiarovi a príprava na prevedenie Slovenska na politickú dráhu, ktorá by bola prijateľná pre dnešnú Európsku úniu. Všetky moje politické hodnotenia z toho obdobia čas potvrdil. Potvrdilo sa, že Slovensko na čele s Mečiarom by Európska únia medzi seba neprijala. Svedčia o tom dve otvorené nóty Európskej únie do Bratislavy a svedčili o tom aj súkromné alebo verejné vyjadrenia politikov Európskej únie o vtedajšom Slovensku. Politickú porážku Vladimíra Mečiara vlastnými vnútornými silami Slovenska, nie za pomoci zahraničia, bolo treba urýchliť čím skôr, a to vykonalo KDH práve robením opozičnej politiky proti Mečiarovi. Vďaka vtedajšej politike KDH, na čele ktorého som stál, sa Slovensko dostalo spolu s ďalšími štátmi do Európskej únie a dnes patrí v nej medzi úspešné členské štáty. Voči pomerom v Európskej únii možno byť kritický, a ja svoju kritiku aj verejne vyjadrujem, no je stále najlepším riešením pre Slovensko. Považujem sa za vlastenca Slovenska a svoje vlastenectvo som dokázal svojou politickou, ako aj občianskou činnosťou.

Dvadsať rokov slobodného Slovenska neznamená zároveň dvadsať rokov slovenskej demokracie. V ktorých obdobiach podľa vás pokrivkávala, ak nie priam krívala, a malo Slovensko za tých dvadsať rokov naozaj aspoň jednu demokratickú, nielen demokraticky zvolenú vládu v zmysle tradičného chápania demokratických štátnych zriadení?

Slovensko zažilo za dvadsať rokov dva druhy ohrozenia demokracie. Jedno ohrozenie spočívalo v priamom použití mocenských zložiek štátu na ohrozovanie slovenských občanov. Najznámejším príkladom je únos Michala Kováča ml. SIS-kou v roku 1995, ako aj zavraždenie Róberta Remiáša. Do tejto kategórie patrí aj znemožnenie vyšetrovania únosu mladého Kováča odstraňovaním vyšetrovateľov alebo udelenie amnestie vrahom Róberta Remiáša. Druhé ohrozenie demokracie spočíva v uplatňovaní tzv. politickej korektnosti, keď sa niektoré pojmy alebo názory nedajú slobodne vyjadriť v tom zmysle, že kto také názory vyjadrí, síce nie je trestne stíhaný, ale do vedúcich médií sa už viacej nedostane. Za slobodu však vždy a v každom spoločenskom zriadení bolo potrebné bojovať, a tak to bude aj do budúcnosti. Takže netreba strácať hlavu.

Vo výkonnej politike ste predstavovali cestu kresťanskej demokracie. Tá sa však počas dvadsiatich rokov vlastného politického príbehu na Slovensku nedokázala presadiť napriek tomu, že Slovensko je kresťanská krajina, má kresťanské tradície a väčšina jeho obyvateľov sa hlási ku kresťanskej viere. Spočíva chyba v kresťanských stranách alebo v ich politike či politikoch? Je ich posolstvo nezrozumiteľné alebo iba kabinetné? A prečo sa slovenská kresťanská demokracia nedokázala definovať zároveň aj ako sociálna a ľudová a ponúka zväčša len nepresvedčivý obraz akejsi zásadovej a reformnej „pravice“?

Kresťanskodemokratická politika je príliš iná od zaužívanej politiky či v komunizme alebo aj po páde komunizmu, a to je hlavná príčina, že nezískava väčšiu politickú podporu. Základný smer kresťansko-demokratickej politiky však nakoniec štát prijal, pretože sa ukázalo, že je to najlepší smer. Už som zaznamenal viackrát v médiách, keď autori článkov poznamenali, že KDH síce nezískalo volebnú väčšinu, ale jeho politika sa nakoniec presadila. Položím niektoré kontrolné otázky. Hlásalo KDH vždy politiku samostatnej stoličky a hviezdičky pre Slovensko? Má Slovensko svoju stoličku a hviezdičku? Robilo KDH od začiatku politiku vstupu Slovenska do dnešnej EÚ? Vstúpilo Slovensko do EÚ? Robilo KDH politiku podpory súkromného podnikania, ale zároveň s posilňovaním sociálnych istôt pracujúcich? Dostávali za mojej vlády učitelia jediný raz najvyššie platy v celom Československu? Dosiahlo zdravotníctvo iba za mojej vlády vyrovnané hospodárenie v tom zmysle, že pri odovzdávaní vlády nemalo žiadny deficit? Požadovalo KDH 3-ročnú materskú dovolenku už vo volebnej kampani v roku 1992? Takto by som mohol pokračovať. Pokiaľ som ja bol predsedom KDH, boli sme lídrami pravice a nie jej poslušnou súčasťou. Keď v roku 1994 (za Moravčíkovej vlády) navštívila Slovensko misia Medzinárodného menového fondu, členovia vlády za KDH vyjadrovali väčší nesúhlas s jej požiadavkami než členovia vlády za SDĽ.

Vám sa už tradične vyčíta či pripisuje, že ste sa ako premiér pričinili o likvidáciu slovenského poľnohospodárstva. Nieže je teraz v kríze, ale ako odvetvie takmer zaniká. Skúsme teda, ako by ste ako politik, ktorý tento rezort „poškodil“, konali dnes s cieľom zachrániť ho?

To je výčitka, ktorú proti mne spustili ešte mečiarovci, a na ňu sa dá odpovedať: že to zlodej kričí – chyťte zlodeja! Za mojej vlády zaniklo jedno, maximálne dve družstvá takým spôsobom, že členovia družstva sa na schôdzi dohodli, že družstvo rozpúšťajú. Bolo to niekde na Orave. Všetky ostatné družstvá sa zachovali a dostávali dokonca väčšie dotácie, ako ich dostávali neskôr. Družstvá začali zanikať až počas Mečiarovej vlády v roku 1992 – 1998 pre zlé hospodárenie. Ak mi niektorý čitateľ Slovenských národných novín konkrétne označí povedzme päť jednotlivých roľníckych družstiev (ponechávam si určitú rezervu), ktoré zanikli počas mojej vlády v roku 1991 – 1992, pošlem mu fľašu vína. Poznamenávam, že za zánik JRD nepovažujem, keď sa väčšie JRD, do ktorého boli za komunizmu administratívne zlúčené viaceré obce, potom rozčlenilo na pôvodné menšie JRD podľa obcí. V súčasnosti by som sa opýtal expertov na poľnohospodárstvo, v ktorých odvetviach sme schopní ako-tak obstáť v konkurencii a tie odvetvia by som podporoval prostredníctvom vládnych dotácií ešte na dôvažok k dotáciám z európskych fondov. Aj ostatné ekonomické pravidlá by som prispôsobil v rámci možností daných Európskou úniou tak, aby sme dosahovali potravinovú sebestačnosť aspoň na nejakých 60 – 70 percent.

Slovenská zahraničná politika prešla akýmsi saltom mortale – z jednoznačne kedysi prosovietskej politiky sa zrazu preorientovala na ani nie prozápadnú, ale doslova proamerickú. A to tak, že posadnutosť všetkým americkým a anglofónnym sa prevalila aj do ekonomiky, kultúry, dokonca mladšia generácia preberá už aj životné obyčaje a vyjadrovanie z amerických vzorov. Nechýba v našom živote trochu viac civilizácie Puškina, Lermontova, Dostojevského, Lomonosova či Mendelejeva? Rusko a štáty regiónu bývalého ZSSR sú stále „ríšou zla“?

Na túto otázku vlastne ani nemusím odpovedať. Som predsedom Slovensko-ruskej spoločnosti, som nositeľom ruského štátneho vyznamenania Rad priateľstva, opakovane sa vyjadrujem v médiách priateľsky o Rusku a bol som kritický k vstupu Slovenska do NATO. Je potrebné, aby som ešte niečo hovoril?

Slovensku sa finančná a následne hospodárska kríza nijako nevyhýba. Únia má problém zvládnuť vlastnú existenciu a jej pomoc je určená najmä na hasenie už horiaceho Grécka a tlejúceho Talianska, Španielska či Portugalska. Slovensko sa muselo stať garantom tejto pomoci a nemôže samé v ťažkostiach pomoc od Bruselu očakávať. Zámorie sa s investíciami práve netrhá. Sú tu však projekty, ktoré prichádzajú z Východu v podobe návrhov a ponúk. Predĺženie širokorozchodnej trate napríklad. „Pravicoví“ ekonómovia tradične ohŕňajú nos nad projektmi z Ruska, nebodaj aj z Číny. A to je jemný výraz. Aký názor na takéto investície, prípadne ich možnosť, máte vy?

Predĺženie širokorozchodnej z Košíc do Bratislavy som ako prvý na Slovensku verejne podporil v médiách.

Vráťme sa aj do histórie, bližšej a vzdialenejšej. Tou prvou je obdobie prvej Slovenskej republiky. Jej posudzovanie sa stalo tradičnou politickou a politologickou slovnou vojnou. S objektívnym hodnotením to však nemá nič spoločné. Ani váš názor si zrejme nemôže robiť nárok na to, aby sme ho vyhlásili za objektívny, ale môže obohatiť názorové spektrum. Vy osobne v tom období vnímate aj určité pozitíva popri negatívach, ktoré ste nikdy nezamlčovali.

Prvá Slovenská republika z rokov 1939 – 1945 má skutočne pozitíva aj negatíva. Začnem pozitívami. V historickej publicistike sa konštatuje, že slovenský štát z rokov 1939 – l945 posilnil sebavedomie Slovákov, že sú schopní uriadiť si vlastný štát. Vychádzajú knihy, a to nie iba od priaznivcov prvej Slovenskej republiky, z ktorých jasne vyplýva, že v tom období sa vyvinuli na Slovensku umenie a kultúra, ktoré potom dominovali až do 70. rokov, jednoducho kým umelci, ktorí sa presadili v tom čase, neodišli do penzie. Počas prvej Slovenskej republiky začali účinkovať herci ako Július Pántik, František Dibarbora, Mikuláš Huba, Margita Česányiová a ďalší. Vo výtvarnom umení sa presadili Ľudovít Fulla, Martin Benka, Miloš Bazovský. Úspech dosiahli skladby Jána Cikkera, Mikuláša Schneidera-Trnavského. Na druhej strane protižidovské zákonodarstvo aj praktické opatrenia počínajúce ich izoláciou na Slovensku až po vyvezenie do koncentračných táborov boli zločinom. Taktiež vyháňanie Čechov na začiatku Slovenského štátu bolo zločinom a hlúposťou zároveň. Česi sú náš strategický spojenec. V druhej polovici vojny, keď jej výsledok bol jasný, bolo potrebné vyviesť slovenský štát z nemeckého tábora. Vtedajšie vedenie prvej Slovenskej republiky, vrátane prezidenta Tisa, si túto historickú nevyhnutnosť dostatočne neuvedomovalo. Nakoniec sa vyvedenie slovenského štátu z nemeckého tábora uskutočnilo ako-tak povstaním. Povstanie tak ako sa udialo, bolo druhým najhorším spôsobom odpútania sa Slovenska od Nemecka. Prvým najhorším by bolo už iba zotrvanie v nemeckom tábore bez odporu. Povstanie Nemci vojensky porazili. Historik Ľubomír Lipták píše, že keby povstanie nebolo vojensky porazené, Slovensko by mohlo vstupovať po vojne do Československej republiky ako rovnoprávny partner. Toto je moje stručné zhrnutie vašej otázky, ktorá sa týka celej historickej etapy.

Ako by si Slovensko malo usporiadať svoje vzťahy s Vatikánom, ako by sa malo vyrovnať s vlastnou konfesionálnosťou a ako by sa malo postaviť k odkazom svätých vierozvestcov?

Je dobré, že Slovensko má základnú zmluvu s Vatikánom. Takúto zmluvu má väčšina európskych štátov. Pripomínam, že ako člen prvej Dzurindovej vlády som pôvodne nehlasoval za vládny program, pretože uzavretie tejto zmluvy v ňom nebolo. Na Slovensku je náboženská sloboda a väčšie problémy pri usporiadaní vzťahu štátu s cirkvami nevidím. Sv. Cyril a Metod rozšírili obzor našej národnej existencie, pretože prišli z Byzancie, ale geopoliticky sme sa stali súčasťou západnej európskej civilizácie. Mimochodom, toto rozhodnutie urobil už kráľ Svätopluk, keď vyhnal Metodových žiakov. Jednoducho sa podvolil geopolitickému tlaku. Asi sa mu nechcelo a ani si netrúfal postaviť sa na odpor. Východný rozmer našej civilizačnej príslušnosti, ktorý reprezentujú sv. Cyril a Metod v našich dejinách, stále existuje a opakujem, že rozširuje náš civilizačný, geopolitický a kultúrny rozmer. Ako advokát som zastupoval Dom Matice slovenskej v Komárne o postavenie súsošia sv. Cyrila a Metoda v Komárne. Dom MS spor s mestom vyhral.

Ak by ste v súčasnosti boli predsedom vlády SR, aký politický či osobný vzťah by ste mali k Matici slovenskej a akou cestou by sa podľa vás mala uberať?

Matica slovenská je ľudovou organizáciou v najlepšom zmysle slova. Preto vždy bolo a určite aj bude napätie v jej vzťahoch s vládou. Na jednej strane Matica slovenská by mala aspoň študovať celoštátne až geopolitické pomery Slovenska a na základe takého štúdia tlmiť svoju radikálnosť a podriadiť ju určitej reálnej politike. Pokus o premenu rýdzo matičných hesiel na štátnu politiku by priviedol Slovensko do takých vnútropolitických aj zahraničných konfliktov, ktoré by Slovensko nevydržalo. Deväťdesiate roky sú azda dostatočným poučením. Na druhej strane je dobré, ak si Matica zachová väčšiu národnú radikálnosť, ako je oficiálna štátna politika. Štátna politika bude mať potom v Matici svoje trvalé zrkadlo a väčšia radikálnosť Matice slovenskej postavená zoči-voči veľkej radikálnosti nepriateľov Slovenska umožní vláde vystupovať ako zlatá stredná cesta, a tým posilní postavenie vlády.



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.