POZNÁMKA
Dušan D. KERNÝ
Prudko sa zmenil svet okolo nás a svet, v ktorom my sami žijeme. Je mnoho otázok, kam to všetko speje. Na Slovensku je k dispozícii aj hľadanie odpovedí od pozoruhodnej dvojice – rakúskeho a slovenského vedca. Rakúšan, prof. J. Becker je profesorom na Ekonomickej univerzite vo Viedni a o. i. pôsobil aj v Latinskej Amerike.
Málokto má tú možnosť poznať, ako podobne sa prejavuje nehatený liberalizmus na druhom konci sveta a v strednej Európe. Vývoj, ktorý smeroval ku kríze vo východnej a v strednej Európe a v Latinskej Amerike, je podobný. Druhým autorom je prezidentom Slovenskej republiky ocenený mladý vedec zo Slovenska I. Lesay. Získal doktorát na Ekonomickej univerzite v Bratislave, študoval aj v Budapešti a politológiu v Trnave.
Takáto dvojica urobila analýzu, ktorú zverejnila v knihe pod názvom Život na úver. Kladie si otázku , čo môže zachrániť terajší stav – Medzinárodný menový fond alebo príklady štátov, ktoré sa MMF vzopreli. Ako môže Slovensko krízu prestáť? A ako Slovensku v prekonaní krízy pomôže alebo ako mu môže poškodiť spoločná mena euro? Už z takto kladených otázok sa dá usúdiť, že je to naozaj prvá slovenská ucelená kniha o kríze.
Autori čitateľovi ukazujú, že kríza nespadla z neba, ale cestu k nej dláždili stratégie hospodárskeho rastu v tzv. vyspelých západných štátoch. „Rastové stratégie boli založené na celom rade iluzórnych predpokladov,“ konštatujú jednoznačne autori. Jednou z nich je „ilúzia, že spotrebné úvery pomôžu trvalo udržať hromadnú spotrebu a podpora nákupu nehnuteľností na hypotéku“! Dnes, keď sa na nás dennodenne valí reklama a ponuky zadlžovania sa, spotrebných úverov na čokoľvek, je to varovanie aj užitočnou výstrahou, aj keď to iste nie je zámerom knihy.
Kniha vysvetľuje o. i. aj večnú grécku otázku – Grécko bolo prvou krajinou periférie, ktorá sa dostala do mimoriadnych ťažkostí, lebo bolo ideálne pre špekulatívny útok a na krízu veľmi pomaly reagovala EÚ. Autori hovoria, že ohniskom krízy je dnes Európa a politika sa dostala do slepých uličiek aj v USA. Ak to bude pokračovať, nie je nepravdepodobné, že Európska únia sa čiastočne rozštiepi. Kríza totiž zďaleka nie je za nami.
Analýza rakúskeho a slovenského vedca – pričom obaja majú za sebou aj inú životnú i vedeckú skúsenosť a dráhu a patria k rozdielnym generáciám – je cenná dnes, keď si všetci kladieme otázku: je nespokojnosť namierená proti vládnej praxi alebo aj vláda čelí problémom systému, do ktorého sme vstúpili, keď sme sa stali členmi EÚ a sme v zóne eura?
Príbeh krízy a Slovenska v nej je napísaný nielen prístupným štýlom, ale najmä umožňuje dobrú orientáciu v tom, čo je skutočným slovenským záujmom.