- Marián Gešper: Novelu predložili do parlamentu bez akejkoľvek konzultácie
- Sme svedkami nebezpečnej erózie medzinárodného práva
- Pred piatimi rokmi odišla do hereckého neba obetavá vlastenka Eva KRISTINOVÁ
- Spor medzi Maticou a národniarmi – reakcia šéfredaktora
- Diplomat a literát Miroslav MUSIL o Slovákoch svetového renomé
- Konsolidačné opatrenia pomáhajú skresať rozpočtový deficit
- Matica slovenská podporila projekt na Dolnej zemi
- Vyrovnané rozpočtové hospodárenie nám v blízkej budúcnosti nehrozí
- Už nechcú mrhať
- Valentín BALAŠA je autor prvej známej ľúbostnej básne v slovenčine
- O covide zatiaľ bez humoru
- Za zelenými stolmi v súbojoch s malou loptičkou sme nikdy nehrali druhé husle
- Propaganda chlieb náš každodenný
- Popradskí matičiari chcú byť mestu pod Vysokými Tatrami viac na osoh
- Otázniky pri stavbe nemocnice
Redakcia

Maroš Smolec
Maroš SMOLEC je šéfredaktor Slovenských národných novín. Ešte počas štúdií žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského začal pôsobiť ako elév v denníku REPUBLIKA. Tam začala jeho novinárska kariéra. Zaoberal sa kriminalitou, bezpečnostnou politikou a investigatívnou žurnalistikou. V denníku REPUBLIKA následne Slovenská REPUBLIKA pôsobil až do jeho konca – odkúpenia zo strany denníka Národná obroda /ani ten už neexistuje/ pod egidou veľkopodnikateľa Majského obvineného zo závažných kriminálnych deliktov.
Následne musel s pôsobením v novinách skončiť. V súčasnej „demokracii“ za zopakovala situácia z roku 1969. Vtedy po Pražskej jari komunisti vyčistili redakcie od protisovietskych žurnalistov – tentokrát sa deratizácia deje proti národne orientovaným novinárom. Následne pôsobil ako asistent poslancov NR SR J. Cuper a G. Krajčiho ako živnostník. Potom bol hovorcom starostu MČ Bratislava-Ružinov, šéfredaktorom mesačníka Ružinovské ECHO a riaditeľ TV Ružinov.
Od roku 2011 je šéfredaktorom Slovenských národných novín. Od júna 2014 zastáva ja funkciu správcu Matice slovenskej. Má dve deti Terezku a Tomáša.

Emil Semanco
Emil SEMANCO je zástupca šéfredaktora. Narodil sa 6. 7. 1953 v Čertižnom. V rokoch 1972 – 1977 študoval na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove výtvarnú výchovu, slovenský jazyk a literatúru. Po promócii začal pracovať ako redaktor v regionálnej tlači. Popri novinárskej práci sa venoval aj výtvarnej tvorbe.
Od roku 1982 pôsobil v Bratislave ako riadiaci pracovník v redakciách viacerých ústredných denníkov (Smena, Smena na nedeľu, Práca) , časopisov (Slovenka, Expres International) a v Slovenskej televízii ako šéfredaktor spravodajstva. Založil a viedol viacero periodík. V roku 1984 zavŕšil doktorandské štúdium dejín umenia (PhDr.). Od roku 1995 je členom Umeleckej besedy slovenskej, v súčasnosti starostom tohto najstaršieho umeleckého spolku na Slovensku.
Pôsobí ako kurátor, porotca, predseda medzinárodných výtvarných festivalov a organizátor výtvarných sympózií. V súčasnosti je zástupca šéfredaktora Slovenských národných novín. Je autorom viacerých kníh poézie a literatúry faktu, laureátom Ceny Rudolfa Jašíka a v roku 2005 mu udelili Medzinárodnú cenu E. E. Kischa za obrazovo-dokumentárnu publikáciu Najkrajší kút.

Dušan D. Kerný
Dušan D. KERNÝ sa zaoberá zahraničím, medzinárodnými súvislosťami našich dejín a tvorby slovenských a zahraničných historikov, zaujíma sa o spoločenský, kultúrny a matičný život, po roku 1989 pôsobil v štátoch EÚ ako aj v USA a vo Švajčiarsku, Ruskej federácii a v štátoch SNŠ.

Ivan Brožík
Ivan BROŽÍK – celý profesionálny život spravodajstvo, publicistika. Prax v rozhlase, v printe. Informácie a ich rýchly posun konzumentovi – poslucháčovi či divákovi sú mi zdrojom tvorivej energie. Vzdelaním ekonóm a tvorbou skôr humanista. Nemám rád nespravodlivosť, ktorá, žiaľ, v našej spoločnosti narastá.
A to sme sa pred 25 rokmi tešili na to, že už jej „zvoní hrana“. Je mi ľúto, že Slovensko v tomto smere mnohé z tých rokov doslova premrhalo.

Ľudovít Števko
Ľudovít ŠTEVKO patrí medzi významných slovenských vlasteneckých publicistov dnešnej doby. Pôsobil naposledy v mesačníku EXTRA PLUS, aby napokon zakotvil v redakcii Slovenských národných novín.
Celý svoj publicistický život venoval ochrane slovenského slova a slovenských záujmov vôbec.

Peter Valo
Peter VALO sa narodil 4. júla 1948 v Komárne. Študoval na Stavebnej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej a neskôr na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení. Promoval v r. 1975 v odbore divadelná veda. So špecializáciou na divadelnú kritiku nastúpil do kultúrnej rubriky denníka Pravda.
Patril medzi zakladajúcich členov občasníka Verejnosť (1989), z ktorého časť redaktorov vytvorila týždenník Nový Slovák (1990). Pôsobil v redakciách Slovenský národ a Slovenská republika, vo Vojenskej informačnej a tlačovej agentúre a Večerníku. Novinársku kariéru uzavrel v týždenníku Slovenka. V jeho novinárskej tvorbe dominovali fejtóny a reportáže. V humornom fejtónovom duchu sa nesú jeho knižky Juj, keby tak Psiare mestom boli, Orgie bez Tibéria, Zabíjal som štát.
Čierny humor v bielom plášti ako ajdivadelné frašky Ako hryzie kôň a Mauzoleum či rozhlasový seriál Neskutočné reportáže. Novinárske reportáže ho priviedli k literatúre faktu v knižkách z oblasti literatúry faktu Slovenské eso a ruský cár a Virsíkovci. Je spoluautorom dvoch dielov medailonov o umeleckých osobnostiach Nezostalo po nich ticho. Presadil sa ako televízny scenárista. V spolupráci s Tomášom Janovicom a Miroslavom Horníčkom vytvoril televízny cyklus Divadlo bez opony. Spolu s Ľubomírom Stančekom napísal scenár pre televízny triptych podľa Haškových poviedok zo Slovenska.
Je autorom scenárov pre Bratislavské televízne pondelky a spolutvorcom televíznych dokumentov Chirurg poslednej nádeje, Stratené pomníky, Slovenské eso, Veľký poker alebo Malá vojna, Spišské memento, Dlhá cesta domov a Moja mama strašne chcela aby som bol slávny. Do SNN píše pravidelné causerie Ako bolo čo bolo.
Anna Fričová
jazykový redaktor
Ľubica Rišianová
administratívna pracovníčka
Osobné kontakty redaktorov si vyžiadajte u Ľ. Rišianovej na:
Telefón: 043 38 12 838
Mobil: +421 918 904 925 (Orange, a.s.)
E-mail: snn@matica.sk, snnredakcia@matica.sk