Keď sa po Miklósovi Horthym stal vodcom národa Ferenc Szálasi

Kapitoly o maďarskom fašizme

IV. časť

Text a foto: Vojtech KÁRPÁTY

Ríšsky správca Miklós Horthy bol po svojom pokuse vyjednávať so Spojencami o prímerí donútený k abdikácii a 16. 10. 1944 internovaný na zámku Hansee v Bavorsku. Po druhej svetovej vojne žil vo švajčiarskom a portugalskom exile. Takmer dvadsaťpäťročná éra horthyovskej autokratickej diktatúry spela k zániku. Nemci v polovici októbra 1944 dosadili za predsedu maďarskej vlády a „vodcu národa“ Ferenca Szálasiho a politickú moc, teraz už výrazne oklieštenú, prebrala po šesťročnom boji a vyčkávaní národno-socialistická Strana šípových krížov (Nyilaskeresztes Párt – NKP). Stala sa jedinou povolenou politickou stranou a zaviedla v Maďarsku národno-socialistickú diktatúru, spojenú s terorom a rasovo a politicky motivovanými vraždami.

Strana šípových krížov aktívne riešila židovskú otázku

Kapitoly o maďarskom fašizme

V. časť

Vojtech KÁRPÁTY – Dobové foto: autor

Fašistickú minulosť naši južní susedia neradi priznávajú. Najnovšie túto dejinnú etapu jánusovsky skrývajú za propagandistický Rok holokaustu a rovnako dvojtvárne vyznieva novopostavené symbolické súsošie nemeckej okupácie Maďarska v ich hlavnom meste. V predošlých štyroch častiach nášho cyklu sme ukázali skutočnú tvár maďarského fašizmu, jeho exponentov aj kolektívnych nositeľov. Dospeli sme až k dramatickým dňom, keď dovtedy príčinlivého ríšskeho správcu Miklósa Horthyho internovali na bavorskom zámku Hansee a za vodcu národa ustanovili Ferenca Szálassiho s jeho povestnou Stranou šípových krížov – Nyilaskeresztes Párt (NKP).

Osudové spojenectvo v boji proti židoboľševizmu s trójskym kôňom

Kapitoly o maďarskom fašizme

III. časť

Text a foto: Vojtech KÁRPÁTY

Horthyho „impérium“ sa začínalo rúcať na prelome rokov 1943 – 1944. Nemecká ríša sa začala presviedčať, že verný maďarský vojnový spojenec začína špekulovať o odskočení od „osudového spojenectva v boji proti židoboľševizmu“. Už od jesene 1943, keď sa množili správy o kontaktoch maďarských politických a vojenských reprezentantov so Spojencami, vzniká v nemeckom generálnom štábe vojenský plán s krycím názvom Trójsky kôň, ktorý neskôr nemecká generalita premenovala na Margarethe...

Iredentizmus ako hlavný prúd radikálnej pravice

Kapitoly o maďarskom fašizme

II. časť

Text a ilustrácie: Vojtech KÁRPÁTY        

Po dočasnej konsolidácii politických pomerov a stabilizácii pozícií ríšskeho regenta Miklósa Horthyho ako nekorunovaného kráľa a faktického diktátora Maďarska sa začala ideovo i organizačne formovať aj maďarská iredenta. Či už na tradicionalistickej a centristickej báze alebo ako jeden z prúdov maďarskej radikálnej pravice. Práve ideové zjednotenie na báze iredentizmu dávalo maďarskej radikálnej pravici pocit spolupatričnosti so štátom, ktorá však bola viac ako pochybného rázu.

Mussolini a Hitler našli rýchlo svojich obdivovateľov

Kapitoly o maďarskom fašizme

Text a foto: Vojtech KÁRPÁTY

Taliansky fašizmus a nemecký národný socializmus poznačili natrvalo dejiny prvej polovice dvadsiateho storočia. Aj napriek razantným vyjadreniam ich zakladateľov a vedúcich osobností, že sa tieto ideológie nemôžu a ani nestanú exportným artiklom, sa taliansky fašizmus a nemecký nacizmus stali vzorovými a východiskovými ideovými základňami pre pestrú škálu obdivovateľov a imitátorov. Neostalo však iba pri obdive. Ten sa čoskoro transformoval do praktickej podoby pestrej škály fašistických a národno-socialistických politických strán, spolkov, hnutí a polovojenských organizácií v takmer všetkých štátoch medzivojnovej Európy dvadsiateho storočia V tomto smere nebolo výnimkou ani Maďarsko, kde už v prvej polovici dvadsiatych rokov minulého storočia existovalo viacero fašistických a národno-socialistických spolkov a organizácií so šovinistickým, s revizionistickým a s antisemitským programom a orientáciou.

Loď je láska na celý život – rozprávanie o lodníkoch a ľuďoch, čo zrástli s Dunajom

Ak chceš naozaj vidieť, nauč sa čítať v očiach

Ivan BROŽÍK - archív, SNN, (ib)

Každý z nás má ten svoj vlastný breh a pozerá sa z neho na život. Na život tých, ktorí sú „za vodou“. Príliš často sa mi zdá, že ten „môj“ breh je zarastený burinou, plný ostrých skál, že naň nesvieti slnko, že na tom druhom. ... že na tom druhom by bolo dobre, že tam by som zarobil viac, že tam by som bol šťastnejší. Druhý breh. Preplával som naň cez rieku. Mal som to šťastie.

Historici by mali demytologizovať partizánsku legendu a ukázať aj tiene odboja

Lúpežníci a kati so samopalmi a s granátmi

Vojtech KÁRPÁTY – Foto: archív autora

Medzi tienisté a zámerne zamlčované kapitoly v dejinách poslednej fázy druhého domáceho odboja na Slovensku patria vraždy slovenského civilného obyvateľstva ozbrojenými partizánskymi skupinami a jednotlivcami. Ich pozadie bolo rôznorodé. Od osobnej pomsty, cez ideologicko-politické pohnútky až po obyčajné lúpežné prepadnutia, ktoré sa končili náhodne alebo zámerne tragicky.

Bojový januárový triumf dobrovoľníkov v Turci v roku 1849

Ako sa rúcala deväťstoročná maďarská poroba    

Text a foto: Vojtech KARÁTY

S bojovými operáciami zimnej dobrovoľníckej výpravy 1848 – 1849 boli spojené aj politické udalosti na severovýchodnom a strednom Slovensku. Stali sa základom pre jej ďalší postup do ostatných slovenských regiónov. Z hľadiska dozrievania slovenského politického programu a najmä jeho praktického uskutočňovania v reálnych podmienkach mali pre slovenskú politickú reprezentáciu tieto praktické revolučno-politické skúsenosti a poučenia z nich mimoriadny význam. Na ich odkaz sa neprávom zabúda.

Najradikálnejšími odporcami idey autonómie sa stali komunisti

Autonómia ako vyvrcholenie slovenského národnoštátneho programu

PhDr. Peter MULÍK, PhD. - Ilustrácie a foto: SNN

Matica slovenská a Spoločnosť Andreja Hlinku v spolupráci s Ústavom pamäti národa usporiadala 4. októbra 2013 v Žiline spomienkovú akadémiu pri príležitosti 75. výročia autonómie Slovenska. Podujatie sa začalo položením vencov k pamätnej tabuli, pripomínajúcej túto udalosť na budove Katolíckeho domu (dnes Gymnázium sv. Františka). Historik Martin Lacko konštatoval, že na 6. október 1938 mal národ zámerne zabudnúť. Či už cieleným zabúdaním, vytieraním z pamäte, alebo diskreditáciou. Najradikálnejšími odporcami idey autonómie sa stali komunisti, ktorí – podľa boľševickej propagandy – svojich odporcov nazývali „fašistami“.