Nové kolo konfliktu na Blízkom východe
Radoslav ŽGRADA ‒ Karikatúra: Ľubomír KOTRHA
Spojené štáty rozpútali ďalšie kolo vojenskej kampane proti Iránu. Na ich stranu v konflikte sa pridalo jemenské hnutie Ansar Alláh, ktoré zablokovalo prieliv Bab el-Mandeb pre Saudskú Arábiu. Vzniknutá situácia vytvára vážne riziká pre svetovú ekonomiku.
Začiatkom júla sa viacero tankerov v Perzskom zálive vydalo južnou trasou pozdĺž ománskeho pobrežia pod deklarovanou ochranou námorníctva USA namiesto severnej trasy, na ktorej Irán v súlade s Memorandom o porozumení trval. Podľa dikcie predbežnej dohody medzi Washingtonom a Teheránom v bode 5 sa vyslovene uvádza, že je to konkrétne Irán, kto zabezpečí obnovenie pohybu obchodných lodí medzi Perzským zálivom a Ománskym morom do tridsiatich dní vrátane odstránenia technických prekážok a mín. Doslovné znenie sa rozhodol vymôcť silou…
■ PRUŽNÉ DOHODY
V utorok 7. júla vyslali islamské revolučné gardy drony proti približne piatim nákladným lodiam, ktoré využili ománsku trasu. Ostatné lode na rovnakej trase okamžite začali meniť kurz. Niektoré sa vrátili na svoje kotvisko, zatiaľ čo iné pokračovali po severnej trase. Donald Trump, ktorý v tom čase bol pracovne na samite NATO v Ankare, reagoval na tento stav zvlášť popudlivo. Neskoro v noci USA odvolali svoje rozhodnutie, ktorým boli zrušené americké sankcie na predaj iránskej ropy. Odstránenie sankcií pritom bolo jedným z ustanovení Memoranda o porozumení. Ráno 8. júla začali Američania rozsiahly útok na ciele pozdĺž iránskeho pobrežia.
Približne šesťdesiat zasiahnutých cieľov tvorili náhodne vybrané civilné rybárske lode, o ktorých USA tvrdili, že ide o rýchle člny Iránskych revolučných gárd. Konflikt sa znova rozhorel. Washington si veľmi nelámal hlavu s jeho dodržiavaním už ani predtým, hneď v prvom bode nepresvedčil Izrael, aby ukončil agresiu v Libanone. Iránske vedenie si bolo vedomé, že Spojené štáty nie sú seriózny partner, pokiaľ ide o dodržiavanie dohôd, odborníci dávali len veľmi malé šance na úplnú implementáciu všetkých bodov memoranda. Z pohľadu Bieleho domu šlo o kupovanie času, úsilie predísť vyčerpaniu ropných zásob, a tým vypuknutiu cenového šoku vo svetovej ekonomike. To potvrdzovali viaceré výroky Donalda Trumpa, ako aj jeho viceprezidenta J. D. Vancea. Iránci si boli vedomí, že memorandum je len snahou o otvorenie Hormuzského prielivu. Časť jeho vedenia chcela aspoň dočasne zmierniť ekonomické problémy krajiny.
■ VÁŽNA KRÍZA
Irán zažíva mimoriadne vážnu hospodársku krízu, sprevádzanú značnými politickými, vojenskými a ekonomickými stratami. Inflácia údajne dosiahla takmer deväťdesiat percent, zatiaľ čo ceny potravín vzrástli približne o stoštyridsať percent. Tieto čísla ilustrujú hĺbku hospodárskych ťažkostí, ktorým krajina čelí, a vysvetľujú požiadavky Teheránu na zrušenie sankcií a uvoľnenie zmrazených aktív v hodnote približne stodvadsať miliárd dolárov.
Washington však v krátkom období platnosti memoranda nezaslal žiadnu časť zabavených aktív. Irán aspoň stihol medzičasom predať približne šesťdesiat miliónov barelov ropy a obnovil svoju bojaschopnosť. Dôstojne sa rozlúčil s bývalým politickým a náboženským vodcom Alím Chámeneím. Vo viacerých mestách, kde sa konali pohrebné sprievody vrátane Teheránu, Kómu a Mashadu, mu prišlo vzdať úctu podľa iránskych odhadov až štyridsať miliónov šíitskych veriacich. Na smútočnom obrade zaznievali výzvy na zabitie vedenia Spojených štátov, za spravodlivú pomstu aj na neustupovanie v diplomatických rokovaniach.
Tento historický a emočný moment jasne hovorí, že Washington stojí proti odhodlanému súperovi, s akým ešte nebol nikdy konfrontovaný. Irán vie, že Američanov prinúti k serióznemu záväzku na urovnanie len vtedy, ak Biely dom naplno pocíti vážne hospodárske a politické následky. Teherán sa spolieha na to, čo sa často označuje ako „tieňová ekonomika“, ktorá podľa odhadov tvorí viac ako polovicu hrubého domáceho produktu krajiny. Táto neformálna ekonomika je riadená prostredníctvom komplexnej siete vojenských a náboženských inštitúcií vrátane Zboru islamských revolučných gárd, ako aj ropných „tieňových flotíl“ a iných druhov obchádzania sankcií. Umožňuje mu to odolávať tlaku USA.
■ RASTIE NESPOKOJNOSŤ
Rovnako odhodlanie a nepoddajnosť obyvateľstva po zavraždení ich duchovného vodcu vytvára silný tlak na vedenie štátu byť maximalisticky pri možných diplomatických rokovaniach. Donalda Trumpa tlačí čas i v politickej oblasti, čo všetci chápu, najmä iránske vedenie. V máji približne polovica jeho podporovateľov verila, že vojna v Iráne stojí za akékoľvek náklady. Teraz tento podiel klesol na tridsaťsedem percent. Nehovoriac o zvyšku voličov – Trumpove kroky proti Iránu v súčasnosti podporuje len štvrtina Američanov. Čím bližšie sú mid-term voľby, tým viac sa v Bielom dome a vo Washingtone zintenzívňuje panika.
Šesťdesiat percent Američanov obviňuje prezidenta osobne a jeho politiku vrátane nepopulárnej vojny v Iráne za zúfalý stav ekonomiky. Takmer štyridsať percent voličov očakáva, že sa ekonomická situácia v blízkej budúcnosti zhorší. Prezidentov osobný rating zostáva na najnižšej úrovni ‒ tridsaťštyri percent. Navyše takmer tretina republikánov už nepodporuje svojho vlastného prezidenta. Je to katastrofálne zlá situácia, pretože bez mobilizácie svojej základne nebudú republikáni schopní uspieť vo voľbách.
Republikánski politickí stratégovia bijú na poplach a požadujú okamžité ukončenie vojny s Iránom už len preto, aby sa zastavili rastúce ceny pohonných hmôt. Víťazstvo demokratov, ktoré pochová jeho pôsobenie v najvyššom úrade, sa pri nezmenenej trajektórii zdá byť nevyhnutné.
■ NEURALGICKÝ BOD
Konflikt s Iránom a uzavretie Hormuzského prielivu samo osebe boli pre Biely dom katastrofa. Pridáva sa k tomu aj konfrontácia v ďalšom neuralgickom bode globálneho toku energií – v prielive Bab el-Mandeb. V pondelok 20. júla vedenie jemenského hnutia Ansar Allah oficiálne oznámilo úplnú námornú blokádu Saudskej Arábie. Hovorca hútijských ozbrojených síl Jahjá Sarí vyhlásil, že toto rozhodnutie znamená koniec „deeskalácie“, ktorú obe strany neformálne dodržiavali od uzavretia prímeria v roku 2022. Jemen čelil od roka 2015 brutálnym náletom saudského letectva, čo vyvolalo ťažkú humanitárnu krízu.
V stredu 22. júla ten istý hovorca oznámil útok dronmi a raketami na dva saudské ropné tankery, ktoré preplávali Červeným morom. Ako odôvodnenie uviedol, že tieto plavidlá porušili námornú blokádu vyhlásenú Hútijmi. Tú spustili na požiadanie Teheránu a ako reakciu na pokus o zostrelenie lietadla vracajúceho sa do jemenského Saná práve z pohrebu Alího Chámeneího, na palube ktorého bolo vedenie Ansar Allah. Saudovia tak ohrozili poslednú námornú trasu na prepravu svojej ropy k spotrebiteľom. Následne si strany vymenili viacero úderov. Saudi zaútočili na jemenské mesto Hudajda a na ostrov Kamaran.
Televízna stanica Al Masirah, ktorú ovládajú Hútijti, uviedla, že saudské nálety úmyselne zničili civilnú infraštruktúru; zasiahnuté boli budovy štátnej telekomunikačnej spoločnosti v Hudajde. Strely zasiahli aj prístav, ktorý predstavuje jedinú tepnu na dodávky potravín a liekov do hladujúceho severného Jemenu. V reakcii Ansar Allah odpálil päť balistických rakiet na ropný terminál spoločnosti Aramco v saudskom prístave Džázán, ktorý predstavuje jeden z najambicióznejších a technologicky najvyspelejších projektov spoločnosti v nadväzujúcom spracovateľskom sektore nachádzajúcom sa na samom juhozápade kráľovstva pri pobreží Červeného mora.
■ SELEKTÍVNA BLOKÁDA
Politický hovorca hnutia Muhammad Abdulsalám oficiálne vyhlásil: „Postoj Jemenu je úplne jasný: zavádzame selektívnu námornú blokádu zameranú výhradne proti Saudskej Arábii. Je to naša odpoveď na dlhoročné obliehanie Jemenu a ich trvalé odmietanie prijať akékoľvek spravodlivé riešenie, ktoré by zaručilo zvrchovanosť a nezávislosť nášho ľudu. Neuzatvárame prieliv Bab el-Mandeb pred zvyškom sveta, uzatvárame ho tým, ktorí sa nás usilovali dvanásť rokov uškrtiť.“
Po tom, čo Irán uzavrel na východe Hormuzský prieliv, stratila Saudská Arábia možnosť vyvážať svoju ropu cez Perzský záliv. Jedinou záchranou kráľovstva sa v čase eskalácie stal obrovský ropovod East-West pipeline, ktorý pretína celú krajinu a má kapacitu až 4,5 milióna barelov ropy dopravovaných do terminálu Janbu na pobreží Červeného mora. Odtiaľ mohli Saudovia nakladať ropu do supertankerov a prepravovať ju na juh okolo Jemenu do Indického oceánu a ďalej k ázijským odberateľom. Táto životne dôležitá tepna bola narušená. Hútijovia rozmiestnili svoje raketové odpaľovacie systémy priamo oproti tomuto úzkemu prielivu, rovnako zaútočili na ropnú infraštruktúru vo vnútrozemí a ochromili tak ekonomiku severného suseda.
■ REZERVY SA MÍŇAJÚ
V čase prípravy príspevku nič nenasvedčovalo, že by odblokovanie oboch zálivov malo nastať v najbližšom období. Aby si Teherán vynútil dôveryhodný a ústretový prístup na jeho požiadavky zo strany Trumpovej administratívy, potrebuje ju dostať pod politický a ekonomický tlak. V prípade, že sa neuskutoční rýchla mediácia, svet bude čeliť rastúcim cenám ropy vo výške 150 až 180 dolárov za barel, keďže strategické zásoby v prvej fáze konfrontácie v marci a apríli už stratili svoju schopnosť tlmiť svetové ceny spolu s ďalšími priaznivými okolnosťami.
Svetová ekonomika spotrebuje približne sto miliónov barelov ropy denne. Pred vojnou proti Iránu prechádzalo približne dvadsať percent tohto objemu z oblasti Perzského zálivu cez Hormuzský prieliv na svetové trhy. Ku katastrofálnym hospodárskym škodám, ktoré mnoho odborníkov očakávalo a obávalo sa ich, však nedošlo. Bolo to z viacerých dôvodov: časť ropy z oblasti Perzského zálivu bola odklonená na iné trasy. Spojené arabské emiráty využili ropovody vedúce z ropných polí v Perzskom zálive do prístavu Fudžajra na svojom južnom pobreží, tankery v tejto oblasti už boli napadnuté. Saudská Arábia využívala svoj ropovod vedúci naprieč krajinou na prepravu produkcie zo svojho východného pobrežia v Perzskom zálive na západné pobrežie pri Červenom mori. Po niekoľkých týždňoch tento výstup cez prístav Janbú dosiahol svoju maximálnu kapacitu približne 4 – 5 miliónov barelov denne.
O túto kapacitu môže svetovú ekonomiku pripraviť blokáda Hútijmi. Spojené štáty a niektorí ich spojenci čerpali zo svojich strategických ropných rezerv, aby utlmili ceny ropy. Dovedna štyristo miliónov barelov ropy, tie sa dnes znížili na kritickú úroveň, a už nie je možné z nich čerpať ako v prvej fáze konfliktu. Washington vtedy zrušil aj sankcie na vývoz iránskej a ruskej ropy a ich domáca ťažba vzrástla. Dnes Rusko uzatvára svoj vývoz pohonných hmôt pre ukrajinské útoky. Sankcie na vývoz iránskej a ruskej ropy boli znovu zavedené.
■ UHLIE NAMIESTO ROPY
Najdôležitejším faktorom bol nečakaný pokles dovozu v Číne. Krajina dokázala využiť vlastné obrovské zásoby. Vo svojich chemických závodoch tiež začala namiesto ropy používať ako surovinu uhlie. Celkom sa približne sedem miliónov barelov denne dostalo z oblasti Perzského zálivu na svetové trhy novými trasami. Uvoľnenie strategických rezerv a zrušenie sankcií prispeli k dodatočným dodávkam vo výške približne 3 – 5 miliónov barelov denne. Zníženie čínskeho dovozného dopytu predstavovalo približne päť miliónov barelov denne. Vďaka všetkým týmto opatreniam sa celosvetová ponuka približne sto miliónov barelov denne znížila na zhruba 92 – 95 miliónov barelov denne. Svetový dopyt, najmä zásluhou opatrení, ktoré boli prijaté v Číne, vtedy poklesol takmer na rovnakú úroveň. Chýbajúci objem v tomto hrubom výpočte bol pokrytý zásobami v distribučnom a dopravnom reťazci.
Takúto pozitívnu kombináciu viacerých javov už ťažko očakávať. Čína obnovila svoje nákupy ropy a práve prebieha letná dovolenková sezóna. Cestovanie v USA a Európe zvýši sezónny dopyt. To sa zvlášť citeľne prejaví pri zásobách leteckého paliva, ktorého má Európa približne na jeden mesiac. A zásoby v distribučnom a dopravnom reťazci sú na minime. Ak Irán a jeho spojenci vytrvajú mesiac či dva, čo je pre nich jediný spôsob ako prinútiť D. Trumpa ku konštruktívnemu prístupu, čakajú nás ešte nepríjemné cenové šoky.
Filozofická fakulta Univerzity Komenského, katedra žurnalistiky
