(Storočnica narodenia MARIÁNA ČUNDERLÍKA)
Koncom januára 2026 uplynulo sto rokov od narodenia maliara, ilustrátora, knižného grafika, tvorcu koláží a monumentálnych diel, karikaturistu, redaktora, „umelca neskorej avantgardy“ Mariána Čunderlíka. Hoci bol v ére takzvanej normalizácie dlhší časový interval opomínaný, bezpochyby patrí medzi výrazných reprezentantov generácie, ktorej členovia vytvorili najpodstatnejšiu časť svojho diela v šesťdesiatych rokoch 20. storočia.
Rodák z obce Motyčky pri Banskej Bystrici prišiel na tento svete 31. januára 1926. Od roku 1946 študoval na Slovenskej vysokej škole technickej (prof. J. Mudroch), potom na Oddelení monumentálnej maľby Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (1948 – 1953, profesori Ľ. Fulla a J. Želibský. Spočiatku inklinoval najmä k politickej karikatúre a úžitkovej grafike (1953 – 1955), vedno s Ernestom Špitzom bol pri založení Galérie Cypriána Majerníka v Bratislave (1957). Čunderlíkovu samostatnú výstavu, ktorá sa v nej konala, niekoľko hodín po vernisáži z politických dôvodov zatvorili (1958)… Neskôr, v priebehu „zlatých šesťdesiatych“, pravidelne vystavoval, ale po vylúčení zo Zväzu slovenských výtvarných umelcov v roku 1972 odišiel z Bratislavy a trvale žil v Demänovskej doline v osade Tri studničky. Popri dominantnej maľbe sa v tom čase venoval aj ilustrátorskej tvorbe (do roku 1980 ilustroval vyše 100 titulov poézie a prózy), knižnej grafike a realizácii monumentálnych opusov.
Meno Mariána Čunderlíka spájame s nefiguratívnym, respektíve nepredmetným umením obdobia šesťdesiatych rokov. Rané diela charakterizuje predovšetkým motív ženskej postavy s výrazným modiglianiovským tvaroslovím, ako i cyklus s polofigúrou nazvanou Nevesta, z ktorého sa odvíjajú jeho Architektonické a Archaické figúry. „Tieto sa stávajú východiskovými obrazmi ďalšej umelcovej tvorby, v ktorej sa figúry postupne rozpúšťajú na jemnú farebnú hmotu a objavujú sa tendencie k abstrakcii.“
Isté obdobie mal Čunderlík veľmi blízko ku Skupine Mikuláša Galandu. Rovnako sledoval ľudové tradície a zvykoslovie, hľadal európsky výraz, ale nikdy sa nestal členom uvedeného legendárneho zoskupenia. Inklinoval skôr k príslušníkom voľného združenia umelcov Konfrontácie, hoci korene Čunderlíkových diel spočívajú práve v týchto „dedinských“ maľbách – najmä v skorých šesťdesiatych rokoch. Výtvarníkove najzávažnejšie, voľne na seba nadväzujúce cykly Kvadráty (1961), Korpusy (1961), Zrkadlá (1961 — 1963) a Kože (1963) boli v čase ich vzniku ojedinelé.
Začiatkom šesťdesiatych rokov skupina slovenských tvorcov reagovala na aktuálne svetové myšlienkové prúdy a pridala sa k „neformálnemu zobrazovaniu, ktoré vyústilo do nezobrazujúceho umenia“. Protagonistom tejto skupiny, prezentujúcej svoje artefakty na pamätných výstavách Konfrontácií (1961 — 1964), bol aj Marián Čunderlík. Nové diela z cyklu Zrkadlá, vyjadrujúce autorove existenciálne pocity, majú zväčša meditatívny charakter a filozofický rozmer. Zriekol sa v nich figurálneho, aj keď nie predmetného zobrazovania. Jednotlivé námety, archaické figúry, zrkadlá a terče reflektujú hlboké bytostné vnemy, sú nositeľom mnohých významov a rôznych kultúrnych šifier. Vlastnú sugestívnosť získavajú vďaka bohato štruktúrovanej maľbe prostredníctvom rôznych odtlačkov neidentifikovateľných vecí, alebo zásluhou takmer úplne hladkej plochy s úmyslom zdôrazniť jej jediný dôležitý predmet, bod, motív…
Zhodne s kritikou konštatujeme, že terče možno v Čunderlíkovej tvorbe jednoznačne označiť za symbol. Prostredníctvom nich vstupuje do vnútorných hlbín psychického stavu človeka, pričom sú zobrazované kruhmi tenkých obrysov, väčšinou zvýraznenými zvislými stredovými kontúrami, ktoré ešte viac podčiarkuje vertikálna hrubšia línia tesne za terčom. Súčasne majú rôzne obsahové, významové vrstvy a okrem cieľovej tabuľky sa divák môže ocitnúť v úlohe pozorovateľa. Rovnako sa ale môže identifikovať s predmetom maľby a sám sa cítiť ako terč – pozorovaný a atakovaný.
V druhej polovici 60. rokov Čunderlík zhotovuje objekty s prvkami technického charakteru, využívajúc „nájdené predmety“ a asamblážové elementy. Sedemdesiate roky (normalizácia) už ale predstavujú radikálnu zmenu. Umelcova tvorba sa predčasne uzatvára z dôvodu neúnosnosti tlaku všeobecnej spoločensko-politickej situácie, vynútenej vnútornej emigrácie a rezignácie. „Maliar s existenciálnou hĺbkou“ Marián Čunderlík zomrel 1. októbra 1983 v Demänovskej doline vo veku 57 rokov.
Text a foto: Peter CABADAJ
Filozofická fakulta Univerzity Komenského, katedra žurnalistiky
