- Slovensko nie je súčasťou koalície ochotných
- V posledných dňoch a týždňoch sa rusko-ukrajinská vojna čoraz viac zintenzívňuje. Vzájomné ostreľovanie oboch strán konfliktu raketami dlhého doletu a dronmi nenasvedčuje jeho skorému ukončeniu. Ako sa naň dnes pozeráte s odstupom času?
- Momentálny vývoj rusko-ukrajinského vojenského konfliktu nesmeruje k diplomatickému urovnaniu. Akú mieru zodpovednosti má v tomto smere Európska únia a NATO, ktorých súčasťou je aj Slovenská republika?
- Európske štáty na čele s Francúzskom v rámci Koalície ochotných sa určitým spôsobom snažia naďalej podporovať Ukrajinu v boji s Ruskou federáciou. Slovensko nie je jej členom. Považujete rozhodnutie súčasnej vlády v tomto smere za správne?
- Ako hodnotíte závery nedávneho stretnutia členských štátov NATO, ktoré sa uskutočnilo v hlavnom meste Turecka v Ankare?
- V rámci euroatlantického priestoru panuje zhoda o nemennosti hraníc inak ako ústavnou a mierovou cestou…
- Prejdime teraz ku konfliktu na Blízkom východe. Ako vnímate jeho priebeh?
Slovensko nie je súčasťou koalície ochotných
Zhováral sa: Matej MINDÁR – Foto: (mrs)
O aktuálnych otázkach svetovej politiky sme sa rozprávali s predsedom Zahraničného výboru NR SR Mariánom KÉRYM (Smer ‒ SSD). Hlavnými témami rozhovoru boli prebiehajúce konflikty na Ukrajine a na Blízkom východe i zahraničná politika Slovenska.
V posledných dňoch a týždňoch sa rusko-ukrajinská vojna čoraz viac zintenzívňuje. Vzájomné ostreľovanie oboch strán konfliktu raketami dlhého doletu a dronmi nenasvedčuje jeho skorému ukončeniu. Ako sa naň dnes pozeráte s odstupom času?
Dňa 24. februára 2022 Ruská federácia napadnutím Ukrajiny hrubým spôsobom porušila medzinárodné právo. Toto nespochybňujem. Ak sa však pozrieme na udalosti na prelome rokov 2013 a 2014, vtedajšia ukrajinská opozícia, podporovaná USA a západnými krajinami cestou násilných protestov, zbavila funkcie legitímne zvoleného ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča. Nastala zmena politickej garnitúry, následne tá nová vedomými krokmi odstránila aké-také dovtedajšie prímerie medzi ukrajinským a ruskojazyčným obyvateľskom Ukrajiny.
Nasledujúce udalosti na Donbase ukázali, kam až môže zájsť nenávistný nacionalizmus. Po pripojení Krymu k Ruskej federácii sa rusky hovoriaci občania Donbasu dostali do nemilosti nového kyjevského vládnuceho režimu. Za pomoci Ruskej federácie vyhlásili dve odštiepené republiky Doneckú a Luhanskú nezávislosť a odmietli byť naďalej súčasťou ukrajinského štátu. Počas ôsmich rokov nebola politická vôľa tento konflikt ukončiť diplomatickou cestou. Bohužiaľ, a to ani z jednej strany.
Momentálny vývoj rusko-ukrajinského vojenského konfliktu nesmeruje k diplomatickému urovnaniu. Akú mieru zodpovednosti má v tomto smere Európska únia a NATO, ktorých súčasťou je aj Slovenská republika?
V strane Smer ‒ SSD sme od samého začiatku tvrdili, že tento konflikt nemá vojenské riešenie. Dlhodobo a konzistentne preto sme za okamžité rokovania, respektíve za ich obnovenie, keďže krátko po ruskej invázii na Ukrajinu počas jari 2022 prebiehali rusko-ukrajinské mierové rozhovory v tureckom Istanbule.
Obe strany sa vtedy dohodli na základoch mierovej zmluvy. K ukončeniu vojny bol potrebný iba podpis prezidentov Ruska a Ukrajiny. Tento proces bol však nakoniec zmarený návštevou vtedajšieho britského premiéra Borisa Johnsona v Kyjeve. Ten pohrozil Kyjevu, že v prípade podpisu mierovej zmluvy stratí Ukrajina podporu západných štátov. Vojna tak pokračuje do dnešných dní. Okrem vojenských obetí doteraz priniesol tento konflikt aj mnoho civilných obetí z oboch bojujúcich strán. Tomuto všetkému už mohol byť dávno koniec.
Európske štáty na čele s Francúzskom v rámci Koalície ochotných sa určitým spôsobom snažia naďalej podporovať Ukrajinu v boji s Ruskou federáciou. Slovensko nie je jej členom. Považujete rozhodnutie súčasnej vlády v tomto smere za správne?
Jednoznačne áno. Pokiaľ bude strana Smer ‒ SSD pri moci, Slovenská republika nebude súčasťou zoskupení podporujúcich pokračovanie rusko-ukrajinského vojenského konfliktu. Neustále opakujeme, že sme za mierové riešenia. Správa spred niekoľkých dní, že sa Slovensko pripojilo ku Koalícii ochotných, nebola pravdivá. Som veľmi rád, že aj premiér Robert Fico potvrdil, že nie sme členom tohto zoskupenia, ktoré ja osobne považujem za najradikálnejšiu skupinu štátov, idúcich tvrdohlavo proti Ruskej federácii.
Ako hodnotíte závery nedávneho stretnutia členských štátov NATO, ktoré sa uskutočnilo v hlavnom meste Turecka v Ankare?
To, že v Ankare bola garantovaná ďalšia podpora Ukrajine, považujem za popretie prvotných princípov NATO. Z pôvodne obrannej aliancie sa NATO stáva alianciou útočnou. To, že takýmto spôsobom podporujeme nečlenský štát, iba zvyšuje riziko vypuknutia globálneho konfliktu.
V rámci euroatlantického priestoru panuje zhoda o nemennosti hraníc inak ako ústavnou a mierovou cestou…
To, že Ruská federácia anektovala Krym a neskôr pripojila k svojmu územiu aj ukrajinský Donbas, je súčasťou precedensu, ktorý sme vytvorili my na čele s USA vytvorením štátu Kosovo bez súhlasu Srbska. Veľké štáty ako USA sa nesmú správať ako policajt, ktorý bude rozhodovať o tom, kde je demokracia a kde nie je. Veľmi mi prekáža používanie dvojakého metra.
Učebnicovým príkladom tohto dvojitého metra bolo, keď bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN v roku 1999 NATO bombardovalo územie bývalej Juhoslávie a prispelo tak k jednostrannému vyhláseniu nezávislosti Kosova v roku 2008, inak povedané k zmene hraníc Srbska neústavnou cestou. Preto som veľmi hrdý na to, že sme ako Slovenská republika neuznali štát Kosovo. Považujem za vrchol farizejstva, že keď tie isté štáty, ktoré nemali problém súhlasiť so vznikom štátu Kosovo, dnes kritizujú Ruskú federáciu za to, čo urobila s Ukrajinou.
Prejdime teraz ku konfliktu na Blízkom východe. Ako vnímate jeho priebeh?
Rozdelil by som ho na dve časti. Po prvé, konflikt medzi Palestínou a Izraelom pretrváva od vzniku štátu Izrael v roku 1948. Nikdy nedošlo k naplneniu rezolúcie OSN, podľa ktorej mali na tomto území vzniknúť dva štáty – štát Izrael a štát Palestína. Doteraz štát Palestína neexistuje. Posledné vyjadrenia izraelského premiéra Benjamina Netanjahua razantne odmietajú spomínané dvojštátne riešenie. Po druhé, konflikt USA a Izraela s Iránom má ekonomické a existenčné príčiny.
Okrem kontroly prepravy ropy a zemného plynu cez Hormuzský prieliv je štát Izrael pre Irán nepriateľom číslo jeden. Dlhoročným cieľom iránskych predstaviteľov bolo a je jeho úplné zničenie. Na druhej strane musím povedať, že som jeden z mála slovenských politikov, ktorý pred pár rokmi navštívil Irán a rokoval s poprednými politickými predstaviteľmi. Uvedomujem si, že to nie je demokracia európskeho typu. Ale problém viacerých amerických a európskych politikov je, že my si myslíme, že môžeme celý svet pretvoriť na svoj obraz. A to je nereálne. To nám ukázala Arabská jar, kde sme síce zvrhli diktátorov, ale zistili sme, že v tých krajinách zavládol chaos a navyše Európa a svet začali byť ohrozované rôznymi teroristickými organizáciami.
Autor je asistent poslanca NR SR
Filozofická fakulta Univerzity Komenského, katedra žurnalistiky
