Muž, ktorý obrátil pyramídu v Bratislave
Text a foto: Igor VÁLEK
Radi chodievame, najviac asi v lete, za hranice všedných dní. Za hranice Slovenska, nášho bežného života i domova. Často potom vo svete obdivujeme mimoriadne stavby. Navštevujeme architektonické dominanty – dávne i moderné –, ktoré sú neprehliadnuteľné a pútajú našu pozornosť. V Číne dlhočizný múr, v Sydney operu pripomínajúcu vzlet vtáka, v Londýne impozantný most, v Paríži vysokú vežu, v Egypte pyramídy faraónov…
No a jedna neprehliadnuteľná pyramída púta už desaťročia pozornosť aj v našom hlavnom meste. Hovoríme o tzv. obrátenej pyramíde, teda o sídle Slovenského rozhlasu v Bratislave na Mýtnej ulici. A zároveň o jej tvorcovi – architektovi Štefanovi Svetkovi, mužovi, ktorý sa pred sto rokmi narodil v Mojši, obci ležiacej pár kilometrov od Žiliny. Za všetkým – hoci aj za najvyššou pyramídou na Slovensku – hľadaj človeka, vždy tam je. Navyše, keď ide o človeka, ktorý svoj talent, um a schopnosti zloží dokopy tak, aby ich výsledok bol nielen zďaleka viditeľný, ale od základného kamienka stavby slúžil všetkým.
To je presne prípad architekta Štefana Svetka. Autora a či spoluautora návrhov objektov a budov, ktoré sa stali ikonami moderných architektonických riešení. Okrem spomínanej budovy rozhlasu napríklad aj Hotela Bôrik, Hotela Javorina v Tatranskej Javorine, Amfiteátra štyridsiateho výročia SNP na bratislavskej Búdkovej ceste, Hotela Dukla a či Bytového súboru na Machnáči v Bratislave. Ba naprojektoval aj úplne inú Petržalku, ako ju poznáme, ale to mu už „neprešlo“. Vtedajšia politická moc bola proti…
-
ROZVOJ BRATISLAVY
Štefan Svetko sa narodil 19. júna 1926 v obci Mojš v okrese Žilina. Pochádzal zo štyroch detí, mal staršieho brata a dve mladšie sestry. Pôvodne chcel študovať maliarstvo, ale napokon sa prihlásil na architektúru, ktorú úspešne absolvoval na ČVUT v Prahe. Keď nastúpil do bratislavského Stavoprojektu, medzi jeho prvé projekty patrila Materská škola v Plaveckom Štvrtku a areál podniku Karpatia v Novom Meste nad Váhom. Po absolvovaní vojenskej služby sa vrátil do Stavoprojektu a začal pracoval v novovzniknutom Ateliéri č. 9, ktorého kolektív sa zaoberal stavebným rozvojom Bratislavy.
Vedel, že sa potrebuje posúvať ďalej, rozvíjať svoj talent a v tomto období absolvoval aj viacero zahraničných, doslova študijných, ciest. Navštívil nielen vtedajší Sovietsky zväz a Juhosláviu, ale i Spojené kráľovstvo Anglicka, Nemecko, obdivoval Svetové výstavy Expo v Montreale aj na Kube. Zo Stavoprojektu po niekoľkých rokoch odišiel a pôsobil v Útvare hlavného architekta mesta Bratislava. Po roku 1989 inicioval založenie Spolku architektov Slovenska a Slovenskej komory architektov a od roka 1991 viedol vlastný ateliér.
-
SPOMIENKA DOMA
Od marca 1985 zo spomínanej pyramídy pravidelne vysiela Slovenský rozhlas – a treba si uvedomiť, že vždy je to tak trochu aj hlas architekta Svetka. Obrátená pyramída – významná architektonická stavba neskorej moderny – získala titul stavba storočia na Slovensku, v roku 2017 ju vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku. No a jej tvorca architekt Štefan Svetko, ináč aj veľmi spoločenský a profesijne angažovaný muž, zaslúžene za svoje celoživotné dielo získal aj najvyššie ocenenia vo svojom odbore – Cenu Emila Beluša a Dušana Jurkoviča.
V týchto dňoch nášmu mužovi odhalili v Mojši na rodnom dome číslo 28 pamätnú tabuľu. Kto tam zájde, nájde dom len kúsok od turisticky frekventovanej hrádze Vodného diela Žilina. Stačí zbehnúť po pár schodoch, prejsť ponad potôčik a ste tam. Akýkoľvek vysoký rebrík by sme tam však postavili a snažili sa dovidieť na obrátenú pyramídu v Bratislave, nepodarí sa nám to. No jej tvorcu pripomína aj kniha publicistu a spisovateľa Jána Čomaja Architekt Štefan Svetko a či dokumentárny film v sérii Ikony, dostupný aj na internete. No sú to predovšetkým neprehliadnuteľné stavby v Bratislave, na Liptove a v iných častiach Slovenska…
Ktovie, možno by architekt Štefan Svetko, keby žil dlhšie, rád niečo dominantné postavil aj v rodnom Mojši. Ako spomína na svojho strýka Gitka Svetková, rád sa tam vždy vracal, nikdy neodmietol návštevu rodáka ani v Bratislave, mnohým ľuďom v kadečom prajne pomohol. Podobné spomienky má na strýka aj jeho menovec, súčasný starosta obce Mojš: „Strýko sa v roku 1969 ako predseda Komory architektov dostal do nemilosti komunistov a v ďalších rokoch ho nemohli predstavovať ako autora významných diel… Do Mojša rád chodil za rodinou, rodičmi, bratom, sestrou. Jeho manželka pochádzala zo Žiliny, dlhé roky bola hlavnou dramaturgičkou v Slovenskej televízii a televízii Markíza… Strýko bol vždy ochotný pomôcť, rodáci chodili za ním často do Bratislavy.“
-
UNIKÁT ARCHITEKTÚRY
Život Štefana Svetka sa uzavrel 8. septembra 2009 v Bratislave vo veku osemdesiattri rokov. No odteraz ho bude pripomínať aj pamätná tabuľa v Mojši. A to je dobré, prospešné, inšpiratívne a povzbudivé. Francúzi majú vďaka spisovateľovi Gionovi muža, ktorý sadil stromy – na Slovensku máme muža, ktorý obrátil pyramídu. No a tá dodnes veľmi úspešne slúži nielen svojmu cieľu, ale predovšetkým mnohým generáciám poslucháčov rozhlasu – mimochodom jubilujúceho – na Slovensku aj v slovenskom svete. Architektonický hlas z Mojša…
Filozofická fakulta Univerzity Komenského, katedra žurnalistiky
