Všadeprítomní sú tiež aj hroneckí zlievači
Text a foto: Jozef SLIACKY
Herec Ladislav CHUDÍK sa v spomienkach často vracal do rodného Hronca i na Hájny grúň vysoko nad rodiskom, kde podľa osobného priania rozsypali jeho popol a kde ho pripomína pamätník zo žuly a zo zváraných oceľových plátov v podobe listov scenára s menami postáv, ktoré počas filmovej i divadelnej kariéry stvárnil.
V Hronci vládne príjemná dedinská atmosféra. Pred budovou zlievarní ich históriu názorne pripomína liatinový most. Odliali ho v roku 1810, čím je údajne najstarším v strednej Európe. Nedávno dostal nový šat. Oplatí sa prejsť aj blízkym cintorínom. Aj tu možno obdivovať zručnosť hroneckých zlievačov, ktorí do krížov alebo náhrobníkov vložili kus umeleckého citu. S dejinami obce sa možno oboznámiť aj vo zvonici v jej centre. Pamätná tabuľa na budove obecného úradu pripomína miestneho rodáka, všestranného atléta Alojza Sokola. Narodil sa 19. júna 1871 a v drese Rakúsko-Uhorska štartoval na prvej novodobej olympiáde v apríli 1896 v Aténach. V šprinte na sto metrov obsadil tretie miesto. Medailu dostal až dodatočne, keďže vtedy sa oceňovali iba prvé dve miesta. V trojskoku skončil štvrtý. Stačil mu na to jeden pokus, keďže preteky v šprinte a v trojskoku prebiehali súčasne. Po viac ako storočí získava úspechy na atletickej dráhe Viktória Forster, tiež rodáčka z Hronca. Rodákom je aj Jozef Kučerák (*18. apríla 1939), prognostik, ktorý sa po novembri ’89 zapojil do politického diania…
Hronec je však spojený najmä s menom herca Ladislava Chudíka, ktorý sa tu narodil 27. mája 1924. „Ako dieťa som najviac poznal miesta za Čiernym Hronom, kde som sa narodil. Môj rodný dom je prerobený na penzión,“ povedal nám v krátkom rozhovore v roku 2007 pri príležitosti osláv 650. výročia prvej písomnej zmienky o Hronci. „Chodieval som najmä na Žabiareň, kde sme sa hrávali s deťmi a kde bývali Lipkovci, moji starí rodičia. To bol môj detský svet. Potom sme bývali v Prajskom dome, a keď som mal jedenásť rokov, išiel som študovať na gymnázium do Kremnice. Rodičia zostali v Hronci, bývali v Komerhofe a ja som bol doma len sviatočným a prázdninovým hosťom.“
„Mal som o štyri roky staršieho kamaráta Karola Kolmačku, ktorý bol dušou nášho detského bábkového divadla,“ pokračoval v spomínaní na chvíle, keď sa v ňom prebudil herecký talent. „Hrávali sme pre Dolnú kolóniu v pivnici u Mlynárikov, ktorí bývali pri ceste do Valaskej. Karol hral Gašparka a ja Škrholu, predstaviteľa zdravého sedliackeho rozumu, čo mi vyhovovalo, lebo sa mi páčilo, ako gestikuloval a celkovo pôsobil dynamicky.“
Modré turistické značky smerujú z centra Hronca na Hájny grúň (831,9 m n. m.). Výstup na tento lesnato-lúčnatý kopec nezaberie viac ako hodinu. „Chodievali sme robiť na úzke políčka na strmine,“ spomínal Ladislav Chudík na jemu blízky kopec. „Pamätám sa, ako mi potom chutil chlieb s maslom a medom a voda zo studničky pod lipou. A ako som sa kochal pohľadom na panorámu Nízkych Tatier a na Hron. Hájny grúň sa pre mňa stal symbolom túžby vyjsť z doliny na kopec a rozhliadnuť sa. To je niečo, čo si nesiete po celý život so sebou a čo vám nikto nemôže vziať.“
Dnes už na lúčinách Hájneho grúňa nepočujeme šuchot kôs a hrablí, ale možno nás privíta cinganie zvoncov, keďže horské lúky sú stále výdatnou a zdravou pašou pre ovčie stáda. Prostredie vskutku parádne, rovnako ako výhľady. Oplatí sa tak prijať pozvanie hereckého maestra, ktorého popol na osobné prianie rozsypali práve na Hájnom grúni. Pripomína nám to pamätník v lesnato-lúčnom zátiší.
Ladislav Chudík odišiel do hereckého neba 29. júna 2015 ako 91-ročný.
Filozofická fakulta Univerzity Komenského, katedra žurnalistiky
