(180. výročie narodenia)
Turčianska obec Kláštor pod Znievom, ktorá zohrala v slovenskej histórii významnú úlohu, je rodiskom viacerých osobností národného, literárneho, kultúrneho, umeleckého, vedeckého či duchovného života. Bezpochyby k nim patrí aj básnik Ján Capko, od ktorého narodenia uplynie 19. septembra 2026 stoosemdesiat rokov.
Pochádzal z rodiny národne uvedomelého obchodníka. Vedno so svojimi troma súrodencami vyrastal v žičlivom rodinnom milieu, priaznivo vplývajúcom na ich osobnostný rast a formovanie. Mladší brat Jozef bol nielen známym obchodníkom-svetobežníkom a zakladateľom chýrneho „pivovaru vlastencov“ v Martine (1892), ale i publicistom a erudovaným vydavateľským pracovníkom. V rámci Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku v Martine sa napríklad zaslúžil o vydávanie starších diel z obdobia romantizmu (S. Chalupka, S. Tomášik…), súborných vydaní Pavla Országha Hviezdoslava, Svetozára Hurbana Vajanského, Martina Kukučína a iných literárnych tvorcov.
Ľudovú školu vychodil v rodnom Kláštore pod Znievom, od roku 1856 pokračoval v štúdiu na gymnáziách v Banskej Bystrici a Nitre. Hneď po maturite (1864) začal študovať na právnickej akadémii v Bratislave. Štúdium však musel už po niekoľkých mesiacoch pre ťažkú chorobu prerušiť. Žiaľ, v jej dôsledku 18. augusta 1867 vo veku nedožitých 21 rokov napokon zomrel. Jána Capka pochovali na cintoríne v Kláštore pod Znievom; v básnikovom rodnom dome dnes sídli obecný úrad.
Vlastenecké a intímne ladené verše, v ktorých uplatňoval postupy a metódy postromantickej tvorby štúrovských epigónov, publikoval (často pod pseudonymom Miloslav Zniovský) v časopisoch Junoš, Sokol a Černokňažník. Knihu poézie Sirôtky mal pripravenú do tlače už v roku 1865. Posudzovatelia Andrej Sládkovič a Juraj Slotta síce ocenili „nadanosť básnickú“, avšak v danom čase ešte nepovažovali zbierku za dostatočne zrelú a súcu na vydanie. Knižne napokon uzrela svetlo sveta v Banskej Bystrici až po Capkovej smrti (1868). Vyšla pričinením Andreja Trúchleho-Sytnianskeho so vstupnou Sládkovičovou básňou Nad mohylou Janka Capka a textom o autorovi.
Zovšeobecňujúco možno konštatovať, že v Capkovom básnickom diele doznieva literárny romantizmus matičného obdobia. Obsahovo v ňom výrazne rezonujú tri tematické okruhy – národ, žiaľ nad matkinou smrťou a intímne línie. Pokiaľ ide o vlastenecké básne, prevláda v nich tézovitosť, zaužívané myšlienkové stereotypy a formálne postupy; z intímne ladených veršov ale vyžarujú záblesky osobitého videnia a básnického výrazu. Inými slovami napísané, Capkova poézia harmonicky korešponduje s vtedajšou literárnou tvorbou a v ničom zásadnejšom sa od nej neodlišuje. Platí tak tvrdenie, že primárne „dokumentuje, ako sa slovenská poézia 60. rokov devätnásteho storočia vyrovnávala s dobovými problémami“.
Rukopisná pozostalosť básnika je uložená v Literárnom archíve Slovenskej národnej knižnice v Martine. Zásluhou historika a vysokoškolského pedagóga Miloša Štillu vyšla v roku 1962 monografia s názvom Nedopovedané slová (O živote a diele Jána Miloslava Capka-Znievského).
Text a foto: Peter CABADAJ
Moje túžby
Pestrých si túžob trhá svet kvety
v záhradách pravdy i bludu.
Lež túžob ľudských vysoké lety
nikdy splnené nebudú!
Mňa ducha vzlety do pravdy raja
vedú pre šťastnej lásky kvet.
Nímž by zakvitol ľúbosťou mája
celý mojich nádejí svet!
Česť, chýrne meno, svetské oslavy:
nahradí šťastnej lásky hlas.
Zlato, golkondy, diamant ihravý
sú satiry ľúbostí krás.
Drž si chlebáru, drž zlaté smeti,
čo neznáš lásky oka žiar?
Mých túžob celý svet je zavretý
v národa lásky večnú jar!
(zo zbierky Sirôtky)
Filozofická fakulta Univerzity Komenského, katedra žurnalistiky
