Život Kazachov formuje otvorená step, neustály pohyb a spolužitie s prírodou

Zhováral sa Lukáš PERNÝ ‒ Foto: Archív autora 

Žanna SAGINOVÁ od novembra 2024 pôsobí ako veľvyslankyňa svojej krajiny v Slovenskej republike. Poverovacie listiny oficiálne odovzdala prezidentovi SR v januári 2025. Jej diplomatické pôsobenie nadväzuje na oficiálne štátne návštevy, rokuje so slovenskými predstaviteľmi o posilnení hospodárskej spolupráce, pričom vyzdvihuje technologický rozvoj Kazachstanu v oblastiach digitalizácie a umelej inteligencie. Absolvovala stretnutia a rokovania so zástupcami Ministerstva životného prostredia SR o partnerstve v ekologických otázkach a spolupráci s domovými vodárenskými spoločnosťami. Spolupracuje so slovenskými akademickými inštitúciami s cieľom rozširovať mobilitu študentov a akademické výmeny, ale aj s kultúrnymi inštitúciami. Zúčastňuje sa na bilaterálnych rokovaniach na Ministerstve kultúry SR a pravidelne podniká pracovné cesty do slovenských regiónov a miest, kde rokuje s miestnou samosprávou. Aktívne spolupracuje aj s Maticou slovenskou.

Pani veľvyslankyňa, sme veľmi radi, že Matica slovenská môže komunikovať s inými vzdialenými kultúrami a porovnávať tak naše spoločné i odlišné kultúrne špecifiká. Ako vnímate Slovensko, slovenskú kultúru a slovenskú históriu? Kde nachádzame spoločné prieniky v histórii a čo tieto kultúry odlišuje?

Ďakujem za možnosť poskytnúť rozhovor takej významnej a rešpektovanej inštitúcii, akou je Matica slovenská. Už od okamihu svojho príchodu som pocítila silného ducha Slovenska. Všade, kam som prišla, ma vítali úsmevy, pohostinnosť a rozhovory odrážajúce teplo a srdečnosť slovenskej kultúry. Kazachstan a Slovensko sa nachádzajú ďaleko od seba, no v istom zmysle nás práve geografia zbližuje. Kazachstan leží v centre Eurázie, zatiaľ čo Slovensko v centre Európy. Takáto poloha historicky formovala podobnú úlohu našich krajín ‒ byť mostom medzi rôznymi kultúrami, národmi a civilizáciami. To zanechalo stopu aj na našom spôsobe myslenia, na schopnosti vnímať rozmanitosť ako prirodzené prostredie života.

Keď hovoríme o historických prienikoch, nemožno nespomenúť, že sú hlbšie, než by sa mohlo zdať. Napríklad pred stodvadsiatimi rokmi, v roku 1906, jeden zo zakladateľov slovenskej štátnosti ‒ generál Milan Rastislav Štefánik ‒ navštívil územie dnešného Kazachstanu počas vedeckej expedície do Strednej Ázie a zanechal po sebe cenné pozorovania a fotografie zo života Kazachov.

Samozrejme, medzi našimi krajinami existujú rozdiely, no práve tie robia medzikultúrny dialóg ešte zaujímavejším a hodnotnejším. Slovenská kultúra sa formovala v kontexte usadenej európskej tradície so silným vplyvom kresťanstva, mestského a agrárneho spôsobu života. Kazašská kultúra, naopak, vyrástla z nomádskej civilizácie, v ktorej zohráva kľúčovú úlohu otvorená step, neustály pohyb a schopnosť prispôsobiť sa prírodným podmienkam.

Dejiny druhej svetovej vojny nás spájajú viac, než si mnohí uvedomujú, keďže Kazachovia hrdinsky bojovali aj za oslobodenie Slovenska. Dopočuli sme sa, že vaše veľvyslanectvo aktuálne vyvíja veľké úsilie, aby túto dôležitú kapitolu histórie priblížilo súčasnej slovenskej spoločnosti. Je to pravda?

Áno, je to skutočne tak. Počas druhej svetovej vojny bol Kazachstan ako republika Sovietskeho zväzu od prvých dní priamo zapojený do boja proti fašizmu. Na front bolo povolaných viac než 1,2 milióna ľudí a vyše 700-tisíc bolo mobilizovaných do pracovných jednotiek zabezpečujúcich obranný priemysel. Takmer polovica povolaných Kazachov sa z vojny nevrátila… S mimoriadnou hrdosťou vnímame účasť kazašského národa v SNP. Mnohí Kazachovia v tých ťažkých rokoch padli pri oslobodzovaní územia dnešného Slovenska. Úprimne si vážime starostlivý prístup slovenského národa k pietnym miestam a miestam historickej pamäti, ktoré sú spojené s týmito udalosťami, ako aj úctu k pamiatke padlých vojakov.

Práve preto považuje veľvyslanectvo za svoju povinnosť nielen si tieto udalosti pripomínať, ale aj aktívne a moderným spôsobom pracovať s historickou pamäťou. Realizujeme projekty, ktoré umožňujú históriu určitým spôsobom „oživiť“. V marci tohto roka sme napríklad v Mestskej knižnici v Bratislave predstavili slovenský preklad knihy Bauyržana Momyšulyho Rodné hniezdo.  Videli sme živú odozvu slovenskej verejnosti, účasť predstaviteľov kultúrnych a intelektuálnych kruhov, pričom medzi hosťami boli prítomní a vystúpili aj členovia Matice slovenskej.

Ako vnímate Maticu slovenskú, jej históriu a osobnosti s ňou spojené? Existuje podobná organizácia v Kazachstane alebo aká organizácia sa v Kazachstane venuje zachovávaniu kazašskej kultúry?

Matica slovenská je podľa môjho názoru najmä symbolom kultúrnej odolnosti a zodpovednosti za zachovanie národnej identity. Jej história názorne ukazuje, akú dôležitú úlohu môžu zohrávať kultúrne inštitúcie v osude národa. Za tým všetkým pochopiteľne stoja osobnosti – spisovatelia, vedci a verejní činitelia, ktorí vnímajú kultúru ako živý základ spoločnosti.

V Kazachstane neexistuje priamy inštitucionálny ekvivalent Matice, ale podobné funkcie plnia rôzne inštitúcie. V prvom rade je to Zväz spisovateľov Kazachstanu, založený v roku 1925, ktorý tradične zohráva kľúčovú úlohu v rozvoji národnej literatúry a vo formovaní kultúrnej agendy. Nedoceniteľný je aj prínos Národnej akadémie vied, popredných univerzít a tiež najväčších kultúrnych ustanovizní – národných knižníc a múzeí, kde sa pracuje na zachovávaní a výskume historického a literárneho dedičstva kazašského národa.

S Maticou slovenskou už viac ako rok systematicky rozvíjame spoluprácu a tento dialóg si veľmi vážime. Za ten čas sa nám podarilo vybudovať zmysluplnú súčinnosť založenú na úprimnom záujme o kultúru. Verím, že táto spolupráca sa bude i naďalej posilňovať a obohacovať o nové spoločné iniciatívy.

V posledných rokoch sa Kazachstan pod vedením Kasym-Žomarta Tokajeva dynamicky rozvíja. V rámci spolupráce s DAV DVA sme uverejnili niekoľko článkov, ktoré opisujú tieto zmeny. Ktoré z nich by sa vám zvlášť páčili a ktoré by mohli byť príkladom pre Slovensko? Podľa dostupných informácií plánujete aj reformu parlamentu…

Ďakujem za pozornosť venovanú reformám v Kazachstane, ktoré od roka 2019 iniciuje prezident Kasym-Žomart Tokajev. Ich vyvrcholením je nová ústava prijatá v tohtoročnom marcovom referende, ktorá vzišla zo širokého celospoločenského dialógu. Z kľúčových zmien by som vyzdvihla dôraz na proobčiansky štát, kde sa ľudské práva, slobody a rozvoj ľudského kapitálu stávajú hlavnou prioritou; inštitucionálne zmeny zamerané na vyššiu efektivitu, najmä prechod k jednokomorovému parlamentu s posilnenou úlohou politických strán a  historicky prvé ústavné zakotvenie ochrany práv občanov v digitálnom prostredí. Pre slovenských expertov môže byť osobitne zaujímavé vytvorenie Kazašskej ľudovej rady (Kazakstannyn Chalyk Kenesi). Ide o stálu platformu na dialóg medzi verejnosťou a štátom so širokým občianskym zastúpením. Jej kľúčovým špecifikom je, že priamo disponuje právom zákonodarnej iniciatívy.

Kazachstan je známy svojou etnokultúrnou rozmanitosťou, ktorá sa formovala aj v historickom období 20. storočia. Aké hlavné etnické skupiny dnes žijú v krajine vrátane slovanských komunít a ako sa táto rozmanitosť odráža v spoločenskom a kultúrnom živote? Existujú nejaké regionálne špecifiká ich osídlenia?

Kazachstan ako plošne najväčšia krajina v Strednej Ázii má bohaté kultúrne dedičstvo, v ktorom sa odráža história mnohých národov. V našej krajine žijú zástupcovia vyše sto národností, ktorí hovoria rôznymi jazykmi a zastupujú osemnásť náboženských konfesií. Štátnym jazykom je kazaština, ale rozšírená je aj ruština, uzbečtina, ujgurčina a mnohé ďalšie. To vytvára jedinečné prostredie na kultúrnu výmenu a porozumenie medzi rôznymi etnickými skupinami, čo prispieva k rozvoju tolerancie a úcty k rozmanitosti. Kazachovia tvoria hlavnú etnickú skupinu Kazachstanu. Hovoria kazašským jazykom a sú potomkami starých turkických kmeňov.

Rusi predstavujú druhú najpočetnejšiu etnickú skupinu. Do regiónu prišli v období Ruského impéria a v sovietskej ére. Naša krajina je domovom aj pre mnohé ďalšie etnické skupiny. Každý národ prispieva k obohacovaniu kultúrneho dedičstva Kazachstanu ‒ či už ide o hudbu, tanec, kulinárstvo, ľudové remeslá, alebo tradície. Podarilo sa nám sformovať vlastný model mieru a národného dialógu, ktorý je založený na princípe „jednota v rozmanitosti“. Zvlášť sme hrdí na to, že základom mentality kazašského národa je myšlienka hlbokej tolerancie a otvorenosti.

Pripravili ste podujatie o kazašskom mysliteľovi a poetovi Abajovi Kunanbajulym, kde sa hľadali spojivá medzi slovenskou a kazašskou kultúrou. Ktorá jeho myšlienka vás najviac inšpirovala, keďže bol porovnávaný so Štúrom. A čo vás zaujalo na Štúrovi?

Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že ide o dve úplne odlišné osobnosti z rôznych kultúrnych a historických kontextov, Abaj Kunanbajuly a Ľudovít Štúr majú prekvapujúco veľa spoločného. Obaja zohrali kľúčovú úlohu pri formovaní národnej identity svojich národov vďaka svojej hlbokej spoločenskej vízii.

Abaj, zakladateľ modernej kazašskej písanej literatúry, pretransformoval tradičnú ústnu poéziu do jazyka filozofickej reflexie. Štúr sa zasa stal hlavným reformátorom slovenského jazyka, keď v 19. storočí kodifikoval jeho spisovnú normu a položil tak základ národnej jednoty Slovákov. V oboch prípadoch jazyk slúžil ako nástroj kultúrneho a duchovného zjednotenia, ktorý definitívne zomkol národy okolo národnej myšlienky.

Samozrejme, týchto dvoch veľkých filozofov spája hlboký humanizmus. Abaj rozvinul koncepciu „celistvého človeka“, v ktorej by rozum, vôľa a srdce mali byť v harmónii. Štúr taktiež zdôrazňoval mravný rozmer osobnosti a veril, že len duchovne zrelí a vzdelaní ľudia sú schopní tvoriť budúcnosť svojho národa. Preto je mi veľmi blízka kľúčová myšlienka Abaja Kunanbajulyho: „Miluj celé ľudstvo ako svojho brata.“ Pokiaľ ide o Ľudovíta Štúra, imponuje mi jeho známa myšlienka: „Naspäť cesta nemožná, napred sa ísť musí.“ Myslím si, že práve spojenie týchto prístupov – otvorenosti voči ľuďom a orientácie na budúcnosť – vytvára pevný základ, na ktorom sa buduje ďalší rozvoj vzťahov medzi našimi národmi.

Aké sú súčasné vzťahy Kazachstanu s inými krajinami sveta? V júni 2025 navštívil Kazachstan predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico. Aké spoločné projekty pripravujú Slovensko a Kazachstan?

Kazachstan sa pevne drží kurzu mierumilovnej a vyváženej zahraničnej politiky. Krajina je oddaná mnohostrannej spolupráci, aktívne sa podieľa na zaisťovaní medzinárodnej bezpečnosti a stability, dôsledne presadzuje multivektorovú zahraničnú politiku a usiluje sa o priateľské vzťahy so všetkými kľúčovými hráčmi na medzinárodnej scéne.

Za uplynulé roky si Kazachstan dokázal vybudovať dobré susedské a bratské vzťahy, ktoré zodpovedajú duchu strategického partnerstva ‒ s Čínou, Ruskom a krajinami Strednej Ázie. Konštruktívne vzťahy udržiava s krajinami Západu a islamského sveta a úspešne spolupracuje aj s EÚ, USA a krajinami bloku NATO. Základom tohto prístupu je pragmatizmus, otvorenosť k spolupráci a úsilie o udržateľný rozvoj prostredníctvom dialógu a hospodárskych väzieb. A táto politika je v mnohom blízka politike na všetky štyri svetové strany, ktorú realizuje vláda R. Fica.

Kazašsko-slovenské vzťahy sa už tri desaťročia úspešne rozvíjajú v duchu úprimného priateľstva. Máme vybudovanú pevnú zmluvnú základňu a vedieme pravidelný politický i ekonomický dialóg. Dôležitým medzníkom sa stala oficiálna návšteva premiéra Roberta Fica v Kazachstane v júni 2025, ktorá našej spolupráci dodala silný impulz. Obe strany dnes aktívne pracujú na pretavení dosiahnutých dohôd do praxe.

Som presvedčená, že rešpekt k spoločným tradičným hodnotám a vzájomný kultúrny záujem sú najspoľahlivejším fundamentom nášho priateľstva. Ako veľvyslankyňa urobím maximum pre to, aby naše bilaterálne väzby z roka na rok naberali na hĺbke a stabilite.

Maroš Smolec

Šéfredaktor / Slovenské národné noviny

Od roku 2011 šéfredaktor Slovenských národných novín a od roku 2014 správca Matice slovenskej

Filozofická fakulta Univerzity Komenského, katedra žurnalistiky