Od júla sa v médiách skloňuje názov Ceuta. Toto autonómne mesto má v Španielsku osobitné postavenie ‒ má orgány samosprávy na úrovni obce od roka 1995 s právomocami na úrovni provincie, približne ako náš kraj. Má približne 84-tisíc obyvateľov. Nachádza sa na severe afrického kontinentu oproti Gibraltáru. Od 16. storočia patrí Španielsku (teraz teda aj do EÚ). Je to výnimočný „hraničný“ priestor pre obchod, migráciu aj bezpečnostnú politiku.
Spory medzi Španielskom a Marokom o oblasť Ceuty sú dlhodobého charakteru. Maroko ju chápe ako sporné územie, Španielsko ako svoju plnohodnotnú súčasť. Hranicu Ceuty migranti trvalo narúšajú. V júli sa odohral bezprecedentný útok migrantov na mesto. Cez hranicu preniklo vyše šesťdesiat tisíc mladých mužov. Pre lepšiu predstavu ‒ ako keby sa všetci obyvatelia Trnavy rozhodli naraz presťahovať do Prešova. V meste sa začalo plienenie obchodov, násilie, neporiadok. Španielska vláda síce posilnila políciu a nasadila vojsko, ale tieto mocenské zložky nedostali povolenie na použitie sily, takže ich činnosť spočívala najmä v prehováraní migrantov, aby sa vrátili do Maroka. Kto bol za organizovaním masového útoku na mesto, nie je nateraz známe.
Rôzne zdroje podávajú protichodné vysvetlenia. Organizátori sa dokonca hľadajú medzi tajnými službami USA a Izraela. Za príčinu sa tiež označuje verbovanie prevádzačmi cez sociálne siete. Najpravdepodobnejšie však ide o výsledok rozhodnutí španielskeho ústavného súdu a vlády premiéra Pedra Sáncheza a ich svojskej interpretácie prevádzačmi. Ústavný súd totiž rozhodol, že neplnoletých imigrantov nemožno vrátiť do krajiny ich pôvodu a imigranti prichádzajúci cez more musia byť vpustení do Španielska. Španielska vláda navyše zaviedla udeľovanie legálneho statusu na pobyt viac ako milióna nelegálnych imigrantov, čo ministri vnútra nazvali „lákavými faktormi“.
Samotná španielska vláda začala upokojovať situáciu tvrdeniami, že v podstate sa nič nestalo a väčšina utečencov je už späť v Maroku. Pozoruhodné boli reakcie štátov Európskej únie i samotnej EÚ na inváziu. Na zasadnutí ministrov vnútra spoločenstva sa prijali neškodné výzvy, odsúdenia, vyjadrila sa solidarita, žiadalo sa o sledovanie situácie.
Podobne impotentne reagovala predsedníčka Európskej komisie von der Leyenová, ktorá napísala premiérovi Sánchezovi líbesbríf, v ktorom pochválila Španielsko a Maroko za zvládnutie krízy a vyzvala na jednotnú európsku reakciu. Taliansko zaviedlo hraničné kontroly, aj keď od začiatku imigračnej krízy „Wir schaffen das“ v roku 2015 vpustilo cez svoje hranice trikrát toľko imigrantov do EÚ ako Španielsko. Francúzsko posilnilo hraničnú políciu a nasadilo armádu. Slovenská vláda ponúkla Španielsku policajnú pomoc…
Samotná EÚ je plná paradoxov. Na jednej strane Slovensko prísne stráži hranice s Ukrajinou, platí a bude platiť milióny podľa mechanizmu povinnej solidarity migračného a azylového paktu EÚ, na strane druhej Španielsko pripravuje prevoz takmer dvetisíc „nezletilých“ imigrantov z Ceuty na pevninu. Prímorské krajiny len v prvom polroku vpustili do EÚ vyše 50-tisíc nových imigrantov. Téma imigrácie bola naplánovaná na októbrový samit Európskej rady, ale očakáva sa, že Európska komisia už skôr zváži nové opatrenia po preskúmaní príčin krízy.
Text: Milan ČASNOCHA MIKŠ – Foto: Internet
Filozofická fakulta Univerzity Komenského, katedra žurnalistiky
