Terchovský štátny sviatok
Text a foto: Igor VÁLEK
Jánošíkove dni, ktoré sú na folklórnej scéne Slovenska prítomné už vyše šesť desaťročí, sa v posledných rokoch pomerne výrazne transformovali. Rozšírili svoj bohatý programový „balík“ o ďalší výrazný rozmer – živú prezentáciu pôvodnej slovenskej kultúry z takpovediac mimofolklórnych prejavov. Pravidelne sa v Žiline začínajú výstavou v Krajskom kultúrnom stredisku. Tentoraz to bola výstava Dva svety, symbolicky prepájajúca tradičné remeslo a starý svet so súčasným.
Priamo v Techovej sa už na danej „platforme“ začínali Jánošíkove dni v spojitosti s všestranným literátom Ľubomírom Feldekom na mieste spojenom s Jánošíkom. „Prečo práve Feldek?“ Pýtame sa šéfdramaturga festivalu Petra Cabadaja, ktorý vysvetľuje: „Žijúca legenda modernej slovenskej literatúry, kultúry a umenia a čestný občan Terchovej Ľubomír Feldek bude mať v októbri deväťdesiat rokov. Keďže si v Terchovej hlboko vážime jeho výrazný vklad do umeleckej propagácie jánošíkovskej tradície, rozhodli sme sa mu venovať program slávnostného otvorenia šesťdesiateho štvrtého pokračovania nášho festivalu. Súčasťou atraktívneho večerného programu v magickej atmosfére rodnej osady (U Jánošov – pozn. I. V.) legendárneho zbojníckeho kapitána bola aj svetová premiéra uvedenia Feldekovej zhudobnenej básne Jánošík v excelentnom podaní môjho brata gitaristu Paľa Cabadaja a heligonkára Martina Repáňa.“
-
VOHĽADY
Aj druhý deň sa jedno z podujatí – V Terchovej na vohľadoch – spájalo s významným slovenským básnikom Jánom Smrekom. Opäť viac o súvislostiach Peter Cabadaj: „Básnik si Terchovú mimoriadne obľúbil a najmä v tridsiatych rokoch minulého storočia ju často navštevoval. Registrujeme, že sa tu dokonca zamiloval do jednej švárnej dievčiny… V roku 1937 uverejnil v časopise Elán esej Pozdrav z Jánošíkovho kraja. Okrem iného venoval v texte pozornosť vohľadom (tak bola pomenovaná návšteva mládenca v dome dievčaťa, ktoré si vybral za ženu – pozn. I. V.), ktoré v tom čase patrili ku koloritu terchovského mládežníckeho života. Práve Smrekovo rozprávanie o „vohladníčkach a vohľadníkoch“, umocnené autentickou terchovskou muzikou a spevom spojeným s témou, rezonovalo v programe.
-
TERCHOVSKÁ GALÉRIA
Terchovská galéria umenia počas festivalu pulzuje ukážkami aktuálneho slovenského umenia. Tentoraz patrila výtvarníkovi, ale aj básnikovi a hudobníkovi Jánovi Skrisovi. Do tretice Peter Cabadaj: „Jeden z najvšestrannejších súčasných slovenských umelcov, študent Albína Brunovského, mal začiatkom februára šesťdesiatpäť rokov. V minulosti okrem iného ilustroval aj knižnú zbierku ‚tridsiatich troch povestí o slávnom zbojníckom kapitánovi‘ Jánošík, Jánošík…, ktorú vydala Matica slovenská (1994). Uvedené skutočnosti nás inšpirovali k myšlienke zrealizovať v Terchovskej galérii umenia výstavu tvorcových malieb, grafík a kresieb. Ján Skrisa si ako gitarista na vernisáži svojej výstavy aj schuti zahral a zaspieval vlastné piesne i text Miroslava Válka.“
No a tu sa patrí priblížiť skutočnosť, ktorá je vlastne aj domicilom tohto pohľadu na (nielen) tohtoročné Jánošíkove dni. Martin Benka, Ignác Bizmayer, Ľudovít Fulla, Vincent, Viera a Ferdinand Hložníkovci, Zdeno Horecký, Mikuláš Klimčák, Vladimír Kompánek, Milan Kosec, Ivan Köhler, Eugen Lazišťan, Viliam Meško, Alex Mlynárčik, František Mucha, Ján Novosedliak, Milan Opalka, Karol Plicka, Karol Skřipský, Milan Šaradin, Alexander a Eva Trizuljakovci a ich deti, Fedor Vico… Uvedených znamenitých výtvarníkov a fotografov spája fakt, že vďaka záujmu o kultúrno-historický, prírodný a duchovný kontext Jánošíkovho kraja mali v Terchovej svoje výstavy a boli súčasťou spomínanej pridanej hodnoty festivalu.
-
TRADIČNÝ I MODERNÝ
Prepojenie tradičného i „moderného“ folklóru v mnohých podobách a prejavoch s aktuálnymi podobami umenia sa teda v Terchovej úspešne udialo aj v tomto roku. No čo by to boli za Jánošíkove dni, keby ich doslova neovenčil konský vozový sprievod – tento rok dokonca nezmokol, čo aj miestni vnímajú ako vítanú „raritu“! Prvý konský vozový sprievod z Terchovej do Vrátnej sa konal v nedeľu 18. augusta 1968 v rámci šiesteho pokračovania Jánošíkových dní. Masu vďačných divákov neodradili ani hrôzostrašné mračná, visiace nad ich hlavami. Akoby išlo o predzvesť čohosi tragického, osudového. Nikto z prítomných vtedy nemohol tušiť, že už o tri dni vtrhne na územie našej vlasti päť spojeneckých armád Varšavskej zmluvy. Táto brutálna invázia definitívne ukončila obrodný proces, respektíve pochovala sen Alexandra Dubčeka a reformných komunistov o socializme s ľudskou tvárou. Ozaj, vedeli ste, že Jánošíkove dni boli poslednou veľkou kultúrnou akciou vo vtedajšom Československu pred okupáciou?!
Ako hovorí známa folkloristka, entologička, krajčírka i zberateľka krojov Jana Kucbeľová: „Jasne si pamätám svoju prvú návštevu festivalu… Veľký dojem na mňa urobil krásne vyzdobený konský sprievod. Keď tiahne za zvuku dolu dedinou pred kostol či úrad, je to nádherné divadlo.“ Tak veru, no a v tomto roku monumentálny konský vozový sprievod – s hrdými krojovanými furmanmi a hrajúcimi muzikantmi v rebriniakoch – neohrozil lejak, hromy, blesky a či vietor. Napokon šesťdesiaty štvrtý ročník „terchovského štátneho sviatku“ vyvrcholil popoludní v amfiteátri Nad bôrami predstavovaním jednotlivých furmanov a muzík z konského vozového sprievodu. Niečo aj pre štatistov – sprievod tvorilo štrnásť párov koní a päť sólo jazdcov.
Filozofická fakulta Univerzity Komenského, katedra žurnalistiky
