V médiách nastalo ticho o „horalkovom zákone“. Zvyčajne to znamená výnimočnú zhodu medzi koaličnými i opozičnými politikmi na tom, že § 212 Trestného zákona má svoje opodstatnenie a prínos pre prax. Pripomeňme si: v momente tretej drobnej krádeže ‒ „horalky“ ‒ sa prípad posudzuje ako trestný čin krádeže. Pri trestnom čine krádeže je základná trestná sadzba väzenie až na dva roky pri opakovaných drobných krádežiach v priebehu dvanástich mesiacov bez ohľadu na celkovú výšku škody. Zmena zákona vstúpila do platnosti v decembri minulého roka a polícia a súdy už v januári začali podľa neho konať.
Podľa údajov Generálnej prokuratúry SR tvoria opakované drobné krádeže od začiatku roka 2026 viac ako polovicu všetkých obvinení a obžalôb za trestný čin krádeže na Slovensku. Keďže ide o prečin s nižšou závažnosťou, súdy pri prvých obvineniach zvyknú ukladať alternatívne tresty. Miroslav zo Smižian, jeden z prvých obvinených, v superrýchlom konaní bol odsúdený na päť mesiacov odňatia slobody s podmienečným odkladom na dvanásť mesiacov. Súd môže nariadiť bezplatnú prácu pre obec alebo štát, finančnú pokutu, ale aj zadržanie vodičského preukazu alebo exekučné konanie na príjem alebo majetok obvineného.
Drobné krádeže nie sú špecialitou len Slovenska. Portál American Greatness cez stránku ZeroHedge priniesol informácie o krádežiach v obchodoch v USA. Údaje FBI podľa televíznej stanice CBS ukazujú, že krádeže v štáte Kalifornia od pandémie kovidu vzrástli o päťdesiat percent. Maloobchodné firmy od veľkých reťazcov až po miestnych obchodníkov s potravinami to donútilo minúť milióny na bezpečnostné opatrenia alebo v niektorých prípadoch úplne zatvoriť predajne. Sieť predajní potravín Grocery Outlet sa rozhodla čeliť epidémii krádeží v obchodoch prevenciou za využitia IT technológií.
Začala inštalovať softvér na rozpoznávanie tvárí pod názvom SAFR. Zákazníci hneď pri vstupe do predajne sú varovaní, že systém je v prevádzke. Systém analyzuje tváre príchodiacich a v prípade, že odhalí recidivistu, je mu venovaná zvýšená pozornosť pracovníkov SBS. Vedúci predajní hodnotia novú technológiu ako prospešnú, ale s oneskorenou reakciou na problém drobných krádeží. Zákazníci, naopak, nie sú novotou nadšení.
Nepozdáva sa im, že pri každom nákupe ich tvár je naskenovaná. Vidia tiež riziko z prípadného nesprávneho identifikovania zákazníkov ako zlodejov. Podľa šéfky SAFR nejde o hromadné sledovanie a databáza uchováva informácie o podozrivých zlodejoch iba na obmedzené obdobie. Rovnako nezdieľa údaje s externými subjektmi, napríklad s políciou. V každom prípade prevencia je ekonomicky výhodnejšia a menej zaťažujúca predajne, políciu a súdnictvo ako následné represívne úkony po krádežiach.
Text: Milan ČASNOCHA MIKŠ – Foto: Internet
Filozofická fakulta Univerzity Komenského, katedra žurnalistiky
