Ústava SR je kolektívne dielo
Text: Matej MINDÁR – Foto: Ladislav LESAY
Presne pred tridsiatimi štyrmi rokmi prvého septembra 1992 prijala demokraticky zvolená Slovenská národná rada ústavnou väčšinou 114 hlasov Ústavu SR. Jej obsah sa stal základným zákonom budúcej samostatnej Slovenskej republiky ako subjektu medzinárodného práva, ktorá vznikla spoločne s Českou republikou prvého januára 1993 ústavným zánikom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Slávnostne bola podpísaná 3. septembra 1992 v Rytierskej sieni Bratislavského hradu.
Za jej prijatie hlasovali poslanci Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS), Slovenskej národnej strany (SNS) a Strany demokratickej ľavice (SDĽ). Poslanci Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) a maďarských strán nehlasovali za tento návrh. Samotný návrh Ústavy SR dostával koncepčnú podobu po prijatí Deklarácie SNR o zvrchovanosti SR (17. júl 1992).
■ DLHÁ ROZPRAVA
Tridsiateho prvého augusta 1992 Slovenská národná rada na svojej piatej schôdzi začala prerokúvať jej návrh. Pred poslancami vystúpil s prejavom aj vtedajší predseda vlády Slovenskej republiky Vladimír Mečiar, v ktorom sa vyslovil za jej prijatie. K návrhu Ústavy SR sa vyjadrili aj zástupcovia ostatných parlamentných politických strán zastúpených v Slovenskej národnej rade. Najväčšie výhrady proti predloženému návrhu ústavy vyslovili poslanci maďarských strán. Naopak, poslanci KDH navrhli prijať len ústavný zákon o skrátenej Ústave SR. Tento návrh nebol prijatý a ani väčšina z viac ako štyristo pozmeňovacích návrhov. Samotná rozprava pokračovala aj nasledujúci deň do neskorého večera. Ústava SR ako ústavný zákon č. 460/1992 Zb. bola prijatá prvého septembra 1992.
Obsah budúcej Ústavy SR sa začal rodiť krátko po nežnej revolúcii na jar 1990. Podľa bývalého poslanca za HZDS a ústavného právnika Jána Cupera vďaka vtedajšiemu nátlaku verejnej mienky, Matice slovenskej a pronárodných elít vstúpila do emancipačných procesov aj rekonštruovaná Slovenská národná rada, keď prijala uznesenie, v ktorom poverila profesora Karola Planka a komisiu zloženú z poslancov a odborníkov, aby pripravili, tak ako to predpokladal článok 142 ústavného zákona o česko-slovenskej federácii z roka 1968, návrh budúcej Ústavy Slovenskej republiky.
■ CELONÁRODNÁ DISKUSIA
Podľa Jána Cupera boli vypracované rôzne návrhy ústav, ktoré boli následne posunuté na celonárodnú diskusiu. „Ľudia sa mohli slobodne vyjadriť. Posielali nám svoje pripomienky, ktoré sme ako odborní členovia komisie spracovávali a následne posúvali poslaneckej časti komisie. Bola to pomerne rozsiahla celonárodná a politická diskusia, a keď niekto hovorí, že sme si ako HZDS sami vytvorili ústavu a vyhlásili samostatnú Slovenskú republiku, nehovorí pravdu. Ľudia mali pri tvorbe ústavy možnosť slobodne sa vyjadriť. Ako komisia sme niečo akceptovali a naopak, niečo sme akceptovať nemohli. A keď sa tvorila po voľbách 1992 finálna verzia Ústavy SR, ako ju poznáme dnes, vychádzalo sa predovšetkým z predchádzajúcich návrhov, ktoré sme ako komisia spracovávali. Mali sme k dispozícii pomerne slušnú názorovú orientáciu spoločnosti, a čo je dôležité, pomerne veľká väčšina občanov sa vyslovila za samostatnú Slovenskú republiku.“ Pripomenul tiež, že Ústava SR bola kolektívnym dielom, na ktorom pracovala politická, právnická, kultúrna a ekonomická elita slovenského národa.
■ PRÁCA EXPERTOV
Ján Cuper tiež doplnil, že ako expertná skupina všetky návrhy budúcej Ústavy SR spracovávali do jednotlivých článkov, ustanovení a hláv, ktoré potom poslanci Slovenskej národnej rady dali do takej podoby, o ktorej podľa jeho slov hovoril Milan Čič, že ako jediný spolu s Ľubomírom Fogašom tvoril Ústavu SR. „Na schválenie Ústavy SR bolo potrebných minimálne deväťdesiat hlasov. Museli sme preto akceptovať pripomienky aj SDĽ. Pričinením Fogaša a Weissa nesie náš zákonodarný orgán názov Národná rada Slovenskej republiky. Treba povedať i to, čo nikto nechce dnes ani len spomenúť, že sme medzitým založili aj Spoločnosť slovenskej inteligencie Korene, ktorá spolupracovala s Maticou slovenskou.“
■ NIEKOĽKO VERZIÍ
Naopak, Ľubomír Fogaš (SDĽ) o procese prijímania Ústavy SR v rozhovore pre SNN z roka 2022 povedal, že postupne vzniklo deväť takýchto návrhov. Dva z nich z dielne SNS a nezaradeného poslanca Petra Brňáka počítali s vytvorením samostatnej Slovenskej republiky. O pracovnej komisii pod vedením profesora Karola Planka v roku 1990 sa vyjadril, že dostala za úlohu spracovať takú formu ústavy, ktorá mala Slovenskú republiku právne zadefinovať ako súčasť česko-slovenskej federácie. „Plankov text sa neskôr stal základom návrhu, ktorý bol predmetom verejnej diskusie, na základe uznesenia SNR č. 682 zo 17. decembra 1991, obohatený o ďalšie návrhy, ktoré vznikali na rokovaniach Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady na rôznych hradoch a zámkoch.“
■ SERIÓZNA ANALÝZA
Na základe jeho slov nebol po voľbách 1992 pôvodný text návrhu Ústavy SR vôbec použiteľný, pretože v tomto období už pripravovali text Ústavy SR, ktorý počítal s vytvorením samostatnej Slovenskej republiky. „Treba povedať, že návrh Ústavy SR, ktorý sa prvého septembra 1992 predložil do Slovenskej národnej rady, bol kolektívnym dielom. Komisia na jej spracovanie, ktorá sa stretla v Trenčianskych Tepliciach, každý jeden článok podrobila serióznej diskusii medzi jej členmi.“ Bol zároveň presvedčený, že Ústava SR ako celok je prijateľná aj pre tých, ktorí za ňu pred viac ako tridsiatimi rokmi nehlasovali. „Ústava SR garantuje demokratické usporiadanie ústavných inštitúcií, je garanciou ochrany demokracie a pomáha riešiť krízové situácie, ktoré náš vývoj sprevádzali.“
Autor asistent poslanca NR SR
Filozofická fakulta Univerzity Komenského, katedra žurnalistiky
