Kriváň opäť spojil slovenských vlastencov
Text a foto: Lukáš TOVSKÝ
V sobotu 15. augusta sa malebný Kriváň opäť stal miestom stretnutia turistov, milovníkov slovenských hôr, matičiarov i ľudí, pre ktorých je tento tatranský vrchol symbolom slovenskej histórie, identity a národnej spolupatričnosti. Národný výstup na Kriváň sa uskutočnil už tradične v polovici augusta.
Tatranský štít Kriváň s nadmorskou výškou 2 494 m n. m. nie je najvyšším vrcholom našich hôr, no bezpochyby je ikonický. Jeho miesto v slovenskej kultúre, literatúre a historickej pamäti je výnimočné. Už vyše stoosemdesiat rokov sa spája s príbehom slovenského národného hnutia a s generáciami ľudí, ktorí v ňom videli nielen majestátny vrchol našich veľhôr, ale aj symbol spoločného domova.
■ NÁRODNÝ SYMBOL
Tohtoročný Národný výstup bol zároveň venovaný dvojstému výročiu narodenia Viliama Paulinyho-Tótha, jednej z najvýraznejších osobností slovenského národného života 19. storočia. Každý Slovák by mal za svoj život vystúpiť aspoň raz na vrchol Kriváňa.
Vzhľadom na rekonštrukciu turistického chodníka z Troch studničiek museli účastníci kráčať na vrchol len od Jamského plesa. Celková dĺžka tejto trasy na vrchol a späť je 18,4 kilometra a turisti prekonajú prevýšenie približne 1 169 metrov. Náročnosť vysokohorského terénu na atmosfére podujatia nič neubrala. Naopak, pre mnohých účastníkov bola samotná cesta súčasťou odkazu, ktorý Národný výstup nesie – prekonať vlastné limity a zároveň byť súčasťou spoločenstva ľudí, ktorí sa každoročne vracajú na slovenský národný symbol. Stretnutie účastníkov na vrchole bolo naplánované na 11. hodinu. Hymna Slovenskej republiky, príhovory organizátorov, poézia a hymna Matice slovenskej zneli z vrcholu široko-ďaleko a slová sa rozliehali do dolín.
■ VELEBNOSŤ HYMNY
Význam Národného výstupu neostal iba pri turistike. Na vrchole zazneli príhovory predstaviteľov organizátorov a účastníci si pripomenuli historický význam Kriváňa.
„Viete, kde najkrajšie znie slovenská hymna? Bezpochyby na vrchole Kriváňa,“ uviedol vo svojom príhovore podpredseda Matice slovenskej Marek Nemec, ktorý tu reprezentoval Maticu slovenskú už desiaty raz. Maticu slovenskú na podujatí zastupovali aj ďalší predstavitelia vrátane podpredsedu Petra Schvantnera, tajomníka Viliama Komoru a členov miestnych odborov MS či odboru Mladá Matica. Práve spojenie turistiky, histórie a kultúrnej tradície je tým, čo dáva Národnému výstupu jeho osobitý charakter. Na Kriváň neprichádzajú iba skúsení vysokohorskí turisti. Každoročne sem smerujú ľudia rôznych generácií, ktorí chcú prežiť deň v horách a zároveň si pripomenúť miesto, ktoré sa stalo súčasťou slovenského národného príbehu.
■ ODKAZ ŠTÚROVCOV
Historická symbolika Kriváňa siaha do obdobia slovenského národného obrodenia. V roku 1841 na vrchol vystúpili Ľudovít Štúr a ďalší slovenskí národovci. Ich výstup sa stal významnou súčasťou tradície, ktorá sa s Kriváňom spája dodnes. Odvtedy sa pohľad na tento tatranský štít v slovenskom kultúrnom priestore zmenil. Kriváň sa stal viac než geografickým bodom. Objavuje sa v literatúre, vo výtvarnom umení i v symbolike slovenského národného života. Aj preto má Národný výstup význam, ktorý presahuje rámec jedného turistického podujatia. Každoročné stretnutie je pripomenutím, že historické tradície môžu zostať živé aj v modernej spoločnosti – ak ich ľudia sami prevezmú a odovzdávajú ďalej. Je to tradícia, ktorá patrí viacerým generáciám.
Organizátormi Národného výstupu sú Klub slovenských turistov, mestá Liptovský Mikuláš a Vysoké Tatry, Obec Pribylina a Matica slovenská. Podujatie bolo zaradené medzi hlavné akcie Klubu slovenských turistov na rok 2026 a každoročne je takisto zaradené medzi hlavné aktivity Matice slovenskej.
Na slávnostnom večernom ukončení v Račkovej doline vystúpili za organizátorov primátor Liptovského Mikuláša Ján Blcháč, primátor Vysokých Tatier Jozef Štefaňák, predseda Klubu slovenských turistov Peter Švec a podpredseda Matice slovenskej Marek Nemec. Večerný program doplnila kultúrna časť vrátane dramatizácie historických výstupov slovenských národovcov v dobových kostýmoch.
Filozofická fakulta Univerzity Komenského, katedra žurnalistiky
