V nominácii europoslankyne Laššákovej na predsedníčku Prešovského samosprávneho kraja nastal posun. Slovenská národná strana je ochotná podporiť aj iných kandidátov. Lenže niečo za niečo. Je ochotná podporiť podpredsedu Republiky Milana Mazureka na post predsedu Prešovského samosprávneho kraja, ale len v prípade, keď im republikáni schvália Adama Lučanského, poslanca Národnej rady SR za Slovenskú národnú stranu, ako kandidáta v Žilinskom samosprávnom kraji. Adam Lučanský sa stal po smrti svojho otca generála Lučanského členom výboru NR SR pre zdravotníctvo a ústavnoprávneho výboru.
Podľa dostupných informácií nemá so samosprávou nijaké skúsenosti. Bol asistentom slovenského europoslanca a predsedu strany Slovenský Patriot Miroslava Radačovského až do svojho zvolenia do parlamentu v roku 2023. Zároveň SNS s Republikou začala výraznejšie spolupracovať, čo v minulosti ich líder Andrej Danko kategoricky odmietal. V komunálnych voľbách sme na takéto netradičné spojenia už zvyknutí. Národniari súhlasia aj s podporou kandidátky na post primátorky Nitry Zuzany Uhríkovej, ktorá sa o funkciu uchádza s podporou Republiky.
Slovenská národná strana ako národná strana chce do budúcich parlamentných volieb ísť samostatne. Napriek tomu sa spája s pravicovou opozíciou. Politické spájanie strán je bežný demokratický proces s cieľom získať politickú moc, presadzovať program či prekonať volebný prah piatich alebo siedmich percent na vstup do parlamentu. Občas sú však spojenia antagonické a začínajú pripomínať kartelové dohody. Podľa právnikov však o karteli v politike hovoriť nemožno. Protimonopolný úrad dohliada iba na podnikateľské subjekty, nie na politické strany, ktoré si rozdeľujú ekonomický zisk na trhu. Ibaže strany si spoločne rozdeľujú štát.
Nie je to prvýkrát. V roku 2016 sa maďarsko-slovenská strana Most ‒ Híd, ktorá sa kedysi vymedzovala voči Smeru, spojila so stranami Smer ‒ SD, SNS a #Sieť. „Dnes nie je ľavicová a pravicová politika. Je len jedna politika, politika záujmu o voliča, o funkčnosti štátu,“ obhajoval vtedy toto rozhodnutie predseda SNS Andrej Danko. Vieme, ako dopadli SNS i Most ‒ Híd v nasledujúcich voľbách… V roku 2023 sa navyše Most ‒ Híd politicky spojil so stranou expremiéra Mikuláša Dzurindu pod názvom Modrí, Most – Híd, čo znamenalo odchod jej voličov a koniec strany. Slovenskú národnú stranu obvinil zo spájania podpredseda parlamentu za Smer Tibor Gašpar, ktorý spomenul aj stranu Progresívne Slovensko. Pritom pribúdajú kandidáti, kde ich podporujú, Smer ‒ SSD, Hlas ‒ SD a stále preferenciami sa zvyšujúca Republika.
Branislav Becík chce opäť bojovať o svoj post na predsedu Nitrianskeho kraja. Kandidatúru oznámil posledný možný deň. Je predsedom nitrianskej župy od roka 2022. Vtedy porazil Milana Belicu za Smer ‒ SSD, ktorý bol županom päť volebných období. Becík je síce členom predsedníctva strany Hlas ‒ SD, ale získal si zaujímavú podporu. Okrem Hlasu ho bude podporovať Smer ‒ SD, SNS, Republika, Právo na Pravdu, Bratia Slovenska a nezávislí kandidáti. Prišiel ho podporiť nielen jeho otec Stanislav, bývalý minister hospodárstva, ale aj porazený župan Milan Belica. Ďalší kandidát na predsedu kraja Henrich Varga má podporu Tím Kraj Nitra, Progresívneho Slovenska, SaS, KDH, Hnutia Slovensko, Demokratov, Občianskej konzervatívnej strany a Maďarského fóra. V Trnave bude kandidovať Peter Hambálek s podporou Smeru ‒ SD, Hlasu ‒ SD, SNS a Republiky. V obciach vznikajú ešte bizarnejšie spájania.
Podobné je to aj s voľbami do parlamentu v budúcom roku. Strana Progresívne Slovensko sa netají tým, že oslovila všetky opozičné strany, hoci vstup do parlamentu vzhľadom na prieskumy verejnej mienky by mala mať istý. V tejto súvislosti sa hovorí o spájaní konzervatívnych strán. Má to však jeden háčik. Nesúrodosť programov a iné politické zameranie môžu vyvolať neskôr konflikty. Jednou z mála výnimiek je Bratislava, kde má primátor Matúš Vallo stabilnú podporu, preto ani nereagoval na ponuku KDH. Všetko však určia voliči, nie kandidáti. Tí sú však čoraz viac znechutení a volebná účasť síce pomaly, ale iste klesá. To však politikom vyhovuje.
Spojenie KDH, Hnutia Slovensko, Maďarskej aliancie, Za ľudí a Kresťanskej únie do jedného predvolebného projektu by medzi súčasnými voličmi týchto strán mohlo nájsť značnú podporu. Z prieskumu SCIO vyplýva, že takúto koalíciu by bolo pripravených voliť vyše šesťdesiat percent respondentov. Časť voličov by ich aj volila, ale len so zaťatými zubami, a vyjadrila sa slovom „možno“. Spojené voľby do orgánov samosprávy obcí a voľby do orgánov samosprávnych krajov sa budú konať v sobotu 24. októbra tohto roka.
Text: Ivan KRAJČOVIČ – Foto: SNN (koláž)
Filozofická fakulta Univerzity Komenského, katedra žurnalistiky
