(110. výročie úmrtia)
Text a foto: Peter CABADAJ
Bezpochyby patrí medzi najznámejších spisovateľov vojvodinských Slovákov druhej polovice 19. a začiatku 20. storočia. Bol jedným z prvých dolnozemských autorov, ktorého dielo sa i napriek regionálnemu charakteru naplno začlenilo do kontextu celoslovenskej literatúry. Spisovateľova prozaická tvorba smerovala k realizmu, hoci obsahuje aj romantické prvky, a pohybuje sa na rozhraní Vajanského novelistiky a Kukučínovej dedinskej poviedky. Vo vojvodinskom milieu je tento prozaik, novinár, publicista, redaktor, kultúrny činovník a národný buditeľ vnímaný ako nasledovník Félixa Kutlíka a predchodca Jána Čajaka.
Gustáv Maršall-Petrovský uzrel prvý raz svetlo tohto sveta 23. marca 1862 v Báčskom Petrovci v rodine garbiara. Základnú školu vychodil v rodisku, navštevoval gymnázium v Novom Sade a Sarvaši (Maďarsko). Štúdium na právnickej akadémii v Prešove nedokončil, lebo ho v roku 1882 pre „panslavizmus“ a pre „pokus o utvorenie tajného spolku“ vylúčili zo všetkých škôl v Uhorsku. Vzápätí odišiel študovať medicínu na lekársku fakultu vo Viedni (1882 – 1890), kde sa aktívne zapojil do činnosti slovenského akademického spolku Tatran (trikrát bol jeho predsedom). V roku 1880 ho odsúdili na polročné väzenie a pokutu 60 zlatých za poburovanie proti maďarskej národnosti, štúdium medicíny nedokončil a pred trestom ušiel v novembri 1892 do Spojených štátov amerických, kde všestranne pôsobil medzi slovenskými vysťahovalcami.
Prudká a neznášanlivá letora ho často nútila meniť miesto účinkovania. Bol redaktorom i spolumajiteľom časopisu Slovák v Amerike v New Yorku, v Pittsburghu redigoval Amerikánsko-slovenské noviny, v Clevelande časopis Luterán, ktorý zmenil na Slovenský hlásnik. Napokon definitívne zakotvil v Chicagu, kde redigoval krajanský Chicagský denník.
Popri literárnej tvorbe, novinárskej, redaktorskej a kultúrnej činnosti rozvíjal Gustáv Maršall-Petrovský v zámorí aj osvetovú a vzdelávaciu činnosť. Zostavil nemeckú učebnicu slovenčiny a anglickú konverzačnú príručku a orientačnú brožúru, ktorá poskytovala základné informácie pre slovenských prisťahovalcov do Ameriky. Zomrel 15. júna 1916 v Chicagu vo veku 54 rokov.
Vôbec prvý literárny text s názvom Ako sa v Petrovci divadlo hrávalo uverejnil Maršall-Petrovský ešte v roku 1884 v Národných novinách. Autorove spoločenské prózy Z parku, Baronica, Kaplán, Pod hrubou kôrou vyšli knižne pod názvom Novely v roku 1887. Tematicky kotvia v bližšie nelokalizovaných prostrediach mestských salónov a vidieckych panských kaštieľov, pričom ich jazyk je zjavne ovplyvnený žurnalistickými prvkami. Dobová literárna kritika (J. Škultéty, S. H. Vajanský) vyčítala novelám hlavne „preerotizovanosť, bizarnosť vkusu, nedostatok opravdivého citu a poézie“. Inak to ale videl Martin Kukučín, ktorý na pôde krajanského spolku Detvan v Prahe hodnotil autorovu zbierku Novely výsostne kladne a texty v nej zverejnené označil za prínosné pre slovenskú literatúru…
Počas účinkovania v USA napísal Maršall-Petrovský dobrodružný historický román Jánošík, kapitán horských chlapcov (1894) a knihu poviedok Spod závejov amerických (1906). Kým v románovom diele uprednostnil epické formy blízke panujúcim nerozvinutým recepčným a vkusovým normám nového prostredia, v poviedkovej tvorbe sa už prezentoval ako umelecký náročnejší autor, ktorý svoj epický postoj k životnej realite slovenských vysťahovalcov rozvinul o nové významové a tvarové postupy. Citlivo uplatňoval striedanie reminiscencií na rodné Slovensko s príhodami a zážitkami z aktuálneho krajanského diania v Amerike. Spoločným podtextom zbierky poviedok Spod závejov amerických je výzva Slovákom na ich návrat do starej vlasti. Pri príležitosti storočnice tvorcovho narodenia pripravilo vydavateľstvo Obzor v Báčskom Petrovci do tlače jeho súborné štvorzväzkové prozaické dielo (1962 – 1967).
Všestranný spisovateľ Gustáv Maršall-Petrovský už v prvej zverejnenej poviedke, ako aj zvoleným pseudonymom, jasne preukázal, že hoci žil odlúčený od Báčskeho Petrovca, svojho milovaného dolnozemského rodiska sa nikdy nevzdal. Intenzívne odtiaľ čerpal aj bohatú škálu námetov pre literárne texty, jazykové podnety i ďalšie aktivity. Vďační Petrovčania mu vedno so Spolkom vojvodinských slovakistov 24. októbra 1987 odhalili pamätnú tabuľu na jeho bývalom dome. Pri príležitosti osláv 125. jubilea narodenia usporiadal Spolok vojvodinských slovakistov v Novom Sade veľké medzinárodné sympózium s názvom Život a dielo Gustáva Maršalla-Petrovského, z ktorého vyšiel neskôr rovnomenný zborník (1989) – kľúčový prameň k poznaniu biografických súradníc a literárneho diela tohto autora.
Prózu, publicistiku, novinársku a redaktorskú činnosť Gustáva Maršalla-Petrovského, ako i jeho bohaté aktivity medzi vojvodinskými a americkými Slovákmi dokumentovali a hodnotili mnohí literárni vedci a historici, lingvisti, kultúrni pracovníci. Zásluhou kanadského Slováka a matičiara s dolnozemskými koreňmi Ondreja Miháľa vyšiel v angličtine preklad autorovej zbierky poviedok Spod závejov amerických (2012).
